(Turner)
Zdalo sa, že sa proti nám profesori spikli. Mávali sme množstvo učenia sa a prác na odovzdanie. Myslím, že som bol ako študent fajn, i keď som nikdy nepatril medzi bifľošov. Nerád som sedel s nosom zabodnutým do učebníc, bola to nuda. Ako študent som viac informácií nazbieral na internete, hraním rôznych počítačových hier, čítaním rôznych článkov podľa záujmov, sledovaním seriálov, filmov, videí - proste som sa učil ďaleko zábavnejšími formami. Školu som sa snažil hacknúť. Doteraz sa mi darilo.
Tešil som sa, až sa opäť stretnem s Clio. Rýchlo sa stala kľúčovou osobou v mojom živote. Jej smiech, jej príbehy, jej bozky, objatia, teplé nápoje a jedlá.. čosi nadpozemsky krásne a tajomné v jej očiach.. predstavovala pre mňa čosi dôverne známe, akýsi pokoj a harmóniu, teplo domova. Navyše, mal som pocit, že ona ma skutočne pozná. Poznala ma tak, ako nikto iný, občas som mal až pocit, že mi dokáže čítať myšlienky.
Nebola dokonalá. Všimol som si, že je občas nemotorná - či už niečo vyleje, alebo zakopne. Tiež mala chvíľky, kedy bola odtiahnutá, uzavretá do seba a akási.. neprístupná. Vtedy som sa snažil dať jej pokoj a príliš sa tým neznepokojovať. Bola tiež príšerne tvrdohlavá. Závislá na čokoláde. A tak ďalej. Ale vedel som jedno: absolútne mi jej nedokonalosť neprekáža. Vedel som si predstaviť život po jej boku.
Stál som pred dvermi jej bytu, s čokoládou vo vrecku bundy. Clio mi otvorí so širokým úsmevom na tvári. Má na očiach okuliare, takže buď čítala alebo písala. Vyzerá strhane. Zvítame sa bozkom a objatím, ako stále, odkedy spolu chodíme.
,,Ahoj, krásavec," polichotí mi.
,,Ahoj, kráska."
,,Popravde, čakala som, že prídeš o čosi neskôr, takže som sa nestihla upraviť, namaľovať a tak..."
,,To je v pohode. Nejdeš predsa na indiánsku schôdzku."
Zasmeje sa. ,,To ma neospravedlňuje."
,,Ospravedlňujem ťa ja," pošepnem jej do ucha. Clio túžobne zaostrí na čokoládu, ktorá mi vytŕča z vrecka.
,,Tá nie je pre teba," zastrčím ju s úškrnom naspäť. Isteže bola. Iba som ju naťahoval.
,,A.. pre koho je?" smutne sa opýta s našpúlenou spodnou perou.
,,Pre mňa."
,,Nepodelíš sa so mnou?"
,,Možno. Ak budeš dobrá."
,,A ak budem najlepšia, dáš mi ju celú?" vyzvedá.
,,No jasné. Podaj niekomu pomocnú ruku, bude smutný, lebo chce až po ramená," poznamenám s úsmevom a vyzlečiem si bundu. Začnem si vyzúvať topánky.
,,To nie je pomoc. To je vyjednávanie. Niečo za niečo. Čokoláda za to, že dnes budem dobrá."
,,Najlepšia. Chcela si povedať."
,,Pripravila som tvoje obľúbené jedlo."
Zhlboka sa nadýchnem, a naozaj to zacítim. Lasagne. Jedno z najmilších gest, aké kedy pre mňa nejaká frajerka spravila.
,,Lasagne," poviem na istotu. Clio to len potvrdí prikývnutím.
,,Ak sú také dobré, ako voňajú, sľubujem, že ti z nich nič neostane."
,,Povedala by som to samé o tvojej čokoláde, aj bez toho, aby som ju cítila."
,,Nová dohoda: čokoláda za lasagne. Berieš?"
,,Beriem."
Potrasieme si rukou na znak dohody.
Keď sa ocitnem v kuchyni, ihneď sa mi začnú zbiehať slinky. Sledujem, ako Clio naberá jedlo na tanier, a keď uvidí môj hladný pohľad, ešte priloží. Naberie aj sebe, taktiež vrchovatú porciu, a posadí sa na stoličku oproti mne.
,,Dobrú chuť," popraje, a ja sa takmer začnem cítiť ako barbar za to, že som sa nenažrane vrhol do jedla skôr, bez toho, aby som počkal, než sa Clio vôbec usadí.
,,Aj tebe."
Jedlo bolo skutočne chutné. Clio ho ale jedla pomaly, s určitou mierou napätia v tvári. Sedela vzpriamene, takmer ako kráľovná. Často mi nazerala do taniera.
,,Je to výborné," pochválim, pretože sa mi celkové jej správanie sa pri jedle nepozdáva. Nezvykla sedieť takto. Bývala uvoľnenejšia.
,,Som rada, že ti chutí."
,,Máš u mňa čokoládu."
,,Na tom teraz nezáleží, Turner," povie potichu, položí príbor na tanier a zopne si ruky pod bradou.
Nechápem.
Niečo sa dialo. Snáď len sa so mnou nechce rozísť. Dúfam, že nie.
Prestanem jesť.
,,Ale veď si ju chcela-"
,,Viem. Otvoriť, rozlomiť, ovoniať, rozkúsať, rozcmúľať, olízať, proste si ju vychutnať. Stále to chcem, ibaže ešte predtým ti musím niečo povedať."
,,O čo ide?"
Zahryzne si do pery. Bolo to čosi vážne, podľa toho, ako sa tvárila. Zhlboka sa nadýchne.
,,Som tehotná," hlesne.
Otvorím ústa. Tak toto som teda nečakal. Na zozname "čo sa deje" sa tehotenstvo nenachádzalo, ale už mi jej predošlé správanie začalo dávať zmysel.
,,Čo???"
Potreboval som to počuť ešte raz. Možno by som v tejto chvíli nezaregistroval, ani keby vedľa mňa spadol meteorit.
,,Som tehotná, Turner. Čakáme spolu dieťatko."
Premýšľal som. Do.. ja som chuj. Vážne som zabudol použiť gumu. Proste som sa na ňu vrhol ako na lasagne a.. zlé prirovnanie. Veľmi zlé. Ale-
Nebolo to o tom, že by som dieťa nechcel. Isteže som chcel mať v budúcnosti dieťa, ibaže až keď si dorobím vysokú. Vedel som si tiež predstaviť, že by matkou bola Clio, v súčasnosti napäto vyčkávajúca na moju reakciu.
Predstavil som si ju - s tehotenským bruškom, šťastnú, po mojom boku. S kočíkom, na rukách s maličkým uzlíčkom radosti. S malým bábätkom, ktoré veselo rozhadzuje rúčkami a smeje sa na mňa. Pozriem sa na jej bruško, na ktorom ešte nie je nič znať, a predstavím si, ako to tam v nej rastie.
(Clio)
Turner sa vymleto pozeral na moje brucho. Ťažko by som mohla vedieť, čo sa mu práve preháňa v hlave.
,,Nuž, aspoň, že sa so mnou nechceš rozísť," Turner konečne prehovorí a usmeje sa.
Zvraštím obočie. ,,Prečo by som to mala chcieť?"
,,No neviem, počas celej večere si vyzerala, akoby si sa pripravovala na pohreb."
,,Ty si si myslel, že sa s tebou chcem rozísť?"
,,Buď to, alebo že si niekoho zavraždila a nevieš, ako mi to povedať."
,,Strašne som sa bála, ako zareaguješ."
,,Je to pre mňa čosi neočakávané, ale v podstate sa teším. My dvaja. Bábätko. Áno, to zvládneme. Bude to fajn. Budem otcom. Wow," mrmle si nahlas popod nos. Nevedela som, či to vraví viac mne, alebo sebe.
Aspoň to zobral dobre. Pripravovala som sa na každú možnosť, aj na to, že by po mne začal kričať, posielal by ma na potrat a ostala by som slobodnou mamičkou. Turner ale zareagoval dobre a moje obavy sa našťastie, nenaplnili.
,,Naozaj sa tešíš? Viem, že to pre teba-"
,,Som v šoku, ale ľúbim ťa, Clio. Teda, vás."
Spadne mi kameň zo srdca.
,,Aj ja.. aj my teba."
,,Najradšej by som ťa vystískal, ale bránia mi v tom stôl a stoličky."
,,Viem, sú originálnejšie spôsoby, ako ti oznámiť, že čakám bábo, ibaže som uprednostnila takúto klasickú večeru."
Začnem byť hladná. Zodvihnem preto príbor a konečne si začnem jedlo plnohodnotne vychutnávať.
,,Predstavujem si to tak, že zatiaľ budeme bývať u mňa. Ty si v pohode dokončíš posledný semester na vysokej, zamestnáš sa, ja budem naďalej písať a prekladať, a potom sa uvidí, ako to spolu budeme zvládať. Ak máš lepší nápad, sem s ním."
Nie som si istá, či ma Turner vníma. On ale zodvihne hlavu a pokrúti ňou.
,,Nie, je to dobrý nápad."
,,To mi pripomína, že by som ti mala dať urobiť kľúče."
Bolo to nebezpečné, viem. Turner s voľným prístupom k môjmu bytu - miestu, kde sa stretávam s Luxčanmi alebo Tenebrisčanmi. Ibaže som nevedela, ako to inak poriešiť. Tehotenstvo mi skomplikovalo mnohé veci. Bola som na hrane k odhaleniu.
Turner náhle zosmutnie.
,,Čo?" opýtam sa.
,,Nič. Iba by som si želal, aby som mal vlastný byt alebo dom, a kľúče dával ja tebe, nie naopak."
,,Turner, ja viem, že to pre teba nie je ľahké. Ani pre mňa. Tak to nerobme ešte zložitejším, než to je, pre nejakú mužskú hrdosť, alebo ako to nazvať, dobre? Potrebujem ťa. Potrebujem ťa viac, než hocikedy predtým. Potrebujem ťa preto, lebo ťa milujem, a potrebujem ťa ešte viac - kvôli človiečikovi, ktorý si bude vyžadovať veľa lásky a starostlivosti, až sa narodí. Vyrastala som v neúplnej rodine. Nechcem to samé aj pre moje - naše - dieťa."
Dieťatko sa pre mňa rýchlo stalo prioritou číslo jedna. Verila som, že na svete sú veci, za ktoré sa oplatí bojovať. A keď som ich objavila - bola som pre ne a ich dobro ochotná urobiť maximum.
,,Postarám sa o vás. Sľubujem. Navyše, tiež ťa potrebujem. Ani som si neuvedomoval ako, kým som ťa nespoznal."
Úprimný rozhovor s Turnerom ma dojme. Cítim, ako si vo mne hormóny robia svoje, a pomyslím si, ako by som ho najradšej zatiahla od tých lasagní priamo do postele.
,,Ani nevieš, ako v tejto chvíli neznášam stôl, ktorý nás delí," priznám sa.
,,Počkaj. Iba dojem. Tie lasagne sú totižto fakt božské."
Už som chápala, čo bolo myslené tým, že láska ide cez žalúdok. Možno Turner aj vďaka dobrému jedlu dokázal lepšie zvládnuť novinu, že bude otcom. Neskákal pri tom síce ako Shearah, ale bola som spokojná. A šťastná.
_______________________________________
Ahojte 🙂
Túto časť by som predovšetkým chcela venovať JaneGajdokov, s ktorou sme sa spoznali vďaka jej starému debilnému mobilu kradnúceho covery od príbehov😂😁 a ktorá je odvtedy veľmi veľkou fanúšičkou príbehu Cold shadow, a samozrejme, aj jeho pokračovania Deadly debts 😀 Dokonca takou, že si včera dala takú námahu, že prečítala naraz všetkých dovtedy publikovaných 23 častí a poctivo každú jednu z nich okomentovala 😀
Ďalej by som túto časť chcela venovať aj ďalším čitateľkám a čitateľom, ako sú napríklad bystrá Amissa-Scorpius, ktorej rady a komentáre sú na nezaplatenie dobré 🙂 alebo Barbore_DeParris, ktorej komentáre ma neraz potešili 🙂
Hlavne vďaka týmto dievčatám má príbeh v súčasnosti takmer rovnaký počet komentárov ako votes 😀 čo sa mi ešte pri žiadnom príbehu nestalo 😃😁☺️
Tiež ďakujem aj ostatným, ktorí si dali tú námahu si tento príbeh prečítať, ohodnotiť hviezdičkou a tak, za tú až neuveriteľnú podporu, ktorá sa mi od Vás dostáva a robí moje dni lepšími 🙂