Zmätený Kazekage (pripravuje sa revamp)

15.

Zhasla svetlá, sadla si do kresla a pod svetlami z ulíc obdivovala jeho sladkú, nevinnú spiacu tvár. Navyše ten znak na čele – vždy ju fascinoval. Láska. Pri pohľade naňho mala zvláštny a hrejivý pocit pri srdci. Po čase ju premohla únava...

„...tak povedz mi, ako sa cítiš po spánku? " hovoril potichu niečí ženský hlas.
„Naozaj dobré...je to celkom zaujímavý pocit keď sa zobudíš. Som rád, že už nemusím bdieť celé noci. Už budem úplne normálny."
„Psst, Temari! Buď po tichšie, zobudíš ju," šeptal Gaara.
„Prepáč, nechcela som s tým pohárom tak buchnúť," omluvne dvihla dlane smerom k nemu.

Tanaris rozlepila oči a uvedomila si, že zaspala u Gaaru a nie je v nemocnici.
„Och bože, prečo ma každý budí nejakým rachotom?" zamrmlala pre seba. Niekedy zvykla byť prehnane po ráne nevrlá.
Ku gauču pristúpila piesočná sestra s bratom a skláňali sa nad ňou.
„Koľko je hodín?" spýtala sa Tanaris.
„Pár minút pred osmou hodinou," oznámila jej Temari, „poď sa naraňajkovať."
Gaara si k nej prisadol: „Dobré ráno prajem," usmial sa a konečne bol príjemný a mal spokojnú tvár.
"Bol som s Temari v nemocnici. Všetko som im vysvetlil a oni povedali, že sa tam máš dostaviť na konečné vyšetrenia, aby si boli istý, že si v poriadku."
Troška sa začervenala: „Ďakujem ti, Gaara," zívla a nesmelo sa ponaťahovala.
„...Gaara?" opýtala sa po chvíli neisto.
„Áno?" spýtal sa s neuveriteľne vyrovnanou tvárou.
„Povieš mi ako to bolo s Akatsuki a Shukaku? Už ho nemôžeš mať v sebe, keď si zaspal..." vyslovila ďalšiu otázku.
„O tom potom, Tanaris," povedal s úšklebom.
Tanaris spustila ramená a pozerala na Gaaru asi nejako ako - to si so mňa uťahuješ?

Mladík sa na jej výraze dobre pobavil. Vyzeral, že má dobrú náladu.
„Gaara aké to bolo prvý krát si pospať?" zvedavo dala nabok hlavu.
Ten sa nadýchol a na tvári sa mu roztancoval široký úsmev, azda najširší aký kedy mal: „Úžasné, jednoducho ja ti to ani neviem opísať, ale je to skvelé." Tanaris sa naňho tiež začala usmievať. Bola rada, že ho videla s úsmevom na tvári. Červenovlasý chlapec sa jej zadíval do očí a potom na kreslo, v ktorom predtým oddychovala Tanaris...

Napoly spiacemu Kazekagemu rušia posledné minúty spánku svetelné lúče. Zamračil sa a otočil hlavu na opačnú stranu, aby mu nesvietilo do očí. Po nejakej chvíli si pretrel oči a uvidel Tanaris, spiacu v kresle. Prekvapený výraz mu ostal na tvári dlho. Tanaris celú noc pri ňom bola. Ako krehkú bábiku ju vzal do náruče a preniesol ju na gauč. Prikryl ju a rukou jemne prešiel bruškami prstov po krku. Tíško sa obliekol do modrobieleho formálneho oblečenia kage a vyrazil preč.

Gaara zaklopal na dvere nejakého domu. Chvíľku trvalo, kým bývajúci otvorili dvere...vlastne im to trvalo dosť dlho. Kazekage počul nejaké šuchotanie a šeptanie, no nakoniec sa dvere otvorili.
„Dobré ráno Gaara, praješ si?" povedal udýchane inteligentný Shikamaru v župane, ktorý mal na čele drobné kvapky potu.
„D-Dobré ráno Shikamaru," odpovedal mu Gaara neistým si z Shikamarovho divného výrazu.
Gaara sa akosi nevedel vykoktať, tak ho na jeho prekvapenie Shikamaru pozval dnu.

Hneď, čo Temari zbadala súrodenca v kuchyni, začala si servítkou utierať čelo a vypila plný pohár vody.
„Ahoj, čo ty tu tak z rána?" opýtala sa nejak rozjarene, napravujúc si župan slaboružovej farby.
„Neruším vás?" položil viac menej zbytočnú otázku.
Shikamaru a Temari na seba pozerali a dúfali, kedy začne ten druhý rozprávať, no ani jeden nezačal. Mladší brat videl, že nemá zmysel ďalej naťahovať: „Beriem to ako áno. Prepáčte mi, že som vás vyrušil pri..." presne si nebol istý čím.
„Nie to je v poriadku...s Temari to dokončíme neskôr," zrazu sa Shikamaru odhodlal prehovoriť.

Kazekageho sestra prvý moment sa začervenala a div, že sa neprepadla pod zem, no potom sa pozrela na Gaaru. Jeho výraz bol až desivý. Nevedel si domyslieť o čom Nara mlel, myslel si že ich ruší pri raňajkách, lebo na stole boli porozkladané taniere a šálky s kávou, ale potom by to čo rozprával Shikamaru nedávalo zmysel. Spýtavo sa pozrel na staršiu príbuznú a čakal, že mu objasní o čo sa jedná.
Temari sa prestala hanbiť a začala sa rehotať opretá o kuchynskú linku. Gaarovi už skrivovalo tvár do všelijakých grimás.
Nechcela ho už dlhšie trápiť: „Gaara my sme...ehm," zakašlala, aby nahradila to slovo.