Zmätený Kazekage (pripravuje sa revamp)

62.

Techniku nedokončila a zrútila sa na zem v bolestiach. Vysokými stromami v lesnej húštine sa preplazil výkrik z hrdla ženy.
„Tanaris!" pribehol hneď k nej Nagaya a sledoval milovanú sestru, kolísajúc sa dopredu a dozadu.
„Drží sa za ľavé rameno..." skonštatoval Yochi, „pečať."
„Počkať! To znamen-"
Hlasivky Tanaris znova vydali krik a tento krát už zaborila nechty do pokožky.
„Áno, všetci vieme, čo to znamená!" vyštekol po ňom Nagaya, „tak tam nestoj ako idiot a pomôž ju doniesť do tábora."

„To nepôjde moje milé deti..." z hlasu horšieho ako samotné volanie smrti im stuhla krv v žilách.
Traja Inuzukovci odstúpili od sestry a tá po dlhej dobe pohliadla do hadích očí: „Orochimaru..."
„Rád ťa znova vidím, Tanaris," rozprestrel ruky a úlisne sa usmial.
Vypotácala na nohy a zasmiala sa: „Takže ťa Sasuke nezabil? Škoda..."
„Chceš to spraviť snáď ty?"
Ona si odfrkla na čo sa hadí sennin zasmial.
„Čo chceš po mne? Pokusy už si na mne spravil, vychoval si si zo mňa svojho spratka. TAK ČO PO MNE EŠTE CHCEŠ?!" vlasy za jej okolo líc zavlnili, keď dokričala a bolesť v ramene pomaly ustupovala.

V duši jej začala rásť nenávisť i hnev. Všetky tieto pocity sa však snažila zažehnať, lebo boli zdrojom sily pre pečať. V tom momente však myslela, že zošalie. Najradšej by ho na mieste zabila, no vedela, že i keď by všetci štyria spolu bojovali dokonalo zohrane, nestačilo by to. Ten človek, ak sa teda tak dá nazvať, už toľko krát oblafnul smrť, že to až nie je pekné.

„Tanaris," prehovoril Nagaya a pozrel na bratov.
I keď ďalej už neprehovoril z jeho očí Tanaris spoznala, že má na pláne s bratmi zdržať Orochimara, aby ona mohla utiecť.
„Robíš si srandu?" vypúlila buľvy na neho, no oni sa postavili pred ňu a kryli ju, „na to zabudnite! Zbláznili ste sa? Proti nemu nemáte žiadnu šancu. Navyše aj v-"
Ani nestihla dopovedať a už Nagaya s Yochim padli k zemi v mukách. Obaja si držali ramená.
„Blázni, nezabúdajte, že aj vy máte pečate. To ho neskutočne zvýhodňuje."
Segawa nečujne a zúfalo sledoval situáciu, neschopný pohnúť sa. Tanaris sa vystrela do svojej plnej výšky: „Posledný krát, čo po nás chceš?"
„Po nich nič," nahodil mierne pohŕdavý výraz, „ale po tebe."
Vytvorila sa jej guča v krku. Nasucho prehltla: „Necháš ich ísť?"
„Zabudni!" Segawa sa zrazu prebudil a ukázal na ňu hrozivo prstom, „bez teba nejdeme!"
„Zabije vás! Ak ho necháte, bude to v poriadku. Nie ste pre neho potrební."
Do súrodeneckej hádky, počas ktorej dvaja z nich ležiaci v tráve len napol počúvali, im vstúpil Orochimarov zachrípnutý rehot.
„Čo je smiešne ty hadia obluda?" Segawa prekrížil ruky u pŕs a vystrčil spodnú peru.
„Nehovorím, že vy traja ste ma nikdy nezaujímali, ale poskokov s podobnými schopnosťami som už mal, ale tie Tanarisine ešte nie," cez čierne vlasy mu ušiel úsmev, „neber si to osobne. Len som chcel niečo...nové."
„Si bastard," zachripčal Yochi a letmo na neho pozrel.
„Nechaj ich na pokoji," zahrozila Tanaris a začala útočiť na neho ohňom.

Obom útokom sa však s ladnosťou vyhol. Na to svoje desivé žlté oči nechal pristáť na bratov chúliacich sa samých do seba. Ich kŕče povolili a konečne sa mohli normálne nadýchnuť a dokonca sa postaviť.

„Nemôžeme s ním bojovať," vydýchaval sa Nagaya a držal si srdce, „nie s takou únavou a minimom chakry. Navyše má nad väčšinou z nás kontrolu."
„Moc rozprávate," Orochimaru skrivil svoje kútiky do vážnej bledej tváre, „mám pre Tanaris malý darček."

Pri tom slove vedela, čo bude nasledovať. Takmer okamžite začala vytvárať medzi ňou a Orochimarom ohnivú stenu. Jednou rukou si pritom kryla rameno. Tak veľmi chcela ujsť, čo najďalej. Jej nohy však neodpovedali na prosbu kladne a ona myšacími krokmi cúvala. Srdce vynechalo pár úderov, keď sa z masy ohňa vynorila jeho hlava, ktorá sa ako dravý had rútila na Tanaris. Nechcela, tak veľmi nechcela dostať ďalší kúsanec od neho a v ňom boh vie aký hnus. Nakoniec ju pochytila úplná panika a ona si čupla držiac si oboma rukami čiernu ozdobu. Zakusnutie však neprišlo a keď Inuzuka otvorila oči, spozorovala Segawu ako stál a vlastným telom chránil sestru. Tá len bezmocne očami tikala po Orochimarovej hlave, ktorá rafla Segawovo rameno. Biely slizký krk sa stiahol svoju k svojmu telu. Stena z plameňov zmizla a už bolo vidieť ako Orochimaru unavene klesol k zemi. Jednou rukou sa podoprel o zelený prírodný koberec, zatiaľ čo práve označkovaný padal na kolená a potom tvárou dole.

„Čo si to spravil?!" zrúkla Tanaris a vlastne sama nevedela, či nadáva bratovi alebo jej bývalému senseiovi.
„To nič," Segawa sa hrdinsky usmieval, no aj tak bolo poznať, že trpí.
Na líca mu pristála jemná dlaň, ktorá ho pohladila. On zavrel oči a snažil sa myslieť na jej dotyk ako na pulzujúci pocit a horúčavu, ktorá sa mu začala rozrastať po celom tele. Muž s bielou tvárou bol stále na jednom kolene.
„Pf, unavený?" mrskla po ňom Tanaris.
„Nečakal som, že tvoj oheň bude až tak neznesiteľný," jeho srdečný tep sa začal ukľudňovať a Tanarisin zase naopak.
Zvýšil sa na plné obrátky, keď sa podliak vyjadril, že Segawa nemá šancu na prežitie ani jedno percento.

„Jak je to možné?" vydýchol Nagaya a spýtavo pozrel na hnedovlásku, „myslel som, že prijatie pečate telom prežije tak 5 percent."
„To je pravda," Orochimaru ešte stále s mierne zaťaženým dychom sa vystrel, „avšak toto je niečo ako...povedzme, že...vylepšenie."
„Čo to znamená?"
„V podstate zvýši schopnosti ešte o niečo vyše ako obyčajná a hlavne podporuje liečiteľské jutsu. Je to niečo ako moja nová špeciálna inovácia," hrdo sa usmieval a na konci poslednej vety mierne zagestikuloval, „chcel som ju vyskúšať."
Yochi už teraz krčiaci sa pri bratovi, dvihol na neho hlavu: „Čo sa stane ak ju dáš niekomu, kto nemá ani tú pôvodnú?"
„Popravde, neviem," Orochimaru sa chvíľku sa odmlčal, no dlho mu to nevydržalo, „pravdepodobne to neprežije."

Jeho rodine sa rozklepali všetky končatiny a zreničky sa prudko stiahli. Tanaris prebehla len jedna myšlienka a to, že vezme ho k Sakure, no čo potom keď jej nebude schopná pomôcť? Nechajú brata umrieť?

„Orochimaru..."
„Hm, Tanaris?"
„Si hajzel," slza jej stiekla ten samý čas ako uzrela znova jeho oči.
Samozrejme na toto nechýbalo uchechtnutie zo strany zločinca. Chcel túto chvíľu jej nepozornosti využiť, aby mohol zopakovať pokus o označkovanie, lenže vedel, že teraz nemá čas a chakru na ňu, ale na niekoho iného. Bol rozhodnutý odísť a nechať ich tam, no zastavil ho Nagaya: „Zober tú pečať späť! Viem, že to ide."
„Ide, ale nie v procese prijímania mojej energie do jeho tela," zatvoril oči a čakal reakcie.
„Blbosť!!!" zakričal Yochi.
„Nie je to tak," stisla pery posledná zo súrodencov, „ach Orochimaru, prečo toto všetko robíš?"

Bol ticho. Ako inak. Pozrel sa niekde do diaľky smerom na sever a až potom prehovoril: „Dal som mu život a môžem mu ho aj vziať."
„O čom to melieš?" spýtala sa jediná žena v skupinke.
Segawa sa posadil a sledoval ho. Mal sto chutí prebodnúť ho, no tŕpnutie mu spravilo nedobrovoľnú dovolenku pre svaly.
„Neprišlo vám nikdy divné, že ste sa narodili až štyria?"