Zmätený Kazekage (pripravuje sa revamp)

83.

Nastalo ticho. Gaara sa vo vlastnej hlave rozhodoval, či je rád alebo nie. Jej neušlo jeho rozploženie a tak ho nechala dumať, zatiaľ čo ona prešla k oknu. Schyľovalo sa k piesočnej búrke. V poslednej dobe bývali až príliš často. Občas zrnká búchali do skla okna a ženský jinchuuriky sledoval, ako atmosféricky jav zahaľuje okolie, až vonku nastala úplná tma.

„Zvláštne, že za piesočnej búrky to vyzerá ako v noci," vydýchla a obrátila sa naspäť na neho.
„Vyzerá, že tu pobudneme," Kazekage sa znenazdajky zdvihol a odkráčal preč.
Chodba bola vždy slabšie osvietená a Gaara to priam neznášal. Nemal z nej dobrý pocit, keď bola taká tmavá a mĺkva. Pripomínalo mu to prebdené noci z detstva. Rýchlymi krokmi sa vybral naprieč, keď sa zrazu s niekým silno zrazil.

„Aúú," Kankurou si šúchal hrudník a jeho brat zase rameno, „dívaj sa kam ideš."
„Ja sa mám dívať kadiaľ idem? To ty si sa nedíval," ohradil sa červenovlasý a narovnal chrbát.
„Kam máš tak naponáhlo, keď vonku je búrka?" lútkar prižmúril oči.
On mu jeho podozrievavý pohľad opätoval: „Do kuchynky a ty?"
„Tiež. Po sviečky, keby sa náhodou vyhodilo elektriku. Mám ešte pár nedokončených vecí," zafrflal muž v čiernom oblečení a vydal sa spolu s bratom do kuchyne.
Bola to malá miestnosť s kuchynskou linkou, drezom, chladničkou. Hneď vedľa boli záchody. Obaja si vzali zdroje svetla a Kazekage si navyše do rúk nabral deku so slanými lupienkami.

„Zemiaky?" udivil sa Kankurou, „ty ich predsa neješ."
„Ale Fuu áno."
Kankurovi prebehol v hlave rozhovor s Temari, ktorý mal len nedávno. Fuu bývala u nich dosť často. Pomáhala Naku s vecami na akadémiu a ako sa ukázalo vďaka Shinkimu a Arayemu, milovala deti. Zahĺbil sa do seba a spomenul si na vety, ktoré jinchuuriky sedemchvostého hovorila. Nikdy sa vraj na žiadnom mieste takto dlho nezdržala.

„Haló? Počúvaš ma?" starší z mužov precitol a uvedomil si, že mu Kazekage máva pred tvárou.
„Prepáč, zamyslel som sa."
„Super, v poslednej dobe sa mi aj s Temari vyhýbate," prehovoril akosi moc ľahostajne a pohol sa na odchod z malej miestnosti.
Kankurou ho dobehol a kráčal popri ňom: „Tak my dvaja na seba v poslednej dobe nemáme čas. To vieš. A vieš aj to, aká je Temari, keď sa v tvojej blízkosti niekto objaví."
„Preháňa," sykol pomedzi zuby, „je moja vec s kým trávim čas a aj s kým chcem byť!"
Jeho ráznosť Kankura trocha zaskočila: „Prepáč, veď ja nič neriešim. Mám svoje problémy."
„Ešte že," odsekol hnusne a hnedovlasý si kusol do pery, aby sa ich dialóg nepremenil na hádku.

Dvojnásobnému tatíkovi sa nepáčilo jeho chovanie, ani náhodou. No on na rozdiel od Temari už pochopil, že keď sa Tanaris vráti, nebude to šťastná rodinka a nejaké intervencie pre ich brata sú maximálne zbytočné. Gaara rodinu proste nechce. Basta.
Radšej mlčky počkal, kým sa dostali k jeho kancelárií a on sa v nej stratil. Lútkar si zúfalo sadol za stôl, pretože práve vyhodilo prúd a jeho žena je doma sama s deťmi. Mysliac na ňu a na synov sa nesústredene pustil do práce.

„Si tu!" len čo vodca dediny otvoril dvere, Fuu sa hodila na neho.
„Som," vyjachtal zo seba so smiechom a vyťahoval si jej vlasy z úst.
Tisla sa k nemu ako o život. Keď ucítil jej splašené srdce, spozoroval že nie je v poriadku. Deku s balíčkom chipsov spustil na zem a ruky jej položil na chrbát.
„Fuu...len vypadol prúd," pohladil ju.
„Ja viem," tlmene počul zo svojho bieleho rúcha, „neznášam tmu."
„Aha," šepol.
Nejeden krát si všimol, zasvietené počas celej noci v dome vedľa toho jeho: „Prepáč, že som ťa tu nechal. Nevedel som."
„To nič," potiahla nosom a odtiahla sa od neho, utierajúc si tvár, „kde si bol?"

Zohol sa na zem po deku, sviečky a v rukách mu zašušťali zemiačky. Vysvetlil, že má v šuflíku shogi a napadlo ho, že keď uviazli v jeho pracovni, mohli by si skrátiť čas. Fuu zostala milo prekvapená a nesústredene súhlasila.
Rozložili sa na zem a pri japonskom šachu strávili tak hodinu a pol. Tretia hra mala byť medzi nimi rozhodujúca, no napriek tomu ju spontánne nedokončili kvôli konverzácií. Bola záživnejšia a zaujímavejšia ako shogi.