Rules of new Life (Rules of mafia 2)

33.kapitola

Ráno sa zobudila dosť skoro. Hlavu mala opretú o jeho rameno a on spokojne spal. Pozrela sa na hodinky na nočnom stolíku a videla, že je sedem hodín. Bola unavená, takže po pár minútach znovu zaspala.

Keď sa zobudila po druhý raz, bola sama. Poobzerala sa a zbadala len porozhádzané oblečenie po zemi. Hľadala niečo vhodné na seba okrem spodného prádla, ktoré tu z jej vecí bolo ako jediné. Na posteli však našla čiernu košeľu, ktorú si nakoniec obliekla.

Pomaly sa došuchtala do kuchyne. Musela vyzerať ako po výbuchu. Vedela, že vlasy má na všetky strany a make up asi tiež už nebol moc na mieste. Ešte k tomu na nej Rikiho košeľa hrozne visela. Vyzerala naozaj hrozne. Keď si pripravila takú malú bagetu a začala jesť, trochu sa upravila, aby to nebolo až také hrozné.

Keď už pomaly dojedala, objavila sa pred ňou Teresa.

,,Ako vidím ďalšia ťažká noc." zasmiala sa a sadla si oproti nej. Teresa o chvíľu chcela tiež odísť z mesta. Videla, že Riki všetko zvládal. Čakala pri nich dvoch väčšiu pohromu, ale Alexis si zatiaľ nepamätá veľa, takže to im hralo do kariet. Alexis je niekedy pohroma sama o sebe, takže keď si spomenie, tak bude najlepšie byť ďaleko. Musela sa postupne vrátiť domov.

,, Hej, hej. A ty tu čo ešte robíš?" opýtala sa, lebo si myslela, že sa všetci vrátili domov. Jediný kto tam s Rikardom mal ostať, bol André, ktorého mimochodom už dávno nevidela.

,,Ja tu na to dávam pozor. André odišiel, lebo sa mu narodilo ďalšie dieťa. Mal by sa vrátiť o chvíľu." povedala jej a vtedy prišiel Riki len v nohaviciach.

,, André príde o pár dní. Narodila sa mu ďalšia dcéra. Mal by som mu dať viac úloh, nech toľko neplodí deti." zasmial sa Riki a išiel si po pohárik whiskey. Pil vždy takmer celý deň, ale nie ako alkoholik.

,, Má sedem detí a to s jednou ženou. Ja by som ho už niekam poslala." zasmiali sa a Teresa dodala:,, Aj vy dvaja by ste sa mohli krotiť a nenechávať veci po celom dome. Neviem či si ešte niekedy chcem sadnúť na ten gauč."zasmiala sa a oni sa obaja pozreli na ten gauč.

,, Na gauči sa nemáš čoho báť. To skôr mojej postele." zasmial sa Rikardo a sadol si k nim.

Spolu sa naraňajkovali a Riki sa potom niekam zatvoril s Teresou. Neriešila to, lebo vedela, že riešia obchody alebo jej odchod.

V pokoji sa osprchovala a upravila sa. Naozaj vyzerala ako striga. Podarilo sa jej sa skultúrniť a potom sa obliekla.

O asi hodinu nasadala do svojho auta a išla smerom ku firme. Hlavou jej však prechádzali všetky spomienky  na ktoré prišla. Vedela, že toho je omnoho viac a veľmi sa čudovala, že si na nič nespomenula pri sexe s Rikardom. Myslela, že práve to jej privodí najviac spomienok. No bola rada, že má aspoň niečo. Carlos odišiel na celý týždeň a práve preto mala dosť času na rozjímanie. Potrebovala sa zbaviť všetkých pochybností, no bolo ich toľko, že sa jej to vôbec nezdalo reálne.

Išla práve po rovnej a prázdnej ceste, keď jej telom prešla ostrá bolesť.

Kúsok prechádzala tak, že išla zo strany na stranu a mohla byť rada, že oproti nej nešlo nijaké auto.

Po niekoľkých metroch sa jej podarilo zastaviť auto na kraji. Bolestne sa oprela do sedačky a zatvorila oči. Netušila, čo sa dialo s jej telom, ale mala pocit akoby do nej práve zapichli tisíc nožov.

Keď zavrela oči, objavil sa pred ňou obraz.

*****flashback*****

Išla práve po rovnako prázdnej ceste. Dávala si pozor na cestu, no občas jej oči skočili ku košíku s malým dieťaťom vedľa nej na sedačke.

,, Neboj sa. Bude o teba postarané." šepla a keď sa očami vrátila späť na cestu, zbadala pred sebou pár metrov šikmo odstavené auto, ktoré jej bránilo prejsť. Vedela, že to nestihne ubrzdiť, tak otočila volant von z cesty.

Pred sebou zbadala strom, ktorý bol nebezpečne blízko.

Jemu sa nemôže nič stať. Pomyslela si a rukami rýchlo oblapila košík, aby sa dieťaťu nič nestalo.

Potom len počula prudký náraz a cítila tupú bolesť, keď si treskla hlavu o palubnú dosku.

*********

Ešte viac sa vtlačila do sedačky a prudko predýchavala túto spomienku, pri ktorej si nebola istá absolútne ničím.

Riki tiež práve nasadal do auta. Ako hovoril, práve sa mu veci vymkli spod kontroli. Musí odcestovať, aj keď sa mu tá myšlienka nepáčila. Nechcel to tu nechať hoci mu chýbal adrenalín z jeho obchodov.

Možno to znie divne, ale chýbalo mu aj to keď ho postrelili. Strieľanie mal v krvi a pomaly už prestával vnímať na koho strieľať a na koho nie.

Lietadlo o pár hodín pristálo v mieste jeho prechodného bydliska - v Belizé. Potreboval sa dostať na miesto, kde by ho nevydali aj keby ho našli.

Navyše začal byť dosť nervózny, pretože jeho chlapi stratili Sebastiána. Ten chlap je inteligentnejší ako Carlos a mohol by napáchať veľkú škodu. Musí dať Alexis vedieť ako vyzerá, aby mu dala vedieť ak by sa objavil.

Rovno z letiska išiel do skladu, kde sa mal stretnúť s obchodným partnerom.

Vošiel dnu a uškrnul sa. Chýbala mu dokonca aj vôňa pušného prachu.

,, Rikardo! Dobre vedieť že žiješ." zasmial sa Anderson.

,, Žijem, ale chcem vedieť či si zistil niečo z toho čo som chcel." povedal tvrdo.

,, Hector obchodoval s tvojou ženou. V tom si mal pravdu. Horšie je však čo sa stalo potom. " povedal a Riki mu len kývol, aby pokračoval. Bol pripravený na všetko.

,, Alexis s ním obchodovala a spoločne prali prachy zo špinavých obchodov cez istú firmu. No potom tvoja žena zázračne zmizla. Podľa toho, čo som počul zobrala si veľkú časť z tých prachov a Hector ostal na suchu. Vieš aký dokáže byť, keď ho niekto ojebe o prachy. Hľadá ju. A vieš, že je len otázka času kedy ju nájde a zabije. Jeho peňazí sa nikto nemôže dotknúť a ona mu ich ukradla. "povedal Anderson a Riki sa zamyslel. Alexis mohla byť podrazáčka, ale nikdy by neojebala tak silného človeka.

,, To nebola ona." nakoniec vydýchol a všetko pochopil. V tejto skurvenej hre nešlo len o ich zničenie, ale aj o veľa prachov.

Chceli niekoho definitívne odstaviť, ale situácia sa im nejako dojebala.

Isté však bolo, že ak sa Hector dostane k Alexis nebude počúvať, ale rovno ju zabije a takisto jeho ak sa do toho bude starať.

Musel niečo rýchlo vymyslieť. Ak to nespraví všetci zomrú.

Ak to takto pôjde ďalej tak skončíme veľmi skoro... 🤔😣😣☹️☹️☹️