Rules of new Life (Rules of mafia 2)

15.kapitola

Sedela vo svojej kancelárii a pozerala pred seba ako bez duše. Váha všetkého, čo sa dozvedela na ňu spadla a ona si vlastne uvedomila, že nemá v živote žiadny oporný bod. Nič na čom by mohla stavať. Bola sama a zisťovala, že nepoznala nikoho a nikomu nemohla veriť. Nevedela či je vôbec dobrý nápad veriť Rikardovi. Nepoznala ho dlho, ale ako jediný z toho celého vyšiel najpravdivejšie. Vedela, že ak teraz začne niekomu veriť, tak to musí byť naozaj velmi overený človek. Nemohla si teraz dovoliť spraviť chybu. Najskôr sa chcela dozvedieť, čo všetko spravili a potom tušila, že sa bude chcieť pomstiť.

Aj teraz sedela sama vo svojej kancelárii a hoci sa v jej firme nachádzala stovka ľudí, ona bola sama. Nikto sa o ňu nezaujímal pokiaľ platila dobre a načas. Vždy to tak bolo. Vedela, že mnohí ju aj ohovárajú. Keď prechádzala po chodbe väčšina stíchla, aby im nevynadala. Bola to stále veľmi rázna žena.

Nechcela, aby sa teraz o ňu každý zaujímal, to nie. Chcela len niekoho komu by mohla veriť a zdôveriť sa mu s týmto zmätkom. Ľudia v jej živote boli rozdelení na dva tábory. Nový a starý. Rikardo vs. Carlos. Každý mohol vedieť len o určitých veciach. Nikomu nemohla povedať všetko, čo vie od oboch. V hlave mala tak veľký zmätok, že sama nevedela, čo s ňou bude.

Z myšlienok ju prerušil až príchod jej manžela.

,,Láska?"opýtal sa:,, Si okey?"

Alexis sa prebrala z tranzu a nasilu sa usmiala. Bola asi aj rada, že si nic nepamätá ak jej minulosť s Carlosom bola taká, ako ľudia tvrdia. Asi by ho teraz prerazila.

,, Jasné. Len som sa zamyslela. Čo ti tu? "

,, V poslednej dobe si zvláštna. Chcem vedieť či ťa niečo netrápi. " usmial sa a chytil jej ruku, ktorú mala na stole.

,,Nie, len toho mám moc. Po prehliadke sa to zas utrasie. "povedala silene.

,, Si si naozaj istá?"

,, Áno, ale rozhodla som sa že pôjdem k môjmu doktorovi."povedala a sledovala jeho reakciu. Ostala mu kamenná tvár: ,, Chcem, aby mi znova spravili vyšetrenia. Nie je normálne, keď mi povedali, že si o par týždňov spomeniem a po toľkých rokoch nemám ani záblesk. Chcem, aby som mala svoje spomienky."

Trochu mu povädol úsmev, ale inak sa netváril inak. Naopak sa na ňu vrelo usmial a povedal:,,Pôjdem s tebou, láska. Máš pravdu, treba nech s tým niečo urobí. Chcem, aby si si pamätala každú chvíľu nášho spoločného života."

Hovoril presvedčivo, no ona sa nenechala vyviesť z miery: ,, Čo ak by sme išli hneď?"

,, Môžme, ale nechaj si to najskôr uležať. Nie že spravíš niečo, čo ťa bude mrzieť. "

,, Neboj sa o mňa. Chcem, aby mi čo najskôr povedali, kde je problém...."

*******

Auto zastavili pred súkromnou klinikou a spolu vystúpili. Carlos ju chytil za ruku a dal jej pusu na líce.

,, Všetko bude dobré, kráľovná. "

,, Ak nechceš kľudne choď na stretnutie. Ja si to tu vybavím."snažila sa ho zbaviť, no on pokrútil hlavou. Bolo nad slnko jasnejšie, že niečo skrýva a ona si ani nechcela predstaviť ako zlé to je. Aj keď to veľmi dobre tušila.

Vstúpili do kliniky a výťah ich zaviezol na 3. poschodie. Sadli si do čakárne, ale hneď ich volala sestra. Boli to vážení ľudia  a preto by si nedovolili ich nechať čakať.

,, Dobrý deň. Čo vás sem privádza? Pokiaľ viem nie ste objednaná."povedal jej a očkom pozrel na sestričku, ktorá mu to dosvedčila.

,, Chcem sa s vami porozprávať o spôsobe mojej liečby a tiež o liekoch, ktoré ste mi predpísali." doktor na sekundu zneistel a úskokom pozrel na jej manžela. To jej neušlo a hneď vedela, že tie lieky sú len manželova robota.

,, Viem, že už je to dlhá doba, čo máte amnéziu, ale to sa niekedy stáva. " hovoril presvedčivo:,, Niekedy ani doktori nevedia posúdiť vážnosť. Práve kvôli tomu vám môžme opäť spraviť vyšetrenia, ale to nič nezaručí. Nechcem, aby ste si teraz robili ilúzie  pretože pravdepodobne budú plané." mala chuť po ňom skočiť a vyškriabať mu oči. Bolo jej jasné, že dostáva slušnú sumu, len aby držal jazyk za zubami.

,,Chcem tie vyšetrenia! A všetko, čo sa dá, aby som si spomenula. Netušíte aké to je žiť v čiernote bez akýchkoľvek spomienok na minulosť. Takže urobte čo treba, aby som mala aspoň nejaké útržky. Aj to by mi stačilo. "

Keď prešli všetky vyšetrenia, opustili nemocnicu. Carlos vyzeral byť nesvoj. Dokonca ostal s jej doktorom chvíľu potom, čo ona odišla. Teraz jej bolo všetko jasné. Kurva! Veď Rikardo mal pravdu. Celé toto je len skurvená lož, v ktorej ju donútili žiť.

Carlos nastúpil do auta a hneď do nej začal tĺcť svoje myšlienky:,, Zlato, ja viem, že pre teba musí byť hrozné si nič nepamätať, ale na myslím, že už prešla dlhá doba odkedy sa stala tá nehoda. Nevieš ako rád by som to vrátil späť, aby si si pamätala náš život, no takto to nejde. Nemôžeš sa stále trápiť minulosťou. Musíš ísť dopredu. A možno viem, čo by ti k tomu pomohlo..... "odmlčal sa a čakal na jej reakciu.

,, Nemôžem sa vzdať vlastných spomienok. No som zvedavá, čo by mi podľa teba pomohlo." povedala a on ju chytil za ruku. Usmial sa na ňu a ona sa fakt začínala báť čo z neho vylezie.

,, Rozmýšľam nad tým už dlhšiu dobu, no neviem ako budeš reagovať. Bol by som rád, keby si si to aspoň nechala prejsť hlavou." usmial sa pobozkal ju a ona len strnulo čakala. Nepáčilo sa jej to.

,, Rozmýšľal som, že by ťa priviedlo na iné myšlienky, ak by sme mali druhé dieťa." pousmial sa a pohladil ju po tvári. Mala veľké nutkanie jeho ruku dať preč a vyfackať ho. Bola tak zmätená. Pokiaľ nebude vedieť pravdu o minulosti, nie je ochotná s ním ani len spať, kým to nebude nevyhnutné.

,, Ja... Ja neviem čo povedať. Neuvažovala som nad tým. Ale musím si to nechať prejsť hlavou. Mala by som ísť ešte do firmy. Zoberiem ťa domov alebo si zavoláš taxi? "

Usmial sa na ňu a vybral si taxi.

Jej cesta určite nebola do firmy. Bolo jej z dneška zle. Je to skurvený pokrytec a vôbec ho to nesere. Mala chuť ho zabiť.

Zamierila k Rikardovi. Potreboval iný vzduch.

Akonáhle však otvoril dvere prestala sa kontrolovať a jej pery pristáli na jeho. Potrebovala rozptýlenie od zmätku, aj keď nevedela či jej práve toto pomôže.

Nemohla povedať, že sa bránil ba naopak.

Túto zmenu privítal veľmi rád.