Rules of new Life (Rules of mafia 2)

9.kapitola

Nemohla to byť pravda. Nechcela tomu uveriť. Stále si opakovala, že jej to len nahovárajú, že nemajú žiadne normálne dôkazy. Všetko sa dá predsa sfalšovať, nie?

Nemohla uveriť, že má takú špinavú minulosť. Ako mohla žiť s takými ľuďmi. Vo chvíli, keď vybehla z toho hotela si myslela, že možno jej manžel, teraz vlastne neznámy človek, jej poskytol vykúpenie. Možno toto mala byť po správnosti ona, ale niekde sa to pokašľalo a toto mala byť jej druhá šanca.

Nevedela, čo si myslieť. Zistila, že ju priviezol ten poskok, takže tu nemá auto a chcelo sa jej plakať. Bývala ďaleko, a preto naozaj neplánovala ísť peši. S radosťou si však uvedomila, že v blízkosti býva Armán. Zamierila teda bez zaváhania k nemu uvedomujúc si, že ju nemôže prekuknúť.

Medzitým sa za Rikardom vrátili Teresa s Andrém.

,,Kde je? Čo sa stalo?" opýtala sa zvedavo Teresa. André sa aspoň snažil vyzerať, že ho to zaujíma. S tou ženskou nemohol čakať nič iné len drámu. Ďalší dôvod, aby ju nemal rád. Keď zmizla, mali so šéfkom pokoj. On si mohol riešiť svoju rodinu a tehotnú manželku a Rikardo bol so svojimi mačičkami. Jednoducho boli obaja spokojní, navyše André mal pokojný spánok, pretože vedel, že už šéfovi nehrozí až taká sebadeštrukcia.

,,Nevedela zniesť skutočnosť. Poslal som za ňou chlapcov, nech ju sledujú. Naozaj bola šokovaná. Ten bastard jej vytvoril naozaj dokonalú ilúziu nového života." zavrčal, ale bol pokojnejší. Alexis nebola sprostá, a preto vedel, že za ním príde kvôli pomste. Nenechá ju to spať. Je až príliš pomstichtivá. Teda bola.

,,A máš ľudí aj na Sebastiánovi? Riki je možné, že Carlos a Sebastián začali spolupracovať. Možno toto celé bola len dohoda medzi nimi." Skonštatovala a on sa zamyslel. Bolo to možné a v tomto prípade je všetko ešte viac na piču.

Prikývol a zavolal svojim ľuďom, aby ho sledovali. Dala mu ďalšieho chrobáka do hlavy.

Prešiel nejaký čas a Dajana sa nevrátila za Rikardom. Rozhodla sa, že ak sa nevráti, bude sa tváriť, že sa nič nestalo. Bála sa, že ak bude chcieť vedieť viac, dôjde na pár nepekných vecí. To nechcela. Chcela ďalej viesť svoju firmu a postupom času, keď sa jej vrátia spomienky, by ho možno vyhľadala. Ak teda hovoril pravdu, čo popierala stále viac. Znamenalo by to, že všetko čo od nehody zažila, v čo verila boli len ilúzie, rozprávky a hry. Nemohla priznať, že bola až tak naivná.

Rikardo začínal byť pomaly nervózny. Už to bol druhý týždeň, čo sa neozvala. Dochádzala mu trpezlivosť. Chcel sa s ňou normálne porozprávať a ak by mal príležitosť aj pojebať. Bol frustrovaný. Práve sa rozhodol, že už viac nebude sedieť len tak a išiel na miesto kde bola. Dal jej času viac než dosť. Jediné šťastie bolo, že sa nepotvrdilo podozrenie zo spolupráce. Ak by sa toto potvrdilo, tak by nečakal a domlátil by ho na smrť.

Rikardovo auto zastavilo pred parkom, kde bola. Vedel, že tam bola s nejakým priateľom. Volal sa Armán a Rikardo vedel, že si nesadnú. Bol naňho príliš "princeznovský" typ. Sám nad ňou kýval hlavou. Vymeniť ich za túto spoločnosť plnú manekýnov a barbín. Aj keď aj ona bola barbina, ale jeho.

Keď však zbadal Alexis, takmer schytil infarkt. Na rukách mala nejaké dieťa. Bol to chlapec a jeho prvá myšlienka bola, že je to decko jej a toho parchanta. Ak by to tak bolo, asi by ich rozštvrtil.

Potom si to dieťa viac pozrel a napadla ho druhá možnosť. Čo ak je toto jeho syn? Opýtal sa sám seba a chytil sa stromu, aby nespadol z nôh. Nevedel, ktorá možnosť je horšia.

Ale Alexis by si s ním dieťa nenechala. Nie! To nie je možné. Alexis mala tú nehodu až rok po tej lodi. Kurva! Napadlo ho. Na lodi nebol vôbec opatrný, to vedel. A to on bol vždy. Vo väzenskej uniforme nenosil kondómy. Pomyslel si ironicky. Nie, ona by si to nechala vziať. Poznal ju. Bola však len jediná možnosť ako to zistiť. Opýtať sa jej by bolo najjednoduchšie, ale táto žena má vymazanú celú pamäť. Pamäť, ktorá všetko skomplikovala a za ktorú sa v tej chvíli modlil.

Bez myšlienok prišiel za nimi. Akonáhle ho Alexis uvidela zamrzla. Poslala to dieťa aj s Armánom pre zmrzlinu.

Keď odišli, postavila sa a Rikardo ju schmatol za lakeť.

,,Koho je to decko?" Precedil pomedzi zuby.

,,Koho myslíš? Moje a môjho manžela." Zavrčala a snažila sa vytrhnúť ruku z jeho zovretia. Márne. Bol silný a ona už nevedela ako naňho.

,,Koľko má?" Opýtal sa, keď videl, že tak to nepôjde.

,,Narodil sa pár mesiacov pred mojou nehodou." Zavrčala.

,,Takže je tu pravdepodobnosť, že je moje." Povedal zhrozene a chytil sa za tvár.

,,Ako mám vôbec vedieť, že sme spolu spávali?" Zavrčala, aj keď ani jej nebola po chuti myšlienka, že má dieťa s mafiánom.

Rikardo ju už nevnímal. Otočil sa na päte a odišiel najrýchlejšie ako vedel. Jeho jediný cieľ bolo riadne sa opiť. Mal pocit, že ak sa dnes neopije, tak spácha niekoľko ohavných činov.

Toto musel byť len jeden skurvený zlý sen.

Musel!

Desila ho myšlienka, že má dieťa. On a Alexis ako rodičia?! Len keď si na to pomyslel nevedel, či sa má smiať alebo plakať. Bolo to nereálne. Má na to príliš veľa nepriateľov a navyše neznáša deti. Ak by to tak bolo, asi by normalne odišiel a nechal ju žiť v ilúzii dokonalého života.

Sadol si do najbližšieho baru a objednal si rovno dve fľaše. Vedel, že jedna by mu v tej chvíli nestačila.

Zatial čo on zapíjal jeden pohár za druhým, k Alexis sa vrátili tí dvaja.

,,Zlato, kto bol ten chlap? Vyzeral agresívne a násilnícky." skonštatoval Armán a dodal: ,,S takým človekom by si sa nemala stretávať ani zahrávať."

Dajana si na kolená vytiahla svojho syna Nicka a objala ho. Nevedela čo robiť.

,,Neboj sa, nebol to nikto dôležitý. Viac sa nestretneme." teda aspoň v to dúfam, dodala v hlave.

Jediné, čo však vedela naisto bolo, že si nechcela predstaviť a už vôbec nie pripustiť, že má dieťa s takým hrozným človekom.

Nepoznala ho síce poriadne, ale vedela, že z neho necítiť nič dobre. A že ju privedie do problémov. Do veľmi veľkých problémov.