,,Možno by si nemala toľko premýšľať," povedal jej potichu.
Clio Jonesová sa ani len neodvážila nadvihnúť zrak od klávesnice, aby sa naňho pozrela. Okuliare s čiernym rámom jej začínali pomaličky skĺzať po koreni nosa, ale ona len mlčky sedela. Sedela, počúvala zvuk nástenných hodín a dívala sa na kúsok sveta pod svojimi nohami, ktorý jej pripadal byť sypký tak, ako ešte nikdy predtým.
Neťukala.
Už niekoľko dní nedokázala na papier dostať zmysluplného slova, čo Yasua, ako jej staršieho brata, úprimne desilo.
Tápala.
Biely hárok papiera otvorený na pracovnej ploche obrazovky počítača zdobili len tri čierne bodky napísané ďaleko od seba. Tak ďaleko, až medzi sebou vytvárali akési prázdne miesta, ako tie, ktoré jej ostali v srdci po tom, čo Dante odišiel.
,,Čo je horšie, Yasuo? Tak povedz mi, ty, ako učiteľ, čo je horšie?" konečne prehovorila, ,,Premýšľať veľa, alebo nepremýšľať vôbec? Pretože ja dokážem oboje. Ale nedokážem niečo, čo je medzi tým. Buď som mŕtva alebo som nažive. Buď nemyslím, alebo myslím veľa, a cítim veľa. Pretože to je spôsob, akým som."
,,Clio."
,,No tak," vyprskla, ,,do toho. Len mi to povedz! Povedz mi, že som bola naivná a hlúpa, keď som verila, že to, čo bolo medzi nami...že sa kvôli mne vzdá Tenebrisu. Povedz mi, že si mi vravel, že robím chybu. Že sa správal až príliš dobre a prijateľne na to, aby mu to mohlo vydržať dlhšie. Viem, že to chceš," znechutene mľaskla jazykom.
,,Clio," zopakoval. ,,Nie. Ja nechcem. Chcel som len, aby si vedela, že v Luxe je pre teba vždy miesto. Vždy máš u nás dvere otvorené. Mohla by si sa vrátiť ku strážcom. Ani písanie ti už nejde tak, ako kedysi."
Yasuo nemal v úmysle ublížiť jej. Clio sa však jeho slová očividne ostro dotkli. V očiach jej nebezpečne zaiskril oheň, ktorý ho div nezačal meniť na popol. ,,To VÔBEC nie je pravda!" vyhŕkne.
,,Tak čo znamenajú tie tri bodky?"
,,Pokračovanie," odpovie o poznanie pokojnejšie Clio. ,,Nekonečná slov, ktoré mám v sebe. A ja ich budem písať."
(Clio)
Mala som v sebe hnev. Bolesť. Pozerala som sa späť s ľútosťou, pozerala som sa spätne a spomínala na minulosť, ako som ignorovala, keď mi vraveli, že mám utekať tak ďaleko, ako len dokážem. Že nie je pre mňa ten pravý a nie je ma hoden. Ignorovala som to tak dlho, že mal dostatok času stať sa stredobodom môjho vesmíru. A čo sa stane, keď človek príde o stredobod svojho vesmíru?
Príde o svoje slnko. Nechá sa unášať tmou.
V tme sa stal spánok mojím najlepším priateľom. Volala som ho Lars. Vždy ma dokázal zbaviť temných myšlienok. Odpútať ma od nie vždy krásnej reality. V podstate bol dobrý. Nepoznala som nikoho, komu by ublížil. Mal modré vlasy. Tetovanie kompasu. Nosieval svojské oblečenie. Neprekážalo mu jeden deň mať na sebe havajskú košeľu a hneď na ďalší kimono. Bol zvláštny, rovnako ako osoba, po ktorej som ho pomenovala. Mal svoje čaro. Bol strážcom snov.
Spravila som si kávu. Lars Tempest nemal rád ten nápoj. Vždy si ale rád dal čaj, pretože krásne vonia po ovocí alebo bylinkách. Kávu pokladal za znepokojivo temne vyzerajúcu vec so sladko-horkou príchuťou. Ibaže môj život nebol čaj. Nebol ani čokoládou, ktorú som tak rada jedla. Dal by sa prirovnať ku káve, ibaže som mala pocit, že v súčasnosti je len akousi žbrndou, možno šťankou, a možno dokonca úplnou sračkou. Popravde, ani som nepotrebovala, aby bol môj život čokoládou alebo čajom. Chcela som len jedno: aby bolo všetko fajn. Nie aby to chutilo alebo dokonca vonialo odporne. Len fajn. Stačila len tá káva.
Keď som si však z tej čerstvo uvarenej kávy odpila, div ma neporazilo. Vypľula som ju do drezu, pretože som zistila, že som do nej z nepozornosti namiesto cukru pridala soľ. Vypustím z úst prúd nadávok, neprestávajúc sa dusiť. Vypláchnem si ústa ako aj hrnček studenou vodou. Spomeniem si na jeden citát, ktorý som kedysi počula. "Život je príliš krátky na to, aby sme pili zlú kávu a plakali za chalanmi, ktorí sa o nás nezaujímajú." A vtedy si opäť uvedomím, že možno všetko zlé je na niečo dobré. I tá káva so soľou.
Zasmejem sa a pokrútim hlavou. Dante. Čo vlastne odo mňa chcel?
Moje telo? Chcel ma len pre sex?
Môj čas? Pretože sa mu zdalo, že má priveľa svojho?
Chcel zažiť niečo nové? Pretože snáď nikto nie je taký mimozemšťan, ako ja?
Zanechal len jeden zasraný list, v ktorom sa so mnou rozchádza, vraj preto, lebo mu chýba Tenebris a život v ňom, miesto, kam sa ja nikdy nebudem môcť dostať. Aké bez gulí, keď mi to ani
nedokázal povedať do ksichtu. Zbabelec.
Tiež mi poďakoval, za to, čo všetko som preňho spravila. Nechal mi aj takmer všetky veci, ktoré som mu kedy pokupovala. Čosi ako skapal ti pes, ale môžeš si ho nechať.
Dospela som k záveru, že som viac vytočená, než smutná. Tri roky s takým penisom. I keď je pravda, že sexovať vedel obstojne. Len skutočná škoda, že bol tak veľký penis.
Hodím to za hlavu. Istú časť svojho života, celkom nedávnu, som mala dojem, že som tú Clio Jonesovú, ktorá kedysi bola na tabletkách a mala vysoké sklony k samovražde, poslala do pekiel. Nechcela som, aby sa odtiaľ vrátila. Už viac nie.
Prijmem Yasuovo pozvanie do Luxu.
. . .
Dostala som na starosť sny dievčaťa s menom, ktoré sa mi vôbec nepáčilo. Volala sa totižto Arcadia. Z nejakého hlúpeho dôvodu som si pri začutí jej mena spomenula na počítačové hry alebo si predstavila nejakú zvláštnu fantasy krajinu. Dievčina mala hnedé vlasy, tmavé oči a plné pery. Perfektne urobené obočie a umelé mihalnice z norky. Používala odvážne očné tiene, v súčasnosti mala na viečkach také jedny zelenej farby. Ja by som si teda takéto niečo na ksicht nikdy nenacapala. Treba ale podotknúť, že jej to celkom išlo, i keď by sa mi určite viacej páčila bez nich.
Nechápala som dievčatá, akým bola očividne aj ona, ktoré mali aj mimo špeciálnych príležitostí potrebu maľovať si tvár na tvár. Ja keď som si na tvár dala len jemný mejkap, tak aj to som zakaždým tŕpla, aby som sa prstom nechtiac nepoškrabala po čele alebo po nose, alebo ešte keď som sa začala potiť.. prišlo mi to neprirodzené a nepohodlné. Navyše, necítila som sa byť ako úplný škret, ktorý by nutne mejkap potreboval. Vystačila som si s pleťovými maskami, krémikmi, riasenkou a prípadne s rúžom, ale takým, ktorý na seba nestrhával priveľa pozornosti.
Arcadia mala síce neobvyklé meno, s ktorým som sa stretla prvýkrát v živote, ale jej priezvisko bolo naopak, až otravne časté. Davis. Jefferson Davis. Davis cup. Bette Davis. A ten Davis zoznam by mohol byť ďaleko rozsiahlejší, keby som začala googliť.
Arcadia rada trávila čas v spoločnosti, ako som mala možnosť zistiť. Mala veľa kamarátov, úplnú rodinu, a aj priateľa, ktorý, hoci nebol nejako zvlášť krásny, tak aspoň pôsobil normálne, poslušne, pokojne a verne. Hotový pes v prestrojení. Teda, pardon, nie. Psíky sú krajšie. Môj Amie je krajší.
V jej izbe som objavila fotky v rámčeku, na ktorých bola v červených strapcovitých šatách v tanečnej póze aj s nejakým chalanom v takom tom gejsky pôsobiacom oblečení s trblietkami. Skutočne: moje nové dievča bolo tanečnicou.
Všetko, čo som o Arcadii za prvý deň zistila, súviselo s tým, že Arcadia až príliš dbala o to, aby vyzerala dokonalo. Dokonalosť, štýlovosť, coolovosť. Mala rada, keď ju ľudia obdivovali. Keď jej boli oddaní. Keď jej ľudia venovali pozornosť. Vyslovene po nej túžila a pýtala si ju.
,,...áno. Fotrovci by mali zajtra odísť na víkend do kúpeľov, takže tá párty bude, ja neviem, ktorá suka ti povedala, že nie. Bude to tá najlepšia párty v roku," začula som útržok z jej telefonátu. ,,Oh, Molly! To som si teda mohla myslieť! Noo.. hej. Tak sa teda vidíme zajtra. Potrebujeme spraviť megaveľké zásoby! Papa. Maj sa."
Sledovala som ju so zvrašteným obočím. Pozorovala som, ako si povzdychla a dlhú chvíľu len tak ležala na posteli. Bolo v tom čosi prázdne, akoby jej odrazu došla energia. Bola vyčerpaná. Pred nikým to nedávala najavo, skrývala to za zatvorenými dvermi svojej izby. Nadobudla som pocit, že hoci mala život usporiadaný, tak by si v ňom rada spravila bordel. Len preto, aby nebol taký nudný.
. . .
Mala brata. Hoci sa zdalo, že Yasuo všetko vybavil tak, aby som sa stretávala s ľuďmi v mojom veku, pretože ma poznal a vedel, že nie som tvor vrúcne túžiaci po spoločnosti cudzincov, tak nedokázala som ani len pomyslieť na to, že by som sa nejako pridružila do života týchto ľudí vo svojej zhmotnenej podobe, i keď bol Turner Davis celkom k svetu. Hnedé vlasy, tmavé oči, atletická postava. Najpríťažlivejšie sa mi na ňom zdali materinské znamienka vzadu dole na krku. Už som niekedy povedala, že som strelená? Hociktorá baba by riešila oči, svalstvo, ale nie, Clio Jonesová rieši znamienka! Sama som sa nad sebou zasmiala. Bože. Asi som vážne osamelá, keď riešim takéto hlúposti...
Možno by som mohla vyhľadať Shearah, i keď sa stavím, že bola o takomto čase už poriadne zhúlená. Mohla by som sa tiež vydať za Larsom Tempestom, ak by sa ten tupohlavec jedného dňa nerozhodol, že sa so mnou prestane stretávať, ak sa mu neprestanem nonstop sťažovať. Ale keď ja sa tak rada sťažujem! Rada rozprávam o tom, ako je celý svet nenormálny, a som nesmierne rada, keď mi na to niekto chápavo prikývne a povie mi, že mám pravdu, že tiež to vidí podobne. A možno malá časť mňa dúfala, že moje problémy zaujímajú druhých, alebo že mi s nimi dokážu pomôcť, uniesť časť tej ťažoby. Bolo to toxické. Som toxická. Aj to je dôvod, prečo som tak sama.
Turner nemal veľmi v láske Arcadiu, často sa spolu hádali. Úplne som ho chápala. Chápala som ho, keď Arcadii poskrýval maľovátka, alebo sa jej vyhrážal, že povie rodičom, nech ostanú cez víkend doma, keď si ešte raz vezme jeho jednorazové žiletky bez toho, aby si ich vopred vypýtala. Tiež jej povedal, že sú to MUŽSKÉ žiletky, na čo mu ona len odvrka "ale podrezala by som ťa s nimi úplne rovnako".
Arcadia vyhľadávala hádky a konflikty. Ďalší nový poznatok. Dokonalosť, štýlovosť, coolovosť, túžba po obdive a komplimentoch a neprestajné vyvolávanie hádok len preto, aby sa nenudila. Výborne. Znelo to pre mňa ako úplný popis osoby, ktorej sny som mala najmenšiu chuť po rozchode s Dantem chrániť. Niet preto asi divu, že som väčšinu času v noci po tom, čo som odstránila potencionálne možné hrozby pochádzajúce z Tenebrisu, trávila pozorovaním pokojného spánku Turnera Davisa, a keď ma to omrzelo, tak som pomáhala iným strážcom v okolitých domoch.
______________________________________
Ahojte :-)
Sľúbená vianočná nádielka v podobe prvých troch častí príbehu :-) Verím, že sa Vám príbeh bude páčiť minimálne tak, ako prvá časť série, i keď sa príbeh nezačína príliš veselo, ani vianočne :-)
Budem rada za akúkoľvek spätnú väzbu :-)