Zmätený Kazekage (pripravuje sa revamp)

41.

Ulicami Suny sa prechádzal mladík s pomaľovanou tvárou. Premýšľal nad poslednými udalosťami a tom, ako sa zachoval k bratovi. Od kedy odišla Tanaris, Gaaru nevidel. Je tomu už skoro šesť dní.
Zachoval sa voči nemu zle alebo nie? Túto otázku si neustále pokladal. Musel uznať, že reagoval príliš rýchlo a nepremyslel si to. Zastonal a popretieral si čelo.

„Ale, ale, ale...nebodaj sa niečo nedarí?!" ozvalo sa niekde pred ním a on dvihol hlavu od svojich nôh.
„Ach, Masashi," držiac si ruku u čela, aby mu nesvietilo zapadajúce slnko do očí, „to si ty."
„Nie, len sa za seba vydávam," rozrehotal sa mohutným hlasom vedúci medikov Suny.
„Kde máš namierené?" spýtal sa lútkar a dúfal, že Masashi má chvíľku voľna.
„Nikam, idem z práce," pokrčil plecami, „mám to brať ako pozvánku na saké?"
Kankurou pokrčil nos v úškrne a mykol hlavou smerom do ulice, kde bola nalievárňa.

„Tak čo, ako žiješ?" opýtal sa ho Masashi, na neho nezvyklým slovosledom.
Kankurou do seba nalial pohárik: „Z určitého pohľadu...na prd."
„A to prečo?" preplietol ruky u hrudníka a oprel sa o stenu.
„Štve ma brat alebo...respektíve, štvem sa sám a on mi moc nepomáha," zamyslel sa a nalial si z bielej fľašky ryžový alkohol.
„Pohádali ste sa?" spýtal sa a zapozeral sa na stôl, pri ktorom sedela banda opilcov.
„Ááále, neviem, či toto dosť definuje naše rozpoloženie," vypil ďalší glg saké a opäť si nalieval.
Medik sediaci naproti sa obrátil na Kankura a chytil mu zápästie: „Ou, no tak počkať, Kankurou. Nenalievaj si tak rýchlo, bude ti zle."
Kankurou poslúchol a odložil fľašku: „Prepáč, len som strašne rozladený."
„Ak máš pocit, že sa Gaarovi máš ospravedlniť, alebo sa s ním len porozprávať, mal by si to spraviť," dvihol pohárik so saké a spravil s ním gesto na zdravie.
„Máš pravdu," poznamenal, na čo sa Masashi zdvihol a poťapkal kamaráta po ramene.
„Masashi, ty už ideš?" prekvapene naňho zhliadol.
Masashi Hachiro položil peniaze na stôl: „Nehnevaj sa, žena ma doma čaká. Nechcem sa dlho zdržiavať. Maj sa."
„Ahoj, Hachiro," lútkar jemno pokynul rukou a potom sa otočil za vychádzajúcim mužom a ešte raz ho obočím odzdravil.

„Dáte si ešte jednu fľašku, alebo vám mám doniesť účet, Kankurou-dono?" prišla k nemu hanblivá servírka a on váhavo striedal pohľad na ňu a fľašku.
„Ešte jednu fľašku," rýchlo zo seba vytreštil a v duchu si nadával.

Servírka mu ju doniesla a on bol behom pol hodiny opitý a tackajúc u pultu zaplatil. Chodiac nekonštantnou rýchlosťou, neustálym zastavovaním a kľučkovaním sa dopratal až ku Gaarovym dverám, na ktoré doslovne nie zaklopal, ale zatrieskal. Gaara nahnevane otvoril dvere.

„Prekl-preklínam ťa, Gaara," ukázal naňho hrozivo prstom, no skôr ako to malo Kazekageho vystrašiť, tak ho to pobavilo.
„Čo som spravil zasa?" pokrútil hlavou, nevidí brata celé dni a keď ho konečne vidí, tak je mimo.
„Tak on sa aj tak, hík! Sakra...on sa aj tak bude tvár- Hík! Tváriť, že nič nevie. Aj po šiestich, či koľko dní to je," z jeho opileckého hlasu a vyslovovania sa Gaara nemohol nesmiať.

Smial sa aj napriek tomu, že mu celé tie dni, čo brata nevidel behalo hlavou, čo sa stalo, keď tak Kankurou vyšiloval. Vedel, že tejto noci to z neho dostane. Po malej chvíľke sa Kankurovi na tvári zračil znechutený výraz, ktorý jeho mladšiemu bratovi napovedal, že asi bude zvracať. Rýchlo mu pomohol do kuchyne a postavil ho k výlevke. Kankurou sa však neudržal na nohách a rozvalil sa v kuchyni na zemi.
„Ach, nie...Kankurou," Gaara ho lamentujúc posadil a oprel o stenu, „tu máš."
„Arigato," muž prijal žltý kýblik a za pár sekúnd už v ňom bolo saké, zmiešané s jeho žalúdočnými kyselinami.

Gaara sa mračil a sledoval, ako bratove telo protestuje voči alkoholu a snažilo sa ho dostať von. Bolo mu ho ľúto. Vedel, že Kankura musí niečo trápiť. Iba vtedy sa zvykol opiť. Po niekoľkých minútach Kankurovho nadrapovania sa, Gaara pristúpil k nemu a zobral kýblik. Napustil doň vodu a so zvraštenou celou mimikou, vylial bratove zvratky do záchoda. Spláchol ho a podal mu ho, keby si náhodou jeho zvierač medzi hltanom a žalúdkom zmyslel, že sa znova povolí. Nalial do džbánu vodu, položil ho na zem aj s pohárom, do ktorého prelial trocha vody a podal ho opilcovi.