Rules of new Life (Rules of mafia 2)

36.kapitola

Hector po presviedčaní súhlasil, že ich nechá mu to vysvetliť. Vedeli, že to bude boj, ale nemôžu si dovoliť to nechať len tak a nebojovať, to by znamenalo smrť pre nich a život Carlosovi. A to nikdy. Pokiaľ budú oni žiť, on musí skapať. Na svete nie je miesto pre toľkých bastardov. Niekto z nich musí zmiznúť, aby mohli prísť ďalší. Tak funguje svet. Stará generácia odchádza a nová prichádza.

Boli spolu dlhšie a len tak-tak ho presvedčili. Dohodli sa, že Rikardo za ním príde aj so všetkým čo nájde. A nebolo toho až tak málo.

Alexis naopak mala len čakať na rozhodnutie. Jej život bol opäť v cudzích rukách. Keď osameli, Rikardo ju chytil za zápästie a prudko ju začal ťahať dole schodmi. Mal toho dosť. Uvedomil si, že bol tolerantný príliš dlho.

Alexis sa snažila najskôr dozvedieť kam chce ísť, ale keď jej neodpovedal len zovrel silnejšie zápästie prestala sa snažiť to zistiť. Bola predsa stále nervózna zo zbrane, ktorú mala tak blízko pri tele.

Riki ju donútil sadnúť si do jeho auta a okamžite vyštartoval. Nehľadel na nič. Asi si uvedomil ako kurva veľmi sa im komplikuje situácia. Bola len malá pravdepodobnosť, že sa na nich nakoniec celý plán, ktorý vymysleli nezrúti. A to bol základ úspechu. Museli všetko udržať na mieste, aby sa nikto nedozvedel ani o informáciu viac.

Keď zastavil pred jeho domom, vystúpil. Prudko obišiel auto a skôr ako si stihla sama otvoriť dvere už bol pri nej a ťahal ju do domu.

,, Kurva, Riki, to bolí. "zavrčala, ale on akoby ju nepočul.

Zápästie jej pustil až v jeho spálni, kde ju prudko hodil na posteľ.

Ona nerozumela o čo mu ide. Nieže ju len vytiahol z vlastnej párty, ešte sa k nej správa takto. Tento chlap vážne nie je kompletný.

Keď si však na gauč hodil sako, porozumela o čo mu ide. Potvrdil jej to aj nasledujúcimi slovami.

,, Dnes som kvôli tebe preletel takmer polku zeme, takže nechcem počuť žiadne protesty. Prišiel som na to, že som bol príliš dlho tolerantný. To už skončilo. Už mám dosť hrania sa na toho dobrého. Dobrý som nikdy nebol. "hovoril a pritom si takmer naraz rozopol všetky gombíky na košeli:,, Teraz ti konečne ukážem ako to medzi nami v skutočnosti fungovalo." zavrčal a priľahol ju na posteli. Mala pocit, že mu úplne preskočilo.

,, Riki. " ozvala sa ako niečo medzi stonom a zachrapčaním kým jej on nenásytne bozkával krk a snažil sa jej rozopnúť šaty. Keď sa mu to podarilo chytil jej nad hlavou zápästia, aby sa nemohla ďalej brániť. Zbavoval sa takto nervozity a hlavne hnevu, ktorý ho momentálne ovládal. V tej chvíli by bol schopný ju aj znásilniť. Nepovedala by, že sa jej to nepáčilo, skôr na takéto jeho spravanie nebola zvyknutá. No predpokladala, že takto to medzi nimi fungovalo.

Ignoroval jej protesty, ktoré sa časom zmenili na vzdychy.

Keď si spokojný ľahol vedľa nej, tak ostala bezradne pozerať na stenu. Bol tvrdší ako kedykoľvek a ona s tým nemala taký problém ako si myslela.

,, Toto sa stalo prvý a posledný krát. " zavrčala a on sa na ňu s úsmevom pozrel: ,, Možno som tvoja žena, ale nie som žiadny kus handry. Ak chceš sex stačí povedať. Už nikdy ti nedovolím sa ku mne takto správať. Rozumiem, že máš svoje potreby, ale ja nie som bábika na ich uspokojovanie. Na to si kúp nejakú kurvu. "

,, Konečne sa bábika vracia k sebe. Vidím v tebe čoraz viac starej Alexis. To ma teší. Toto som to len konečne uviedol na pravú mieru ako sme fungovali. Nikdy sme neboli niečo ako pár. To u nás nie je možné ani pravdepodobné."

,, To mi je zatiaľ úplne jasné. Ale toto si už nedovoľ, lebo ti to nedovolím ja. My dvaja máme dohodu ale nie takýmto štýlom. My môžme mať sex, ale chcem, aby si sa ku mne nesprával ako ku kusu handry." zavrčala a on sa pousmial.

,, Teraz už nepochybujem, že si blízko k tomu, aby si si spomenula. Takéto reči si viedla vždy. Ale zapamätaj si, že patríš mne. Nech si koľkokrát povieš opak. Ja si s tebou môžem robiť čo chcem a ty to musíš prijať."

,, Nebudem sa s tebou o tomto hádať. Len ti vravím, že všetko čo urobíš sa ti vráti. Alebo ti to vrátim ja. "  povedala a začala sa obliekať.

,, Život nie je rozprávka, tak si na to zvykni. "

Obliekla sa a bez komentára odtiaľ vypadla. Rúž mala hrozne rozmazaný a na zápästí mala slabé modriny. Skurvený bastard.

Zavolala si taxík a išla domov. Bolo niečo po siedmej. Minulá noc trvala nekonečne dlho. Všetko sa stalo naraz a nikto nevedel ako to bude pokračovať.

Keď prišla dovnútra išla rovno do spálne. Zhodila zo seba oblečenie a dopriala si studenú sprchu. Po sprche vyliezla, obliekla sa a hodila sa do postele. Nespala, premýšľala.

Nemohla povedať, že jej Riki ublížil, to nie. Neublížil, ale takto sa k nej správať nemal. A ona to nemala dovoliť. Nemogla dovoliť, aby sa s ňou hral ako s bábikou.

Ležala takto asi hodinu, keď niekto zazvonil. Čudovala sa kto to môže byť. Návštevy u nich neboli zvyčajné. Ťažko sa postavila a pomaly prešla k dverám.

Dvere pomaly otvorila a na ňu sa usmial chlap, ktorého opäť nepoznala.

,, Dobrý, želáte si niečo? "opýtala sa nedôverčivo. Chlap sa na ňu usmial a pokýval hlavou.

,, Chcem len hovoriť s tvojim manželom." povedal a v nej sa objavili ďalšie pochybnosti. Prečo jej tyká keď ho vidí aj za tých sedem rokov prvýkrát.

,, Neviem, prečo mi tykáte, pretože ja vás nepoznám. Mohli by ste mi vysvetliť kto ste a čo tu robíte?" opýtala sa zamračene a prekrížila si ruky na hrudi.

On sa uchechtol:,, Prepáč, tvoj manžel mi o tebe toľko hovoril až mám pocit, že ťa poznám. Volám sa Sebastián. Kamarát Nicolasa."

Ona na mieste zamrzla. Kurva! Práve pred ňou stojí vlastný švagor a očividne sa z nej smeje. Musela zistiť od neho niečo. Práve preto sa rýchlo spamätala. Usmiala sa a začala. Hru sa momentálne nedalo zastaviť.

,, Veľmi ma teší. Môj manžel tu nie je, ale poď dnu. Chcela by som sa s tebou zoznámiť keď ste takí kamaráti. "