(Clio)
Istý čas trvalo, než sme sa z nemocnice aj s maličkým konečne dostali domov. Náš pobyt v nemocnici totižto predĺžilo to, že malý Henry dostal žltačku. Nebolo to ale niečo, kvôli čomu by sme sa mali veľmi znepokojovať, vraj sa to u novorodencov stáva často.
Malý Henry bol nádherný. Teda...Podľa takej Eris, ktorá sa v nemocnici zastavila zrejme len preto, aby mi spravila nervy, vraj Henry vyzeral ako zemiak. Podľa mňa to však tak nebolo. Henry bol totižto po tatovi - teda bol peknučký a usmieval sa podstatne častejšie, než jeho mamina.
,,Videla som tvoje decko. Vyzerá ako malý zemiak. Ale...Bude to chutný zemiak," číra zlomyseľnosť sa Eris priam odráža v očiach. ,,Veľmi chutný. Nie ako ty, no mnohé veci po tebe podedil."
,,K môjmu synovi sa ani len nepriblížite. Ty a ani tvoja banda. To vám zaručujem! Odíď!" zvýšim na ňu hlas.
,,Po tom všetkom...Stále nevieš, s kým sa zahrávaš."
,,Ublížiš môjmu dieťaťu alebo niekomu z mojich blízkych a ublížim ja tebe! Je ti to jasné?!" vyhrážam sa jej.
Eris sa zasmeje, čím mi len rapídne zvýši tlak. Hnevalo ma to. Viac než inokedy som jej túžila jednu vylepiť.
,,Vieš niečo o Dantem?" spýta sa ma odrazu. ,,Nevidela som ho mesiace a čo je zvláštne, nikde ho ani len nedokážem vypátrať."
,,Prečo by som mala? Nevidela som sa s ním už veľmi dlho. A ani ma nezaujíma."
,,Hovor si, čo chceš. Danteho si vždy milovala. Oveľa viac, než Turnera. Zábavné na tom je, že Turner o tom vie, a zmieril sa s tým, že ho nikdy nebudeš milovať tak, ako miluješ Danteho. Zrejme pre ten zemiak, ktorý s tebou po novom má."
,,Tak dosť! Henry nie je žiaden zemiak! Je to jedno krásne, zlaté bábo, pre Krista! A Danteho som nikdy nemilovala tak, ako milujem Turnera! Nikdy!"
,,Za pravdu sa každý hnevá."
,,Hovorí niekto, kto by mal byť teraz nahnevaný za pravdu, ktorú som práve vyslovila," poviem ďaleko pokojnejšie, no stále vyčerpane. ,,Pozri...Neviem, o čo ti ide, Eris...No ak sa ma snažíš nasrať, tak sa ti to už podarilo a svoju misiu si úspešne dokončila. Odíď!"
,,Nedokážem Danteho vypátrať. V tom prípade to musí znamenať len jedno. Tvoja životná láska umrela."
,,Čo tvoja sestra Lamia? Tuším s ním spávala," zasmejem sa a vraciam jej tak úder.
Eris na mňa vrhne vražedný pohľad. ,,Určite ju to hlboko neraní táto strata. Narozdiel od teba. Naozaj si o niekom ako bol on, napísala knihu?"
,,Áno. A tiež som v nej opísala desiatky dôvodov, prečo som ho neznášala," poviem jej tento fakt.
,,Od nenávisti k láske je len jeden krok. A v tvojom prípade išlo len o sebaobranu. Vždy si sa bránila citom, ktoré si nepovažovala za racionálne, a obhajovala a zastávala sa myšlienok a citov, ktoré podľa teba boli tie rozumné. Myslela si si, že len tak sa v živote vyhneš viacerým problémom a sračkám, o ktoré si nestála."
,,Očividne sa snažíš o rozbor môjho myslenia a cítenia Eris...No musím ti povedať, že sa ti to vôbec, ale naozaj vôbec nedarí. Ak by som verila, že správne je len to rozumné, Dante by nikdy u mňa nemal šancu. Ani Shearah by u mňa nemala šancu," zasmejem sa. ,,Bože, veď to dievča je najneracionálnejšie stvorenie, aké poznám! No vieš čo? I tak ju mám rada. Je to moja kamarátka," odpoviem.
,,A tiež by som s tebou nikdy neviedla takéto stupídne rozhovory a radšej by som od teba odišla, keďže to zrejme nechceš urobiť sama!
A rozhodovať sa tak, ako si povedala, len preto, aby som sa v živote vyhla viacerým problémom? To znie príšerne. Obzvlášť, keď si zoberieš, koľko rozhodnutí človek robí deň čo deň. A často sami absolútne netušíme, čo rozumné skutočne je. Nejde to, jednoducho niekedy nedať na svoj inštinkt a svoje city. Niekedy sa popálime...No inokedy si uvedomíme, že sme spravili správnu voľbu a lepšie sme sa v danej situácii nemohli zachovať. To je všetko."
,,Myslím si o tom svoje. Dosť dlho som mala možnosť nahliadať do tvojej mysle, Clio."
,,No nevieš všetko. Si len parazit, ktorému robí nesmiernu radosť robiť druhým ľuďom zle. Je to dobrý spôsob života?"
,,Nič iné nepoznám a drží ma to nažive a značne pobavenú."
,,Na tom nie je nič zábavné," pokrútim hlavou. ,,Je to smutné. Ba tragické. Živíš sa na utrpení druhých a ešte je to podľa teba zábavné a v poriadku."
,,Hovor si, čo chceš. Nenarodila si sa ako Tenebrisčanka. Nemôžeš tomu rozumieť."
Stále viac sa premáham, aby som od nervov nevybuchla. Každé jej slovo bolo tak príjemné, akoby ma mlátila spotenými ponožkami.
,,Myslím, že tomu rozumiem viac, než si myslíš, ako niekto, kto chodil s Tenebrisčanom."
,,Povedz mi, teraz úprimne...Nebála si sa ho? Kedysi?"
Pokrútim hlavou. ,,Strach, že oňho prídem, bol pre mňa kedysi väčší, než strach z toho, že mi môže ublížiť. A napokon...Spravil obe tieto veci. Ublížil mi a zariadil, aby som oňho prišla."