Zmätený Kazekage (pripravuje sa revamp)

9.

Kunoichi zašla do susedného domu po Katonmara a išli spolu odprevadiť Gaaru ku budove kage.
„Oceňujem tvoju pomoc pri upratovaní Tanaris," poznamenal vážnym hlasom na rozlúčku.
„Rada som pomohla. Prajem pekný deň," pokúsila sa o úsmev.
„Ďakujem...rovnako tebe," posnažil sa aj on, žiaľ nebol moc dôveryhodný.
Gaara vyzeral, že chce ešte niečo povedať, no zvrtol sa a odkráčal do práce. Tanaris bola moc zvedavá, tak sa za ním rozbehla.
„Gaara, čo si mi chcel povedať? "
„Ja len... že prepáč za to, čo sa stalo u mňa." hovoril a díval sa na nohy.
Tanaris opäť skúšala svoj herecký talent a usmiala sa.
Gaara sa pobral do práce a ona sa vrátila naspäť domov. Obliekla si tuniku a vybrali sa do mesta.

„Katonmaru mali by sme ťa dať ostrihať, aby ti tu v Sune nebolo také teplo,"
ninken jej nadšene prikývol, „ale netuším kde ísť."
Na to jej Katonmaru zaštekal.
„To je skvelý nápad."
Zamierili k Shizovmu domu. Nejaká žena akurát vyprevádzala Shizove deti na akadémiu. Bola chudej, vysokej postavy. Mala fialové vlasy dlhé po zadok a tmavomodré oči.

„Dobré ráno...prosím vás je doma Shizo?"
„Zdravím vás, Shizo doma nie je, ale ak niečo potrebujete môžem vám pomôcť," pozrela sa prísno na synov, aby nezabudli pozdraviť.
„Dobré ráno," pozdravili zborovo synovia.
„Aj vám chlapci," usmiala sa Tanaris a mladšiemu z nich postrapatila vlasy, „Prosím vás, kde by som mohla dať ostrihať svojho psa?"
„Shiro ukáž jej cestu k tete Emiko, ja odvediem tvojho brata do školy."
„Ďakujem za ochotu...mimochodom volám sa Tanaris," usmiala sa a podala jej ruku na zoznámenie, „som veľvyslankyňa zo skrytej Listovej, prišla som sem na pár týždňov."
„Teší ma Tanaris-sama. Ja som Shizova žena Ryoko," potriasla jej rukou, „tak Shiro bež odprevadiť Tanaris-sama, aby si potom stíhal školu."
Syn prikývol a spolu s Tanaris vykročili.

Po ceste Tanaris a Shiro mlčali. Kráčali ulicou a normálne urozprávaný Shiro zrazu nevedel zo seba vydať ani slova. Chcel sa Tanaris popýtať na veľa vecí, ale hanbil sa. V tom sa k nemu pritúlil Katonmaru a olízal mu dlaň.
„Prestaň, šteklí to," chichotal sa, „to je váš psík, však?"
„Áno, volá sa Katonmaru," povedala s úľavou, nemala rada trápne ticho.
„Prečo ho nenecháte doma v dvore, psíkov slnko dosť unavuje."
„Katonmaru nie je obyčajný pes. Je to ninken," Shiro sa nechápavo pozrel, „ ninken je ninja zviera. Sú to spoločníci pri boji, majú čakru rovnako ako my a navyše ich páni rozumejú ich reči."
Shiro ju počúval s úžasom v tvári. Pes je jeho najobľúbenejšie zviera a prial si, aby im mohol rozumieť rovnako ako Tanaris. Zastal a smutno sa díval do zeme. Tanaris sa zamračila, rozmýšľajúc čo sa budúcemu geninovi deje v hlave: „Shiro deje sa niečo?"
„Nebudem vás stým zaťažovať. Tanaris-sama," mávol rukou.
„Ach si ako tvoja teta Naku, povedz. Nahnevala som ťa snáď?"
„Nie s vami to súvisí len úzko," priznal sa.
Tanaris trvala na tom, že ak sa to týka jej aj keď len úzko chce to vedieť, je zvedavá osoba. Po dlhom prehováraní Shiro konečne spustil: „Otec je špecialista na genjutsu, tento talent som po ňom zdedil, ale mňa trénovanie a používanie genjutsu nebaví. Keby som mohol mať ninkena ako máte vy."

Tanaris sa pousmiala a naznačila, aby pokračoval v ceste.
Nič mu na to nepovedala len premýšľala. 'Veru ten chlapec musí mať talent, keď ide v desiatich maturovať. Možno by sa po nejakom čase mohol naučiť používať ninkena,' behalo jej mysľou.
„Tu robí teta Emiko," zastal pred malou chatrčkou.
Poďakovala a chlapec sa rozbehol opačným smerom ku akadémii...

Dvaja muži, jeden s havraními vlasmi a druhý vyzerajúci ako žralok, niesli chlapca, ktorý mal v sebe trojchvostého démona. Vošli do jaskyne, v ktorej sa včera stretli so svojimi spoločníkmi. Položili jinchuurikiho na zem medzi dve dlane a vyskočili na jej prsty.

„Už by sa tu mali objaviť," prehovoril Kisame.
Asi minútu na to sa zjavili prvý dvaja členovia.
„Vitajte, už ste doniesli toho mlžného spratka?! Bolo na čase," škodoradostne sa usmial blondiak, „však o pár dní tu budem ja a na ramenách donesiem Ichibiho."
„Pokiaľ vás tá dievčinka nezabije," objavil sa Hidan a pár sekúnd na to aj Kakuzu.
Ten poznamenal: „Čakal som, že tu šéf už bude. On nerád čaká, ale my čakať môžeme."

Nakoniec sa objavil hologram Peina a Konan.
„Meškám. Museli sme s Konan niečo dôležité doriešiť. Sasori, ako ste na tom s Deidarom? "
Sasori si odkašlal a prehovoril: „Pasť už je skoro pripravená. Určite na to skočí, jednoducho zneužijeme jej schopnosti."
„Veru, Sasori no Danna vymyslel špecialitku, na ktorú sa pekne nachytá a ja tú prekliatu mrchu nebudem musieť vidieť."
„Ty sa jej snáď bojíš?" zasmial sa mu Kisame.
„Samozrejme, že nie...len nemám rád ten jej pomaľovaný ksicht a to jej protivné psisko," ohradil sa.
„Naposledy keď sme ju stretli, tak sa Deidara pekne vyjadril," nabonzoval ho jeho spoločník.
„Čo si jej navyprával Deidara?" spýtala sa ironicky Konan.
Deidara zavrel oči a mlčal.
Povedal to zaňho Sasori: „Vraj pred takou protivnou ženskou bude on a mali by všetci chlapi radšej utekať."
Niektorý členovia Akatsuki sa chytili za hlavu, iní zase sa hlasno rozosmiali, Konan a Pein len nahodili sarkastický úsmev.
„Ty si idiot Deidara," skonštatoval popri smiechu Kisame, „naozaj, si blbeček!"
Deidara rozhnevano založil ruky a tváril sa ako keby o ňom nebola reč. No dlho mu to nevydržalo: „Ona nedokáže pochopiť moje umenie!"
„To nedokáže nikto," tichučko zašeptal Hidan Kisamemu, ktorý keby sa dalo, bol by červený ako paprika od toľkého potlačovaného smiechu.

„Tak to by stačilo myslím...vráťme sa k veci. Začnite sa sústrediť na vysávanie," utvoril polovičnú pečať tigra, „Fuuin jutsu: Genryuu Kyuufuujin."
Z úst sochy vyšlo deväť drakov z modrej chakry, ktoré sa vrhli na jinchuurikiho a vyniesli ho do výšky. Začali mu vysávať trojchvostého démona cez ústa a oči.
„Podľa veľkosti jeho chakry to potrvá dva dni," oznámil vodca.