(Clio)
Nasledujúci týždeň mi plynul strašne pomaly. Akoby víkend bol len jedným nádherným snom, z ktorého som sa náhle prebudila. Vonku sa výrazne ochladilo a čo bolo ešte horšie, začínala som byť prechladnutá. Musela som čo najskôr odoslať isté dokumenty do vydavateľstva, pre ktoré som pracovala, a tak som sa váľala vo viacero druhoch papierov, či už osoplených alebo nie, klasických, servítkových alebo aj toaletných.
Keď som sa na seba pozrela do zrkadla - vyzerala som biedne. Opuchnuté, uslzené oči, popraskané pery, strapaté vlasy. Turner ma takto nemôže vidieť.
Turner: Musíme si pohovoriť. Prídem k tebe o hodinku.
Prečítala som si správu niekoľkokrát za sebou. Nuž, keď si človek myslí, že je na dne, zistí, že stojí len na ďalšom poklope. Idem sa trošku upraviť, nech nevyzerám ako zombík.
Turner má na sebe tmavé tričko, károvanú košeľu a džínsy. Pôsobí vážne, a ja som vedela, prečo. Keď som uvidela knižku v jeho ruke, netrvalo mi dlho, aby som pochopila. Súviselo to s venovaním na začiatku knižky. Turnerovi Davisovi od Clio Jonesovej.
,,Nevoláš sa Clio Caligariová."
Pokrútim hlavou.
,,Prečo si mi o tom nepovedala?"
,,Bála som sa."
,,Čoho? Mňa? A čo je také strašné na tom, že si spisovateľka? Ak by som to vedel od začiatku, a prečítal si len jedno z tvojich diel - obdivoval by som ťa ešte viac, ako dovtedy, za to, aké máš úžasné pozorovacie schopnosti a zaujímavé myslenie. Ale teraz? Ja neviem, čo si mám o tom všetkom myslieť. Prišlo ti to zábavné? Celá tá hra na niekoho iného?"
,,Nie, tak to nie je."
,,Tak ako to je? Chcem vedieť, prečo."
,,Nechcela som, aby si ma obdivoval. Nechcela som, aby si vedel, že publikujem knihy. Nechcela som, aby si začal čítať všetky moje knihy. Chcela som, aby si ma spoznal inak, než cez ne. Áno, nepovedala som ti moje pravé meno, no všetko ostatné, moja povaha, všetko, čo som ti povedala - to všetko bolo reálne, taká je aj Clio Jonesová. Viem, nemala som ti klamať, ale už keď som začala, potom som sa začala báť, ako zoberieš, keď ti poviem pravdu, pretože mi na tebe začalo záležať. Prepáč."
Turner zaryte mlčí, a ťažko by som mohla predpovedať, aký verdikt vyjde z jeho úst. Chvíľka napätia sa predlžuje a ja začínam premýšľať nad tým, či plačem pre prechladnutie alebo preto, lebo Turnera vo svojom živote chcem a nerada by som o neho prišla, a keď mi dojde, že je to kvôli tomu druhému, bodne ma pri srdci.
,,Prídem za tebou zajtra. Potrebujem čas," povie potichu, so stoickým tónom hlasu. Nepozerá sa na mňa. Pozerá sa cezo mňa, a jeho hnev ma bolí a desí zároveň. O to viac, že ho dusí v sebe.
(Turner)
Naštartoval som auto a vyrazil preč. Nevedel som, kam jazdím, ale potreboval som byť sám so svojími myšlienkami. Dostalo sa mi síce vysvetlenia, ktoré som pokladal za dostačujúce, ale i tak som sa cítil byť oklamaný, a to bol pocit, ktorý sa mi vôbec nepáčil.
Keď som našiel to venovanie, prvé, čo som spravil bolo, že som si hodil do vyhľadávača jej meno. Clio Jonesová. Z galérie na mňa hľadeli desiatky fotiek dievčaťa, s ktorým som randil a s ktorým sa bozkával. Nemohol som tomu uveriť. Otvoril som wikipédiu a čítal som. Pochádza z Paríža, má 25 rokov.. vydala množstvo kníh, z ktorých najznámejšie sú Cold shadow, Nebo a peklo v jej očiach, Sen, Bez dychu, zbierky poézie s názvami Ornamenty a Zamrznutá ruža. Vyhrala niekoľko cien za literatúru. Okrem písania sa živí ako prekladateľka. Nikdy nemala blízky vzťah k štúdiu, dokonca na istý čas utiekla z domu a žila na vlastnú päsť. Neskôr, o pár rokov, si štúdium úspešne dokončila.
Už som chápal, čo tým myslela, keď povedala, že veľa cestuje. Chápal som jej smiech, keď som povedal, že ona tú Clio Jonesovú musí žrať. Všetko mi to do seba zapadalo. Zarazil som sa. Avšak nie až tak, ako nad skutočnosťou, že jediné, v čom mi klamala, bolo jej meno. Zvyšok mi buď zamlčala, alebo mi v podstate povedala pravdu veľmi šikovnými, vyhýbavými slovami. Nič sa tam ale nespomínalo o tom, že by žila v Leicestri. Zdalo sa, že si Clio Ca- nie, Clio Jonesová - dokonale strážila svoje súkromie.
Dokázal by som jej odpustiť. Videl som, že ju to trápilo, a vlastne mi povedala pravdu, i keď o niečo neskôr. Ale dala mi nápovedu, dala mi tú knihu, z čoho som súdil, že mi viac nechcela klamať. Ospravedlnila sa mi. A bolo mi s ňou fajn, i keď som usúdil, že to dievča má nejaké problémy. Správala sa inak, než dievčatá, ktoré som doteraz spoznal. Jej myseľ bola hádankou, nad ktorou by som dokázal premýšľať hodiny či dni.
Vedel som, čo urobím. V hĺbke duše som cítil medzi mnou a ňou nejaké puto, ktoré ma nabádalo k tomu, aby som jej odpustil, a vysral sa na takúto somarinu. I keď šlo o to, že mi klamala, čím ohrozila čosi dôležité - dôveru.
Odpustím jej. Veď čo? Len sa volá inak a dozvedel som sa, že je spisovateľka. A čo sa týka zvyšných vecí, napríklad toho, prečo ako mladšia utiekla z domu, to som sa mohol dozvedieť neskôr, pretože ma to veľmi zaujímalo.
(Clio)
Sledovala som Turnera. Bála som sa oňho, potrebovala som vedieť, že domov dorazí v poriadku. Chcela som byť pokojná.
Turner si dal poriadnu okľuku, ale domov dorazil našťastie, bez nehody. Potom išiel rovno do izby a odtiaľ do sprchy. Nie, pri sprche som ho nesledovala, i keď by som mohla. Vlastne som mala potrebu sa otočiť, už len keď sa (pre mňa nečakane) vrátil do izby len v osuške. Fakt, čo som si asi myslela? Že sa oblečie v kúpeľni? Keď si tam so sebou ani nič nebral??
Vypleštila som oči. Bolo vidieť, že Turner športuje. A tie znamienka!
Hnevala som sa na seba, že som sa zdržala v jeho izbe pri prezeraní rôznych plagátov a jeho fotiek. Preglgla som. Bol tak blízko, bol takmer nahý, a nemohol ma vidieť. Cítila som, že tu nemám čo hľadať, že narúšam čosi súkromné, intímne.
Turner si rukou prehrabol mokré vlasy a zo zásuvky vytiahol spodné prádlo. Nemala by som tu byť. Mala by som odísť. Ihneď!
Upaľovala som radšej do Arcadiinej izby.
Arcadia ale nebola doma. Zjavne sa flákala niekde po meste s kamarátkami. Bolo mi to jedno. Som príšerná Luxčanka, už som sa s tým zmierila. Svoje schopnosti využívam viac v osobný prospech, než v prospech druhých. A hanbím sa za seba, ale áno, využívam ich aj na videnie Turnera len v osuške.
Rodičia Davisovci tiež neboli doma. Turnerov a Arcadiin tatko bol životom znudený workoholik, ktorý sa práve teraz určite nachádzal v práci, a mamina Davisová trávila voľný čas pri svojej matke, ktorej vypomáhala v domácnosti.
Vedela som si predstaviť, že to tu takto chodí bežne. Turner, sem-tam aj Arcadia sami doma, a ak spolu, tak sa idú asi vzájomne povraždiť, ak nemajú nejakú návštevu, pričom najčastejším návštevníkom bol určite Arcadiin frajer-poskok. Prišlo mi, že hoci Turner má súrodenca a ja som vyrastala sama, než sa zjavil Benny a nabúchal moju mamu, a než som zistila, že mám aj brata Yasua - boli sme obaja v tomto smere nútení k tomu, aby z nás vyrástli dvaja celkom samostatní jedinci.
Nechcem ho viac sledovať. Veď som sa chcela len uistiť, že dorazí domov v poriadku po tom, čo som mu povedala. A aha, kde som teraz.
_______________________________________
Ahojte 🙂
Nuž, Turner zistil časť pravdy o Clio Caligari - že je spisovateľka s iným menom 🙂
Keď som túto časť posielala jednej kamoške, pýtala sa ma, či sa chystám napísať spomínané diela, ktoré vraj napísala Clio Jonesová -
Nebo a peklo v jej očiach, Sen, Bez dychu, zbierky poézie s názvami Ornamenty a Zamrznutá ruža. Nie, tieto príbehy sú made-up, i keď som už napísala príbeh s názvom Cold shadow a priznávam, že minimálne o dvoch ďalších príbehoch s podobnými názvami, než tie Cliine, som uvažovala 🙂
Pevne verím, že sa Vám príbeh páči a že ho budete čítať aj naďalej 🙂