Zmätený Kazekage (pripravuje sa revamp)

49.

Tentenine pocity, ktoré k nemu mala boli kladné a nie kamarátske, no bola ďalšia na svete, ktorá si to nepriznávala. Niekedy si dávala za vinu, že ho odmietla a inokedy bola práveže rada. A teraz skôr než rozmýšľala nad svojimi pocitmi k Nejimu, premýšľala nad tým, prečo sa jej to Tanaris pýta.
„Už som ti povedala," prerušila ticho Tenten, „zľakla som sa toho."
„Ale ja sa nepýtam na reakciu toho, čo ti povedal," zamračila sa Tanaris.
Nahnal sa do nej zlý pocit z jej vyhýbania sa, ktoré mohlo znamenať len jedno.
„Čo na tom záleží?" rozhodila jednou rukou.
Tanaris jej celkom pokojne namietla: „Záleží..."
„Nie, nezáleží," odvrkla urazene Tenten.
„Prečo odmietaš odpovedať?"
„Lebo sa o tom nechcem baviť, chcem vedieť, čo s tebou je!" znova mierne zvýšila tón jedna z hnedovlások.
Ignorovala jej vetu: „Záleží mi na tom, povedz mi to."
„A prečo by malo na tom záležať?"
„Pretože, ja a Neji sme..." vetu nebola schopná dopovedať a sklonila hlavu.

Tenten ostala hľadieť do prázdna niekde pred seba. Slová ju akosi obchádzali. Niečo takéto nepredpokladala tak skoro, aj napriek tomu, že vedela ako to medzi nimi je. Stále sa spoliehala na to, že by to Neji neurobil.

„Kto začal?" strelila tichú otázku po Tanaris a tá na ňu zdvihla konečne uvoľnenú tvár.
„No...ja...ani nevie-"
„Chcem pravdu," vydýchla Tenten.
„P-prišla som za Nejim a tam to začalo..." hovorila zastretým hlasom.
„Pýtam sa ťa, kto začal?" vydala zo seba miernym tónom.
„Neji bol pri vodopádoch a ja som prišla za ním. Na to mi chytil ruky a začal ma bozkávať," toto bola asi najťažšia veta, akú v živote musela niekomu povedať, „neviem...tak navzájom obaja."
„Idiot!" šepla Tenten smerom ku dverám, „a to si hovoril, že ma miluješ."

Nastalo ticho, kedy Tanaris prekvapene sledovala Tenten. Myslela si, že jej vynadá do podrazákov a že ju nikdy nebude chcieť vidieť. Tenten sa na to obrátila na ňu a podišla k nej. Oprela sa jej o rameno a začala hovoriť o tom, ako si myslela, že to Neji myslel vážne. Inuzuka zatínala pery a nevedela, čo jej povedať. Potom mlčky vyšli z vody a obalili sa do osušiek. Prišli do šatní a tam si Tenten sadla na lavičku.

„Si v poriadku?" spýtala sa Tanaris a sadla si k nej s pocitom najväčšej štetky na svete.
Bola tak mimo z Tenten. Z toho, ako na to všetko reagovala. Nič, absolútne nič jej nedávalo zmysel v jej správaní.
„Už hej. Vieš Tanaris, ty si zaslúžiš niekoho vedľa seba. Gaara ťa skoro priviedol do hrobu a Neji je skvelý človek," usmiala sa s lesklými očami, pozerajúc do stropu, „len ma prvý moment prekvapilo, že sa takto zachoval. Prišlo mi to, že to bol potom len úlet, keď mi to všetko povedal. Ak si šťastná, budem šťastná aj ja," Tanaris smutne pohliadla na zem s tým, že šťastná, nie je.

Tenten sa na ňu nenútene usmiala a Tanaris musela neveriacky pokrútiť hlavou nad jej osobnosťou a zmýšľaním. Pevne si ju objala a v tom zašepkala: „Nech si šťastná. Neji ma prešiel...skutočne."
Snažila sa o tom seba presvedčiť a aj sa jej to na nejakú dobu podarilo. Senzitívna chvíľka skončila, keď sa obe prezliekli a vyšli zo šatní pred kúpele.

„Zajtra idem na misiu a vrátim sa asi za tri dni. Stretneme sa potom?"
„Samozrejme," prikývla jej nervózne, hľadajúc náznaky sebazaprenia alebo potlačovania emócii, no žiadne nenašla, „ale potom budem musieť ísť opäť do Suny. Tsunade-sama ma povolala."

Rozlúčili sa a Tenten sa s úsmevom rozbehla za Tsunade, mysliac na to, že sa konečne oslobodila od toho trápenia. Pocity, že preňho neznamenala veľa, zašila do úzadia svojej mysle aj srdca. Trápilo ju to, že Neji bol nešťastný z toho, že ho odmietla. Teraz má Tanaris a je po všetkom...

Inuzuka ostala sama stáť pred kúpeľmi a v tom začula hlasy: „Ách, Neji, to bolo skvelé! Je čas ísť za Gaiom-senseiom!"
„Lee, ja nejdem. Idem odprevadiť Tanaris domov," povedal Nejiho hlas a odhrnul sa zelený záves.
„No tak nič, budem pozdravovať Gaia-senseia!" nahodil svoju klasickú pózu a vyskočil na strechu budovy, kde boli kúpele.