(Arcadia)
Obišla som ho.
Bol to muž, ktorého som síce poznala z baru, v ktorom som ho objímala a ktorého penis som videla, keď sme spolu napití hrali hru na pravdu alebo odvahu, no cítila som sa pred ním akosi trápne a zvláštne.
Bola som opitá - vtedy. Aleže poriadne. Alkohol mi pomáhal odstraňovať zábrany: podprsenky.. nohavičky.. a mnohé iné zábrany. On to mal zrejme podobne s trenírkami.
Niežeby som bez alkoholu bola hanblivka, tou som nebola takmer vôbec. No rozhodne som sa s alkoholom v krvi cítila byť divokejšia a odvážnejšia.
Kvôli alkoholu som sa ale často dostávala do nepríjemných, či trápnych situácií, či k robeniu fakt zlých rozhodnutí. A túlenie sa k nemu mi ako zlé rozhodnutie práve teraz pripadalo, hoci vtedy tomu tak nebolo.
Teraz som sa preto pred ním cítila totálne hlúpo a trápne, čo boli pocity, ktoré som zažívala nerada.
Snažila som sa preto tomu vyhnúť, utiecť od toho.
Občas som ale mala dojem, že by som radšej, než na iné miesto nablízku, mala utiecť do iného mesta. Na iný svetadiel. Pred všetkými ľuďmi v mojom živote, pred ktorými som sa cítila hlúpo a trápne. Zmeniť si meno. Nájsť si iné známosti, pri ktorých by som mohla začať odznova, rozumne. A ten pocit ma práve teraz prepadol v plnej paráde.
,,Hej! Ani ma nepozdravíš?" zvolá na mňa Dante, keď prechádzam ulicou. Ustanem v chôdzi. ,,V tom bare si nevyzerala ako niekto tak nezdvorilý..." okomentuje moju osobu.
,,Mám byť zdvorilá ku niekomu, kto len tak bežne ukazuje svoj penis na verejne prístupných miestach?" odvrknem.
,,Hovoríš, akoby sa ti nepáčil," Dante nadhodí lišiacky úsmev. ,,Navyše, môžem ho ukazovať aj na verejne neprístupných miestach," mrkne na mňa spiklenecky.
,,Pre mňa-za mňa."
Hlupák. Bol to obyčajný idiot, ktorého som vo svojom živote nepotrebovala. A cez to všetko, zdal sa mi byť taký.. bolo na ňom niečo iné, niečo také mysteriózne, čo mi pripadalo byť atraktívne.
,,Počul som, že potrebuješ nového tanečného partnera," zvýši hlas na tému, pre ktorú mám nutkanie sa otočiť a spýtať sa ho, odkiaľ to počul. A tak aj prekvapene spravím.
,,Odkiaľ to vieš??"
,,Od Jacka. Urazila si ho. Takmer začal plakať."
Myknem plecom. ,,A čo ak aj tanečného partnera potrebujem? Nie je to tvoja starosť."
,,Viem ti pomôcť."
,,Ako?"
Zaujímali ma návrhy, ktoré dokázali rýchlo, efektívne a bez väčšej námahy vyriešiť moje problémy. Zvyčajne som takéto problémy riešila cez užitočné známosti. Bolo fajn ich mať a robiť si ich.
Bola som zvedavá, ako by mi Dante chcel pomôcť. I keď veta "viem ti pomôcť" z jeho úst znela ako ponuka na pomoc spísaná v zmluve dostanej od samotného satana, ktorú mi chcel dať podpísať krvou. Určite by za tú pomoc niečo chcel. Nepôsobil ako dobrák, ktorý by za to nechcel nič.
,,Chcem sa stať tvojím novým tanečným partnerom."
Neveriaco vypleštím oči.
,,Čo za to chceš?"
Nebola som až taká naivná, aby som verila, že nič okrem dobrého pocitu z tancovania.
,,Naučíš ma to."
Bola to uváženia hodná ponuka. A otázkou bolo, či som mala čas a chuť hľadať niekoho iného ako svojho tanečného partnera. Každý iný schopný tanečník, ktorého som poznala, už niečo mal, mal iný projekt. Alebo sme spolu niečo mali, v minulosti. A nestáli sme o to, aby sme mali v súčasnosti.
Dante pôsobil dobre na oko. Len som sa modlila, aby nebol totálne drevo. Bola som totižto natoľko strelená, že by som bola ochotná jeho ponuku prijať. Nadiktujem mu preto adresu miesta, kde bývam, a poviem mu, nech sa u mňa dnes večer zastaví.
(Yasuo)
Neveril som vlastným očiam, keď som Arcadiu Davisovú uvidel u nej doma tancovať s Dantem. Neveril som vlastným očiam, keď som Danteho videl spokojne príjmať Arcadiine rozkazy. Nevedel som, čo má Dante v úmysle, no nemal som z toho dobrý pocit. Clio sa o tomto nesmela dozvedieť. Znepokojilo by ju to a spôsobilo jej starosti.
Potreboval som Danteho dostať od Arcadie. Jeho prítomnosť pre ňu rozhodne neznamenalo nič dobré, hoci si to možno neuvedomovala. No a jediný, koho som poznal a kto by mi s tým mohol pomôcť, bol Lars Tempest, nakoľko dokázal byť v oboch podobách - aj v ľudskej, aj v strážcovskej. Potreboval som to s Larsom prediskutovať.
,,Máte tu niekde hajzel? Treba mi šťať," povie Dante po chvíli, keď si ma všimne.
,,A ty si myslíš, že vykonávame potrebu kde? Vonku do kríkov?" okríkne ho Arcadia.
,,Nie, to vôbec."
,,Kúpeľňa je rovno a doľava," naviguje ho pokojnejším, o niečo menej panovačným tónom hlasu.
Nasledujem ho do kúpeľne. Dante za nami zamkne dvere.
,,Čo chceš od Arcadie?!" spýtam sa ho narovinu.
,,Musím od nej niečo chcieť?" tón jeho hlasu je výsmešný, taký, ktorý som z celej duše nenávidel. Neznášal som výsmech. Neznášal som Tenebrisčanov. A neznášal som jeho. A toto bolo kombo, z ktorého som išiel zošalieť v tom najhoršom slova zmysle.
,,Tvoja prítomnosť neveští nič dobrého nikde na svete. Nech sa snažíš akokoľvek, nezaprieš to, že si Tenebrisčan."
,,Roky som sa na to snažil zabudnúť. Clio mi v tom dosť pomáhala."
,,Áno. A ako si sa k nej zachoval. Daj už konečne jej a celej jej rodine pokoj. To zahrňuje aj Arcadiu ako jej budúcu švagrinú."
A jediné, čo Dante spraví, je, že sa zoširoka usmeje a odíde z kúpeľne za Arcadiou.
_______________________________________
Zdravím 🙂
Ďalšia časť Deadly debts je tu 🙂 Je to posledná časť publikovaná v tomto roku, roku 2019, ktorý bol aspoň pre mňa rokom plným veľkých zmien 🙂
Chcem sa Vám opäť raz všetkým poďakovať a zároveň Vám trošku predčasne zaželať šťastný nový rok 🙂 prajem Vám doň veľa radosti a úspechov 🙂♥️ Mám Vás rada ♥️