(Clio)
Nasledujúce dni prebiehali celkom pokojne. Larsovi sa žiaľ, nepodarilo zistiť nič nové o Dantem. Ani za ním cestovať portálom. Dante bol zrejme naozaj mŕtvy.
Pýtala som sa dokonca aj svojho brata Yasua, či Shearah. Jej reakcia bola priam na nezaplatenie, pretože doslova začala tancovať víťazoslávne tančeky a radostne skákať po izbe so slovami: "Už nikdy nebude ubližovať mojím dvom láskam! Mojej ženičke a môjmu synčekovi!"
,,Shearah...Ja nie som tvoja ženička. A moje bábo čakám s Turnerom," opravila som ju, ,,takže je vylúčené, aby to bol tvoj synček."
Našpúlila spodnú peru, vtedy tak trochu vyzerajúc ako malé dieťa. ,,Ale časom sa s Turnerom rozídeš a ja tu potom budem a ponúknem sa ako nevlastný tata."
,,Shearah...Koľkokrát ti mám povedať, že nie som lesbička?" zasmiala som sa na nej. ,,Navyše, s Turnerom sa neplánujem rozísť. Teda...Možno nám to časom začne škrípať a jeden nikdy nevie, čo sa medzi nami dvoma stane...No i tak..."
,,A ja ti neverím. Neexistuje, aby sa ti nepáčili moje prsia, môj zadok, moja sexi postavička...Som proste ham-ham."
Niekedy by som chcela mať jej sebavedomie.
,,To naozaj nemáš medzi Luxčanmi nejakú babu, ktorá by bola lesbička, a pre ktorú by si bola...Uhm...Viac HAM-HAM?" spýtala som sa jej pobavene.
,,Takže podľa teba nie som dostatočne sexi?" Shearah priam až urazene pootvorila ústa.
,,Tak som to nemyslela...Myslím...Áno, nie si škaredá a tie tvoje dúhové vlasy pôsobia tak...EXTRAVAGANTNE...No rozhodne by som sa s tebou nechcela bozkávať a robiť tie...Iné veci."
Odkašlala som si. Ehm...Tak toto bolo trápne. Celkovo...Azda najtrápnejšie rozhovory vo svojom živote som pravidelne viedla so Shearah Delacroixovou.
,,Myslíš sex? Ty by si so mnou nechcela sexovať? Ale veď to je hrôza! Veď ja by som ťa pri tom aj bozkávala na krku..."
Zrejme som nebola jediná, komu sa takéto bozky páčili. Vlastne to nemuseli to byť ani bozky. Úplne stačilo, ak som na svojom krku cítila Turnerov teplý, šteklivý dych. Turner vedel, že krk je moje citlivé miestečko. Preto naň často blúdil svojimi perami, čo som oceňovala.
,,Shearah..." snažila som sa niečo jej na to povedať. Niečo racionálne. Pochopila by to však? Zrejme nie.
,,Nebavím sa s tebou!" skríkla na mňa a ja som sa snažila skrývať pobavenie, pretože v tej chvíli by to bolo odo mňa asi veľmi hnusné, smiať sa na nej ďalej. Vedela som ale s určitosťou povedať, že hoci toto prehlásila....Tak Shearah bola proste ten typ človeka-Luxčana, ktorý sa na vás dokáže hnevať iba na krátku chvíľu, a potom sa za vami najčastejšie vráti a tvári sa, akoby sa medzi vami vlastne vôbec nič nestalo.
Ak by som porátala všetky hádky, ktoré som so Shearah kedy viedla...Tak v priemere sme sa pohádali tak raz do týždňa. A stále ma pravidelne navštevovalo toto náladové, nepredvídateľné, bláznivé stvorenie, stále vnášalo do môjho nudného života pestrosť a inšpiráciu, stále ma malo rado a ja som napriek všetkému mala rada ju, aj keď mi jej zmýšľanie občas dokázalo zastaviť mozog a aj keď som sa často sama sebe divila, ako sa s takým cvokom môžem baviť. Potom som ale zakaždým dospela k názoru, že ja sa proste s úplne normálnymi ľuďmi nedokážem tak ľahko skamarátiť.
,,No dobre," rezignovala som napokon.
,,No dobre? To je všetko, čo mi k tomu povieš?"
,Myslím...Keď sa so mnou nebavíš, moje slová k tebe sú ako hádzanie hrachu na stenu, nie?"
,,Vlastne máš pravdu. Budem sa s tebou baviť. Ale až zajtra. Ten deň čakania na rozhovor so mnou budeš mať za trest, že si ku mne zlá."
,,Trest?"
,,Trest. Buď rada, že je to zatiaľ iba jeden deň," zatvárila sa prísne a vážne.
,,Hm...Dobre. Som. " Bola som? Ani sama neviem. Skôr áno. Jej bláznivosť tu bude zajtra znovu. A dovtedy môžem popremýšľať. Alebo skôr...Zamestnávať svoju myseľ inak, než k myšlienkam, ku ktorým sa uberala?
Priznám sa...Napriek tomu všetkému, ako veľmi som sa snažila, tak sa moja myseľ pravidelne uberala k nemu. Strávila som s ním veľa času, kedysi. Občas som si želala, aby tomu tak nebolo.
Spomínala som na všetky tie veci, ktoré som s ním zažila. Spomínala som na to, ako ma volal "kuriatko" a ako veľmi som to neznášala. Spomínala som na to - a často som sa vracala k jeho slovám na zdrape papiera. I k mojim slovám na zdrape papiera. Aj k veciam, ktoré na papieroch neboli, no domnievala som sa, že by na papieroch mali skončiť.
A tak si znova sadám k svojmu starému, milovanému notebooku, s ktorým som strávila množstvo času, hlavne písaním príbehov. Otvorím si Word a na prázdny papier začnem písať nový príbeh. Aj keď vlastne nový nie je. Jediné, čo je nové, je to, ako sa tento príbeh skončí.
_______________________________________
Ahojte 🙂
Opäť som späť 😀 Ba čo viac, som tu znova s ďalším nazvem to "väčším update-om," kedy publikujem viaceré časti príbehu naraz 🙂 Dnes to budú až štyri časti, takže...Enjoy 🙂❤️