(Turner)
Lars predo mnou naozaj zmizol. Nemohol som tomu uveriť. Pozeral som sa na miesto, na ktorom ešte pred chvíľkou stál, dokonca som sa tam postavil a prechádzal sa po ňom, ale po Larsovi ani stopy.
,,On naozaj zmizol!"
,,Ale nie! Je stále tu. Práve sa na tebe dobre zabáva," povie so smiechom Clio. Lars nebol jediný, čo sa na mne musel dobre zabávať. Clio rozvalená na pohovke mala na tvári úsmev tak široký, že mohol by byť jedine širší, ak by jej v tom nebránili uši.
,,To je nemožné! Z vedeckého hľadiska-"
Keď mi Clio vravela veci o Luxčanoch a Tenebrisčanoch, premýšľal som o tom, a myslel si, že si len vymýšľa. Že si vytvorila nejaký imaginárny svet, alebo na mne niečo skúša, aby zistila, že ako budem reagovať na to, čo mi povie, a mohla to potom použiť v knihe, ktorú sa chystá napísať. A to zvyšné.. vlastne ani neviem, čo som si myslel. Proste mi to celé prišlo tak divné, že som to nakoniec vypustil z hlavy a tvrdil jej, že jej verím. Ale teraz...
Dnes som o nás premýšľal. Dospel som k názoru, že to rozhodne nebudem mať jednoduché, zvládať školu, prácu a Clio s dieťatkom, ktorá má psychopatického expriateľa a je.. no, dosť svojská. Nebol som zbabelec, aspoň myslím. Iba som sa obával, ako to budem všetko zvládať. Bol som dosť nesvoj, a znepokojoval som sa možno ešte viac, než samotná Clio. Ale teraz, keď sa ukazovalo, že si nevymýšľala.. nebola to situácia, s ktorou sa ľahko zrovnávalo. Moja snúbenica je strážkyňa snov so superschopnosťami, vo svete uznávaná spisovateľka, budúca matka môjho dieťaťa...
Lars sa opäť zhmotní. Šokuje ma to. Bolo to.. áno, doslova som sa naňho díval ako na zjavenie.
,,Nemyslel som si, že to bude až taká zábava," povie Lars a uhladí si modré vlasy.
Všetko nasvedčovalo tomu, že mi Clio hovorila pravdu.
,,Dokážeš také niečo aj ty?" otočím sa na ňu.
,,Áno. Ibaže ti to kvôli dieťatku nejdem ukazovať. Ja, ako pololuxčanka, keď som poprvýkrát vstúpila do Luxu, ostala som na pár dní v kóme. Neviem, aký vplyv by odhmotňovanie a zhmotňovanie naň malo."
,,Ty si bola niekedy v kóme??"
No čo všetko ešte neviem o svojej snúbenici...
,,No, boli to vzácne dni, kedy som mohla spať dvadsaťštyri hodín denne bez toho, aby som musela riešiť rôzne gebuziny."
,,Clio-"
,,Ja viem. Máš to ťažké."
,,Už keď som ťa spoznal, som cítil, že si iná. Ale že si AŽ TAK iná?" vydýchnem.
,,Aspoň sa s ňou neunudíš," povie Lars. ,,Plus, keď jej dáš každý deň čokoládu, bude ti úplne oddaná."
,,Hej! Hovoríš o mne ako o psovi a o kostičke! I keď to má niečo do seba. A mám chuť na čokoládu. Ale viete, na čo mám chuť ešte viac; práve teraz?"
,,Nie. Na čo?" opýtam sa.
,,Na niečo slané. Veľa slaného. Možno by som aj vypila more, tak túžim po niečom slanom."
Odbehnem do kuchyne a donesiem jej soľničku. Pretože ju mám rád.
Clio ju ale na moje veľké prekvapenie vezme do ruky a začne si sypať soľ do úst. Ja a Lars na ňu len vyvaľujeme oči. ,,Vďaka. Hneď mi je lepšie," spokojne si oblízne pery a oprie si hlavu o moje rameno.
Nasledujúce dni mi Clio varievala samé presolené jedlá. Nie tak čokoláda, ako slané tyčinky, arašidy, chrumky či čipsy boli výbavou, ktorú odo mňa Clio bežne vyžadovala, keď som sa chystal do supermarketu. Raz som to už nevydržal a upozornil som ju, nech to jedlo toľko nesolí, no a ona sa vtedy rozrevala, že si vraj nevážim toho, že mi s láskou varí.
,,Dashing through the snow
On a pair of broken skis
Over the hill Dante go
Crashing into trees
The snow is turning red
I think he might be dead
I didn't want to save his life
So I stabbed him with a knife!
Jingle bells, jingle bells..."
Clio si pospevovala svojské verzie vianočných pesničiek, pri ktorých som nevedel, či sa mám smiať alebo byť zhrozený. Rozhodla sa, že začne zdobiť vianočný stromček, kým som bol v škole.
,,Odkiaľ si zohnala stromček?"
,,Od Rose. Bola tu na kontrolu, aby videla, že sa o jej byt staráme príkladne. Predĺžila nám nájomnú zmluvu no a začali sme sa spolu rozprávať o Vianociach. Spomenula, že nechala nejaký umelý stromček v pivnici, tak som sa do toho pustila."
,,Ty si ho sem doniesla? Veď vieš, že by si nemala dvíhať nič ťažké!"
Hnevala ma s týmto. Napriek všetkému - tomu, že som si uvedomoval, že to s bábätkom nebudeme mať jednoduché- bol by som nerád, ak by Clio potratila.
,,Hovoríš, akoby si ešte v živote neniesol umelý vianočný stromček."
,,Obvykle ma mama donútila ísť kúpiť pravý stromček. Neznášal som to, pretože vždy som bol potom zadrbaný od živice."
,,Tento je ľahký, miláčik. A umelý. A dávam si na seba pozor, neboj."
,,Ľúbim ťa," poviem.
,,Ja teba tiež."
,,Niekedy ma hneváš."
,,Ja viem. Ibaže tehotenstvo nie je choroba, a ja som zvyknutá, že robím takéto veci sama."
,,Chápem," zoberiem do rúk pár bombúľ a zavesím ich na stromček.
______________________________________
Ahojte 🙂
Nedopatrením som túto časť publikovala už pred pár minútami, ešte pred tým, než som ju poriadne prekontrolovala a upravila, takže sa za to ospravedlňujem 🙂
Clio Jonesová v dnešnej časti spievala vianočné piesne jedna radosť 😀 kým Turner sa musel zmieriť s tým, že Clio má SKUTOČNE superschopnosti, a tiež, že existuje množstvo vecí, ktoré ešte o Clio nevie, medzi inými, že bola pár dní v bezvedomí 😃
Zajtra časť bude klasicky, zajtra 🙂