Prítmie v známom bare pôsobilo ukľudňujúco. Kožené sedačky dodávali veľkej miestnosti plnej ľudí luxusný nádych. Bolo narvané. Čašníci behali tam a späť s plnými tácňami. Žena si bezmyšlienkovite obzerala okolie. Hlavu nemala prázdnu tak, ako výraz. Čo je so Sasukem? Jeho hlboké oči a tmavé vlasy mala pred očami namiesto skupinky jouninov popíjajúcich čaj. Prečo sa neukázal? I keď tomu neverila, mala v tom skutočne prsty Sakura? Alebo sa chystal za ňou, ale ona ho prepadla? Než jej hlavou prešla ďalšia otázka, vyrušila ju jedna z jej spoločníčok. Hlasno srkala mliečny kokteil slamkou a robila tým celkom rámus.
Oči premiestnila na Hinatu, ktorá so sklonenou hlavou sledovala veľkými levanduľovými bodmi.
„Tanaris," Tenten jej zamávala pred tvárou, „si tu s nami?"
„Á-áno, prepáč," hodila kyslý úsmev a postrehla, že pozornosť jej venujú aj ostatné.
Hinata s bielou slamkou u úst, Ino zapretá hrudníkom a rukami o stôl a Sakura miešajúca kávu.
„Veď ju nechaj," ozvala sa Hyuuga, „ty si teraz prvýkrát vonku bez malého, však?"
Inuzuka pokrčila nos: „Hej. Je to divné..."
„Divné?" vyhŕkla Sakura s akýmsi zvláštnym začudovaným podtónom, „práveže by si si mala užívať."
„No..." odhmkla si Tanaris, netušila čo jej na to povedať.
Mala pravdu. Od Segawovho narodenia bola stále s ním. Neustále. Obrátilo jej to život úplne naruby. Dieťa nedá odpočinúť. Aj napriek tomu sa jej hrudník skrúcal nedobrým pocitom.
„Hm...čo ja viem," ozvala sa Ino a trhla hlavou, aby si popravila ofinu, „dennodenne si s dieťaťom a zrazu si preč. Musí jej chýbať."
Tanaris sa Inuzukovské znaky dvihli pod úsmevom: „Chýba mi."
„S kým je teraz malý?" Hinata si pošúchala stehná a pozorne načúvala.
„So Sasukem," povedala tak...jednoducho.
Ostatným to však tak neznelo. Každý ho videl inak. Každý o ňom zmýšľal inak.
„Páni," Tenten jej ukázala biely rad zubov, „v živote by som nepovedala, že bude taký...no taký!"
Tanaris zasnene pozerala do malého plamienku sviečky: „To ani ja nie."
Sakura sa pomrvila, až jej skoro uniklo zahmkanie. Nepáčilo sa jej, akými očami sa Tanaris pozerá. Ako rozpráva. Ako si je istá tým, že pozná Sasukeho. Opäť sa napravila v sedačke: „A práve, prečo nie...však, Sasuke veľa krát hovoril o tom, že by chcel dieťa."
Pri stole ostalo hrobové ticho. Všetky Konožanky na seba pozerali a ani jedna, ani druhá a ani ďalšia nevedeli, čo si o tejto jej poznámke mali myslieť. Len Tanaris sa prehnali pochybnosti: „Prepáč, tak o tomto nič neviem."
„Presne," chytila jej stranu jej najlepšia kamarátka, „akosi moc o tom vieš."
„Tak," mykla ramenom náramne ľahostajne, „však sme to plánovali."
Keby bola Inuzuka práve pila, určite by jej zabehlo. Tentenina dlaň na stehne ju trocha donútila nehodiť moc intenzívnu reakciu. Vypúlené oči aspoň trocha zakamuflovala, no bunky v jej tele sa roztriasli. A o to viac začali besniť, keď videli Sakurin spokojný výraz. Samoľúbo sa usmievala a pozorovala priestor pred sebou so založenými rukami u hrude. Naraz si Tanaris pripadala, že akoby dôvod jej existencie bolo naštvať ju.
„Tak a si si istá, že Sasuke bude chcieť teraz, čo sa vrátil?" Ino pochybovačne dvihla obočie, čo jej bolo vidieť spoza hustých vlasov.
„Počkať," zastavila ju Hinata, „čo ste to vôbec plánovali?"
„Bože, Hyuuga," zasmiala sa blondínka, „ty odkedy si s Narutom nevnímaš okolie."
„Prepáč, Ino," zapýrila sa.
„Po tých rokoch už by si sa to mohla naučiť," s privretými očami na ňu pozrela Haruno, „no...aby som to skrátila tak, Sasuke chce znovu založiť jeho klan, ale nepodarilo sa, zatiaľ."
„Neporadilo?" vyjachtala zo seba Inuzuka, ktorej sa slová a dych sa zasekávali.
„Pokúšali sme sa," vyhlásila a sršala takou sebavedomosťou, že Ino nad ňu krčila obočie a Tenten krútila hlavou, „nevyšlo a teraz sa nedalo, lebo však bol s tebou."
„Ah-a..."
Otázka, ktorú predtým Tanaris položila nebola pochopená úplne správne. V podstate to bolo skôr vyjadrenie šoku.
V tom realitu okolo seba prestala vnímať. Padali pri nej slová, no bolo jej jedno na akú tému. A jak aj riešili ďalej to, čo riešili predtým, bola šťastná, že to nepočuje. Srdce sa rozhodlo predierať si cestu cez kosť. Do očí sa jej túžili nahnať slzy. Potlačenie oného nutkania ju stálo ohromnú dávku energie, ktorá sa spätne vykompenzovala na neschopnosti sa zhlboka nadýchnuť. Mladá mamina sa postavila od stola s ospravedlnením, že je neskoro a ona musí vziať Segawu domov od Sasukeho. Jej odchod bol pre polovicu účastníčok prekvapivý, pre druhú polovicu nie.
Ostrie prichádzajúcej zimy sa jej zabodlo do pľúc. Svižné kroky naprieč Listovou tomu dodávali intenzitu a nútili tak Inuzuku ku všetkým možným myšlienkam. Vymyslela si to Sakura? Mal ju ako náhradu za Sakuru? Chcel Tanaris využiť? Zabudol pri nej na Sakuru? Skutočne chcel s ňou dieťa? S ňou?!
Celé tie dlhé mesiace sa jej prehrávali pred očami a podnietili, aby začala vzlykať. Momenty pre ňu najsilnejšie s ním jej teraz vyškrabávali mozog zvnútra. Jeho veľké dlane a čelo opreté o jej počas toho, ako rodila. Jeho oči láskyplne obzerajúce Segawu, jeho dotyky kdekoľvek na jej tele. Znamenalo to všetko to, čo malo? Pozná ho tak, ako si myslela?
Ani nevedela ako a už zatrepala na dvere Uchihu. Chrbát mala spotený, myseľ rozhýrenú, srdce na pokraji infarktu. Netrvalo dlho, než sa dvere otvorili a objavil sa v nich on. Nevenovala mu ani pozdrav a násilne sa pretlačila do bytu. Nechcela otvoriť ústa, lebo si nebola istá, čo by z nich vyšlo. Sasuke pomaly zavrel dvere a obrátil sa na ňu. Zatínala pery a ruky mala v bok.
„Ahoj."
„Čau," odpapuľovala mu.
„Prišla si skôr, než som predpokladal."
„Super," zagánila na neho.
Vedel s kým bola a videl, aké následky to má. Rezignovane zavrel oči. Prstami si stisol koreň nosu: „Tanaris..."
Vydala zo seba škaredý tón a potom nie moc tichým hlasom začala: „Dieťa...vážne? Dieťa?!"
Aj slepý by videl ako Uchiha zaťal sánky. Obádal, že toto nebude tichý rozhovor a tak zavrel dvoje dvere, ktoré ich delili od spiaceho malého.
„Ty si si s tou p*čou chcel spraviť dieťa?!" presne ako predikoval – vybuchla.
Postavil sa pred ňu, no mlčal. Tmavými očami pozeral dole na ňu, bez toho aby aspoň sklonil hlavu. Jeho postoj tak naberal trocha povýšenecký ráz.
„Čo som ti k*rva bola ja celý ten čas?!" hnev sa rozľahol po celej miestnosti, „náhrada? Môj syn, bábika na hranie sa na otcovstvo s tou p*čou?"
„Tanaris..." povedal pokojne.
„MLČ!" zvreskla a už sa z nej tlačili aj slzy, „ako vážne to všetko? Chceš s ňou rodinu? Žiť s ňou?"
Sasuke z jej postoju začínal chytať nevalné pocity. A kypeli v ňom viac ako chcel, pretože na neho škaredo krčila nos. Nechutne. Ako tí ľudia vonku. Ako každý, kto ním pohŕdal. Ako každý...kto ho nenávidel.
„Nepozeraj sa takto na mňa," sykol medzi zuby.
Rôznorodé, dokonca aj protichodné pocity sa v ňom pomaly, ale určite hromadili do malého klbka, ktoré sa zrúti samo do seba a tým z neho urobí emočnú supernovu.
„A čo ako?" vykrčila aj hornú peru, „čo na tom záleží...je mi z toho zle. Ešte, že som sa s tebou nevyspala."
Pristúpil ku nej prudko a schmatol ju za bicepsy: „Počúvaj ma!!! Ukľudni sa a ja ti to vys-"
„Nie, nechcem!" pokúsila sa vymaniť z jeho zovretia a jeho blízkosti, ktorú teraz skoro neznášala.
„Ty snáď môžeš žiť s niekým iným ako s ním?!"
Nevykladala si význam tých slov, len trhala so sebou, no to jej spôsobovalo nemalé bolesti. Neplánoval ju oslobodiť.
„Pusti ma!"
Nepočúval, ignoroval...ba urobil presný opak.
„Pusti ma!!!"
S hrdelným zavrčaním získala slobodu a upaľovala od neho toľko, že sa lopatkami dotkla steny. Sasuke sa rútil jej smerom s nebezpečným pohľadom, ktorý... ruku na srdce ju fakt vydesil. Odrážal sa v ňom smrť, nenávisť, pomsta.
Reflex, ktorý ako ninja má jej nakázal vystrieť ruku a udrieť ho. Päsť sa jej rozklepala, keď si uvedomila svoj čin, ktorý žiaľ bol intuitívny. Sasuke si však šiel za svojím a zhíknutie z hrdla jej chcel upchať svojimi perami, no Tanaris sa mu bránila ako o život. Nechcela ich teraz na sebe. Avšak bolo takmer nemožné sa mu priečiť a keď dosiahol, čo chcel, kusla mu do spodnej pery tak silno, že mu vytryskla krv z oboch strán. Sasuke sa odtiahol s hrozným prejavom bôľu. Len na moment videl ten hnusný, nechutný a vôbec najprotivnejší výraz, aký kedy u nej videl. Žiaľ, jeho charakter má až príliš zakódované násilie a len zlomok sekundy stačil, aby bleskovo obtočil ľadové prsty okolo jej krku a šľahol s ňou o skriňu.
„Nepozeraj! Takto! Na mňa!!!" ručal jej do tváre a za každým slovom tresol s ňou.
Bolo to šialené. Posledným náporom do vetchého dreva ho prelomil.
„Ty h*jzel!" zrevala na plné hrdlo a odsotila ho od seba na druhú stranu veľkej miestnosti.
Sasuke sa vyhúkaný našiel na zemi a keď dvihol zrak na ženu, čierne stopy sa jej plazili po ľavej strane tela. Mali radosť, že sú zase vonku. Jedno bielko jej sčernalo: „Choď si za tou ružovlasou p*zdou..."
Uchiha sa pozviechal zo zeme a v strehu sledoval pečať. Ostal udivený, keď ju Tanaris bez sebe menšieho zaváhania poslala tam, kde má byť a vzala sa do spálne po syna.
Neprekročila ani prah dverí a už jej tiekli horúce slzy. Opatrne preložila Segawu do prenosného vajíčka. Nechápala, že sa nezobudil na ten hluk, čo porobili. Prehodila si tašku s vecami cez rameno a vzala Segawu. Sasuke sa za ten čas nepohol z miesta, kde stál. Vôbec sa nepohol. Karmín z pery, prekusnutej skrz na skrz mu stekal po brade a z neho na podlahu. Očami len ticho obkresľoval Inuzuku.
„Tráv si Vianoce s ňou, ak chceš. Ja ti prekážať nebudem," povedala v dverách a bola by aj za sebou drbla dvere, čo najviac by to šlo, ale mala pri sebe spiaceho syna.
Slzy, beznádej štípali jej existenciu, zatiaľ čo rýchlo prešla domov. Segawa sa medzitým zobudil a ona doničená, urevaná ho ešte uspávala. Nie a nie zaspať. Malé stvorenie pobudilo prítomných v dome, ktorých síce teraz veľa nebolo. No aj tak. Do postele padla mŕtva s mysľou uprenou k mužovi, ktorý sa jej hlboko zaryl do života. Kdesi vzadu v hlave sa jej vynárali pre ňu odporné predstavy styku tých dvoch. Sakurin pokrytecký úškrn, keď hovorila o tom, že JU si vybral Uchiha Sasuke ako budúcu partnerku. Jej falošný úsmev, keď chcela byť nápomocná. Prečo Sasuke robil toľký bordel okolo toho, aby nechodila k Inuzukovcom?
Chyba. Kde sa stala chyba? Nechcel, aby sa dozvedela o tom, čo medzi nimi je? Vraj je otravná...pf, to určte, keď ju mal u seba doma o pol jedenástej večer a chce jej spraviť dieťa. Kto by už len takej konine veril. Skoro sa zadusila plačom. V očiach a na čele mala taký tlak, že jej z toho dochádzalo blivno.
Malý plačiace stavy naplánoval úplne geniálne, pretože najbližšie dva dni Inuzuka nezavrela oka. Netušila, či nočné koncerty sú dôsledkom Sasukeho neprítomnosti, či nejakého vážneho zdravotného problému.
Toho večera vyčerpaná ležala na posteli. Cez mierne pootvorené okno prúdil vlažný vzduch, čo bolo celkom pozoruhodné, vzhľadom na to, že bol posledný novembrový deň. Oči sa jej takmer zatvárali, keď sa dostala zvláštny pocit. Obrátila sa chrbát, aby sa uistila, že sa nič nedeje, keď v tom sa pred ňou mihla čierna postava. Prudko sa nadýchla a prv, ako stihla niečo zakričať, dlaň jej upchala ústa a neznámeho druhá paža jej zabránila sa akokoľvek pohnúť...