„...Temari, vravím ti, teraz nie."
„Kankurou, ty ma nepočúvaš!" blondínka naštvane prestúpila z nohy na nohu, „a ja ti vravím, že to nie je normálne."
„Je to jeho vec," muž v čiernom oblečení vzal do rúk pero a začal niečo písať.
„Ach, vidno že ste bratia," povzdychla si pri obdobnej ignorancií, ktorú zažíva niekedy u Gaaru, „Fuu je tu už tri týždne a Gaara jej venuje viac času, než je zdravé."
„Temari," Kankurou dvihol hnedé oči po otcovi na ňu, „koľko krát ti poviem, že mám prácu a nemám čas na tvoje malichernosti."
Napaprčene rozhodila dlaň: „Malichernosti? Brat sa zahadzuje s niekým pri tom má dieťa s inou."
„Te-ma-ri. Premeň svoj mozog zo steny na nervové závity a pochop slová, ktoré ti hovoria, že na toto nemám čas. Ak si si nevšimla Fuu a Gaara sú priatelia a popravde...prepáč, že to tak poviem, ale mám v p*či, čo medzi nimi je, pretože mám iné problémy, ktoré ma trápia."
Sestra aj napriek tomu, že začala byť udupávaná do zeme, nahodila ofenzívny postoj s rukami v bok.
„Gaara je dospelý chlap, ktorý rozhoduje sám ZA SEBA!" zvýšil po nej hlas, až skoro šmaril pero o písací stôl.
„Veď dobre, bože...čo si zase podráždený?"
„Shinki má zase teploty a ja už len čakám, kedy sa moja žena nervovo zrúti a začne náš manželský kolotoč spred mesiaca, takže ťa poprosím...aby si ma nezdržovala u papierovačiek, lebo chcem byť doma skôr, než moja žena upadne do depresie," dvihol dlaň jej smerom, „takže, čau!"
Ďalej ju nevnímal a robil, čo bolo treba. Chcel stihnúť niečo nazvyš, aby mal výhovorku pre svoju absenciu na zasadnutí rady. Odmietal naň ísť, lebo by tam bol do večera a to si nemohol dovoliť. Náhlivo si prečítal hlásenia z misií od ninjov, ktorí pracovali pod ním a bežal ich odovzdať do Gaarovej kancelárie. Bola však zamknutá a Kankurovi nezostávalo nič iné, len sa so spismi vrátiť. Ani sa neobťažoval zdržovať a tak vsunul kľúč od svojich dverí do dierky zvnútra. Rýchle cvaknutie uzavrelo vchod a Kankurou si to vzal domov oknom po strechách budov, aby bol doma rýchlejšie.
Kvapôčky potu z poobedňajšieho slnka mu stekali po strede chrbtice, keď doskočil ku domovým dverám a vošiel do studenej chodby. Červený, podlhovastý kus látky okolo pasu, ktorý slúžil na pripevnenie trička k bokom si rozviazal a zhodil čierne oblečenie zo seba. Polonahý vyšiel schody a zamieril do dverí napravo. Naku sedela pri spoločnej postieľke ich synov a jednou rukou sa zapierala o drevo, v ktorej ležal Shinki. Araya sedel s hračkami v malej ohrádke a bľabotal si. Modrovláske tiekli slzy. Kankurou si v zárubni znechutene vzdychol s myšlienkami, že je to všetko späť.
„Kankurou..."
„Čo?!" vyštekol so sarkazmom a naštvanosťou v jednom.
Veľmi známo si žmolila prsty: „Zv-zvlád...neme to, však?"
Otázka ho obarila tlakom a prekvapením.
„Spolu...Bude mu lepšie, však?" oči zabodla tuho do neho a odmietala s nimi pohnúť inam.
Nebola to tá rozsypaná Naku. Chvela sa, no nepodliehala plne tomu. Kankurou vykročil k nej, naťahujúc ruky: „Poď sem."
Po takej dlhočíznej dobe ju pevne schoval vo svojim náručí. Teplo manželových rúk ju donútil si spokojne, hlasne vydýchnuť. Po chvíľke sa odtiahol od nej, opierajúc svoje čelo o jej. Veľké dlane jej položil na šiju: „Zvládneme. Neboj sa. Pôjdeme do nemocnice s ním."
Naku sa neisto kusla do spodnej pery a jeho zastudenili jej chladné prsty na ešte od slnka rozpálených bedrách. Lútkarove hnedé oči behali z jednej fialovej dúhovky na druhú: „...samozrejme, že ťa milujem."
Mala to byť odpoveď na otázku položenú niekoľko týždňov dozadu. Naku stratila dych a navyše ho nemohla ani popadnúť, pretože Kankurou na kratšiu, no intenzívnejšiu chvíľu spojil ich pery. Srdcia oboch zajasali i keď sa súčasne triasli strachom o syna.
„Milujem nadovšetko," povedal rozhodne a potom hlavu mierne pootočil na Shinkiho a Arayeho, „vlastne...mám dilema."
Naku sa trocha nechápavo vzdialila, no on jej s úsmevom vrátil pohľad: „Nadovšetko milujem tri osoby v živote...takže neviem koho najviac."
„Kankurou!" na lícach sa jej zjavil smiech, zatiaľ čo si poutierala slanú tvár, „nemáš si predsa vyberať. Všetkých narovnako!"
„Jasné," venoval jej laskyplný pohľad, ktorým na ňu nepozrel už dlho.
„Takže sprcha a nemocnica?" Naku podišla ku posteli a vzala Shinkiho na ruky.
„Kašlať sprchu," mávol rukou, „dám si na seba niečo, čo nebude tak priťahovať slnko a ideme..."
Štvrtý mesiac bol rozhodne prelomový...
Tanaris si už navykla na terajší život a aj Segawa sa adaptoval. Spánku a smiechu bolo viac a plaču menej. Zo dňa na deň, čo samozrejme so Sasukem vrelo uvítali. Dieťa začalo byť ďaleko aktívnejšie. Hlavičkou otáčalo na všetky strany a dokonca sa už sa dokázalo samé pretočiť z chrbta na bok a z neho na brucho. Nakoniec sa ukázalo, že gúľať sa po posteli je strašná švanda a Sasuke si neraz krátil dni tým, že len sedel na posteli sledoval, ako malé výska po každé, keď sa prekotí.
Jedného dňa, Tanaris v kuchyni pratala riad, keď jej zbehol pohľad na kalendár na stene. Za dva týždne mal mať Orochimaru narodeniny. V tichosti stála a pozerala na štvorček s číslom 27. V hrdle jej trocha vyschlo. Bude vôbec niekedy jej syn v bezpečí? S ťažobou v srdci pozrela o niečo vyššie, kde bol zase zakrúžkovaný desiaty deň októbrového mesiaca. Zamračila sa, lebo dátum jej nič nehovoril, navyše bol to Uchiha, kto zaznačil tento deň.
Zo spálne sa ozval Segawov výskot a Tanaris s otázkou na zaznačený deň vošla do izby. Sasuke ležiac, ju však nepočul, lebo tvár mal zachumlanú do Segawovho bodíčka. Červené klanové znaky sa naťahovali pod smiechom od šteklenia Sasukeho a drobné pršteky mal zakvačené do jeho havraních vlasov.
„Baf!" muž vydal zo seba citoslovce, keď prudko dvihol pohľad na neho..
Malý sa zarazil a tvár sa mu skrčila do strachu. Avšak hneď na to, sa Segawa pustil do ešte hlasnejšieho rehotu a začal hýbať hlavičkou, ktorú mal položenú v jeho dlaniach. Mozole na Sasukeho dlaniach ho príjemne škrabkali a on kyvkal na jednu a druhú stranu, zatiaľ čo si Inuzuka bokom sadla k nim.
„Vidím, že sa skvelo zabávate," pousmiala sa a potom zamrkala na čiernovlasého.
Bez slova sa posadil do tureckého sedu a Segawu si dal do lona, držiac ho za ruky: „Čo sa chceš opýtať?"
„Všimla som si, že v kalendári je zaškrknutý včerajší deň," palcom ukázala smerom do kuchyne.
„Naruto mal narodeniny," povedal ticho a Segawa sa začal naťahovať k mamine.
Tá si ho vzala na ruky a pobozkala ho do jemných vláskov: „Poslal si mu orla?"
Sasukemu trocha potemnel pohľad, no súhlasne prikývol. Konoha bola miesto, kde len málo ľudí ho rado videlo. Miestny ho mali stále zafixovaného ako zradcu. Ninjovia už skôr mali vrelejší postoj, lebo videli svoje počas vojny.
„Sasuke," žena si napravila syna v náručí a on si zadžavotal, „do Vianoc by som chcela byť v Konohe. Myslíš, že by to šlo?"
On sa zamyslel, pozerajúc mierne dohora: „Keď si bola tehotná, cesta nám trvala desať dní. Teraz by sme mali byť o dosť rýchlejší."
„Takže, áno?" bradu mierne sklonila dole a obočie zase hore.
„Ak si si istá, že Segawa zvládne cestu. Ale ak chceš ísť, musíme vyraziť skôr, než začne padať sneh."
Inuzuka sa zamračila pod detailom, ktorý nedomyslela. Zima ani pol ročnému bábätku by uškodila.
„Hikari hovorila, že skôr než dovŕši tri mesiace, by sme s ním cestovať nemali," Tanaris posmutnela a pozrela na zem, „fakt by som rada bola s rodinou..."
Bledý muž pokrčil nos. Rodina. Ďalšie Vianoce, ktoré strávi sám. Vlastne, neslávil Vianoce odkedy bol dieťa. Sviatky lásky, pokoja a prítomnosti blížnych mu nič nehovorila po tom, čo je jeho brat vyvraždil celý klan, vrátane ich rodičov. Keď bol Orochimarov študent, trápila ho len pomsta a nie nejaký vianočný stromček. Ani po skončení vojny nenašiel cez tieto dni pokoj, lebo Naruto síce bol tiež bez rodiny a opustený, trávil ich u Hyuugovcov. S Hinatou chodili spolu už niekoľko rokov. I keď ho Hiashi Hyuuga volal k nim, nikam sa nechcel cpať a už vôbec nie z ľútosti. To isté spravil aj Inuzukovcom, ktorí ho pozývali, keďže už v tej dobe mal tehotnú Tanaris pod krídlom.
Radšej si sadol na strechu svojho bytu a v zime, nechávajúc na seba sadať snehové vločky, vyčkal ten prekliaty, hnusný večer.
„Sasuke..." prebrala ho ruka na holom ramene, zas mal tričkový deficit.
„Dobre. Môžeme cestovať na fázy," zatváril sa vážne, „ako Dotemo a Seyu."
Nadšene prikývla a už mala chuť baliť kufre, no na to mala čas niekoľko týždňov. Tanaris doupratovala kuchynskú linku po Sasukeho kuracom suey a potom sa vrátila za nimi, kde v trojici do večera leňošili v posteli.
Sasukeho po celý ten čas i popri rozhovoroch s Inuzukou, trápila predstava blížiacich sa najkrajších sviatkov v roku. Nedal to znať na mimike či hlase, no v pozadí ich dialógu sa mu samota prehrávala na veľkom plátne jeho vedomia. Byť opustený bol už zvyk, no teraz mu to vadilo akosi viac, než predtým. Šedé vlasy na jej ofine mu pripomenuli jej strýka, ktorý bol súčasne jeho bývalým učiteľom. A od toho v mysli naviazal na chvíle v tíme sedem. Vedľa hlučného Naruta a otravnej Sakury začalo obdobie, kedy si začínal myslieť, že v živote nájde svetlo. Prišiel však Orochimaru so svojou prekliatou pečaťou a zničil mu život ešte viac, než ho mal.
Deň vystriedala noc a slnko zase súhvezdia. Uchiha ležal na chrbte a sledoval strop. Nepríjemné teplo a tlak z jeho vlastných myšlienok mu zahrievali pokožku aj napriek tomu, že mal na sebe len pyžamové nohavice. Zápästia s ranami ho pod potom z potítiek štípali. Pozrel vedľa seba na Tanaris, ktorá ležala telom k nemu s priľahnutou rukou u tváre a druhou prevesenou cez bok. Aspoň tak odhadoval, pretože ten deň prerábali pouličné lampy a jediné, čo tam robilo svetlo bol chabý svit cúvajúceho mesiaca. Srdce mu spravilo silnejší úder a on rýchlo sklopil viečka, hlavu otáčajúc znova na stenu nad ním.
Ako je možné, že jej osobnosť robí s ním toľké protichodné javy? Jej úsmev ho mučil i zlepšoval náladu. Rozrušovala ho i upokojovala. Budila v ňom emocionálne šelmy, o ktorých nevedel, že v sebe má a také, ktoré si myslel, že už v ňom nejestvujú. Nebolo to pre neho normálne. Aby niekto s ním vychádzal, vyhľadával jeho prítomnosť a nedaj bože, ešte mu rozumel. Mali však toľko podobných vecí, že v určitých veľa ohľadoch mu bola bližšia než samotný Naruto. Spojenie s ňou bolo až desivo silné a svet sa mu zakrútil vyše bláznivejšie, keď mu od korienkov vlasov až po prsty na nohách prešiel známy pocit. Šiju otočil na ňu, tma bola ale príliš hustá na to, aby rozoznal, či sa naňho skutočne díva. Započul tiché krčenie podušky a on uprene sledoval jej siluetu, ako sa pohmýrila.
„Prečo nespíš?" ozvala sa tým najjemnejším šeptom.
„Ako vieš, že nespím?"
„Pretože ani ja nespím," napravila si vankúš, „počujem tvoje ťažké dýchanie."
Opäť mu srdcový sval zabubnoval do hrudného koša. Videla do neho a to sa poriadne ani nemusela pozerať.
„Tanaris."
„Áno?"
Rozhovor nepokračoval. Sasuke sa prevalil na bok a Tanaris plná zvedavosti mykala očami pred sebou, lebo skoro nič nevidela. Len jeho obrys vyčnievajúci z matracu. Začula nejaké šuchnutie a Sasukeho prsty na hánkach ju naviedli na nejaký vlhký povrch. Bol značne hlboko ryhovaný, hmatala po ňom len pár stotín, kedy si uvedomila, že prechádza po doráňanom zápästí Sasukeho. Pľúca uzavreli priechod vzduchu a o to jej srdce ešte viac začalo biť.
„Panebože," vydýchla celá rozklepaná nad frekventovanosťou a hĺbkou stôp po nožíku či žiletke.
Nastavil jej aj druhú, ktorá bola dohyzdená podobne. Niektoré boli tak široké, že nich zmestila necht. Sasuke dýchal rovnako plytko ako ona. Letmo jej chytil ruku a viedol ju dole pod perinu, na čo sa ona zasekla a zamračila.
„Žiadne obavy," prehovoril naoko kľudne.
Nechala nervózne svoju ruku priblížiť k jeho lonu, kde jej prstami odhrnul pár milimetrov gate. Bedrové kosti niesli na sebe tiež niekoľko hlbších liniek bolesti. Tieto však boli suché a drsné. Následne Uchiha skrčil koleno a spoločne mu vyhrnuli nohavicu. Na nohách mal tiež niekoľko rán. Potom jej končatinu položil tam, odkiaľ ju vzal. Pokojne i keď jeho vnútro hralo opačnými farbami.
Inuzuke zvieralo orgány. Bolesť prežívala s ním a ona si uvedomovala jeho príčiny a dôsledky. Len netušila, že má nevedome na tom podiel aj ona. I keď za to nemohla.
„Vtedy, čo si prišiel prvý krát domov s krvavou rukou..." nadhodila opatrne.
„...bolo to prvý krát."
Pery si prikryla v hroznom pocite, čo ju prepadol: „Preboha, Sasuke. Veď to je skoro pol roka!"
Naraz sa Inuzuka postavila z postele a prešla k jeho strane.
„Čo robíš?"
„Ruku."
„Nie."
„Ruku, prosím."
Asi prvý krát v živote netušil, čo ide robiť. Pomaličky vsunul svoju dlaň do jej a ona ho začala ťahať, až sa posadil.
„Poď, prosím."
„Kam?"
„Do kuchyne."
Zaťal zuby, no neodmietol. Viedla ho tmavým domom do miestnosti na varenie, kde zapla malé svetlo na digestory. Obaja si automaticky prikryli zraky a posadili sa ku kuchynskému stolu. Inuzuka niekoľko krát zažmúrila očami, aby si privykla a položila si jeho zrazenia na stehná. Prsty sa mu chveli, keď si obzerala zapálené hnisavé pásiky zmiešané s krvou a potom.
„Tak toto si celý čas skrýval," vydýchla.
Chcel obe ruky stiahnuť k sebe, no ona mu to nedovolila. Zovrela mu lakte a venovala pevný výraz v lícach. Divila sa, že zabral a on neucukol ruky k sebe. Ba skôr jeho pohľad mierne zmäkol. Tanaris zvesila hlavu, hnedo-šedé vlasy mu zastreli výhľad na ňu.
„Viem," ozval sa až príliš bez emócií, „je to prihlúple a nič tým nevyriešim."
„...ale pomáha to."
Jeho tmavé oči sa na nej rezolútne zastavili a vyslali k nej vlnu záujmu.
„Sama som tomu podľahla kedysi. U Orochimara som si prešla kadečím. Ale," ukázala mu tvár so slzami na krajíčku, „nerob to, prosím."
„Prosíš?" Sasuke vyslobodil svoje paže a narovnal sa.
„Prosím."
„Prečo?"
„Pretože nechcem, aby si to robil," obočie zvraštila a postavila sa.
Z lekárničky vytiahla dezinfekčný prípravok a mlčky mu ošetrila všetky hmatateľné spomienky sebadeštrukcie. Dokončila, čo chcela a nič nehovoriac, prešla do spálne, kde si ľahla do tmavej postele. Po pár minútach prišiel aj Sasuke a vystrel sa vedľa nej.
„Nech ťa už s tými nechutnými čiernymi vecami na rukách nevidím," šepla trocha jedovato, „rozdriapem ti ich mojimi tesákmi."
„Nehovor takto so mnou," jeho šepot sa zdal dominantnejší, než jej a ju pochytil hnev.
Takto sabotovať jej snahu. Posadila sa a vankúšom, doteraz pod jej hlavou mu šľahla po tvári. Hlasnejšie zhíkla, keď sa Sasuke rýchlosťou svetla dal na kolená a smrteľne jej zovrel ruky. Obaja tak ostali kľačať proti sebe. Tvár mu videla mizivo, no cítila tú zlosť sálajúcu jej smerom.
„Nedovoľuj si..."
„Budem," priblížila sa arogantne tvárou k nemu, „budem si, pokiaľ neprestaneš s tým, čo robíš."
„Čo teba do toho?!" zatriasol s ňou a snažil sa svoj jed tlmiť najviac, ako to šlo, aby nezobudil Segawu.
Tanaris sa sarkasticky zasmiala: „Ty si fakt idiot. Prečo asi?!"
Sasuke zavrčal od titulu, ktorý mu udelila. Situácia bola vážna, pretože na tvári cítila, ako dožrato vypúšťal vzduch z nosu. Tak blízko bol...no ona nezaspätkovala: „Si tak inteligentný a ešte ti nedoplo?"
„Nezahrávaj si so mnou," jeho dych cítila na svojich perách a z toho jej do krvi plávalo ešte viac adrenalínu.
Bolo to nanajvýš pomätené...ale mala rada, keď bol takýto. Zlý, drsný a pritom by jej skutočne neublížil. Docvaklo jej, jak intímna je vzdialenosť medzi nimi a jak vôbec nad ním uvažuje. A až teraz konečne zaspätkovala. Ohla krk a čelo si oprela o jeho hruď, trasľavo vydychujúc. Musela sa spamätať.
„Sasuke," kolenami spravila tri kroky dozadu a tak utvorila medzi nimi značný priestor, „proste mi na tebe záleží."
Ruky jej v momente spadli vedľa bokov, keď ju pustil. Nehybne ju sledoval. Naraz akoby videla v tej tme o niečo lepšie, hrudník sa mu svižne dvíhal, lež nádychy počuť nebolo. Do uší jej udieral len tlkot, ohlušujúci celé vnútro jej tela. V každej bunke burácal tep jej aorty.
Prečo to vôbec povedala takto nahlas? Pretože to cítila a nemohla ho nechať utápať sa v nešťastí, keď on ju z neho vytiahol. To nebolo fér, veľa vecí...nebolo fér a nechcela, aby aj toto bolo. Brať a nedávať. To nebol jej štýl. Lenže, či toto nezačalo až moc krásne kvitnúť.
Premýšľala nad nejakými slovami, no zasekávali sa niekde v útrobách mozgu, ktorý rezignoval v akejkoľvek spolupráci s ňou.
Nečakaná reakcia prišla po niekoľkých minútach ticha, kedy sa Sasuke neveriacky rozosmial. Tlmil posmešok a to dodalo tomu ešte výsmešnejší význam. V tú chvíľu jej prišiel troška pobláznený. Rukou si prekrýval oči a zakláňal hlavu. Inuzuka zatla päste: „Čo ti je vtipné?"
„Niekomu záležať na mne?" ramená sa mu dvihli, keď na seba oboma rukami ukázal, „ja?"
„Ty! To akože nikomu na tebe záležať nemôže?!" horlivo zagestikulovala a aj vo svite mesiaca sledovala zúrivosť, pohrávajúcu sa s jeho tvárovou muskulatúrou.
„Ľudia ma nenávidia," šepot mal zo začiatku monotónny, no potom pribral na intenzite, „hnusím sa skoro každému okolo koho prejdem. Ľudia boli znepokojený, keď ma po dvoch rokoch po vojne pustili z väzenia. Krčili nado mnou nosy. Mal som chuť im všetky rozbiť!"
Čeľuste sa mu napínali pod žuvacími svalmi, aby aspoň nejako skľudnil vír emócií: „Stále to cítim, stále to vo mne je. Túžba ubližovať tým, ktorý mi stoja v ceste!"
„A ja ti stojím v ceste?!" vyštartovala po ňom a ďakovala Bohu, že jej syn má tvrdý spánok.
Sasuke by niečo povedal, ale došli mu slová a tak či tak, bol prerušený: „Vyprosím si, aby si zo mňa robil j*bnutú!"
Vydral sa z neho hrdelný posmech: „Záleží ti na netvorovi? Si hlúpa."
Tanaris sa zmocnil nenávistný kŕč a dlaň jej pristála uprostred jeho hrude. Donútila ho stále kolenačky ustúpiť viac dozadu a ona sa k nemu rýchlo premiestnila. Znova jej uväznil ruky. Pohliadla mu do očí, pričom si všimol, že jej stmavlo jedno očné bielko. Nebol si tým v temnote noci istý, pokiaľ neucítil Orochimarovu pečať aktívnu. Pokryla jej celú ľavú polku tela: „Tak to sme potom dvaja. Nie si jediný, kto máva zlé myšlienky."
Šiel z nej strach, no Sasuke to skôr vnímal ako povel sa trocha stiahnuť. Uvoľnil zovretie jej rúk a ona poslala Orochimarov darček do tetovania na ramene.
„Nediskutuj o tom," povedala potichu a skrúšene položila zadok na päty.
Nič z tohto nemalo dopadnúť takto. Nič. Vymklo sa to z rúk oboch.
Definitívne.
„Jednoducho nechcem, aby si si ubližoval, lebo to blíži aj mne. Vidieť ťa strápeného...trápi aj mňa," so sklonenou hlavou sa jej do obličaju škriabal plač, „chápeš už?!"
Sasuke naraz úplne zmenil držanie tela a jemu až z nej prešiel po tele mráz. Na nahej hrudi mu naskákala husia koža, keď si utrela vytrysknuté slzy, ktoré však nevidel: „Nič z toho, čo sa tu deje sa nemá diať. Nič z toho, čo cítim sa nemá diať!"
Byť v tejto situácii potichu, bolo takmer nemožné. Poťahovala nosom a rozhadzovala sa, keď plačúc, konštatovala, čo by malo a nemalo byť. Uchiha ju pozoroval a keď si poutierala uslzenú pokožku, vykonal voči nej jeden rezký pohyb. Bleskovo obtočil ľadové prsty okolo jej krku, palcami zovrierajúc jej líca a šľahol s nimi oboma do bohatých bielych perín, deliac sa s ňou o jeho pery. Boli mäkké a jemné. Sasuke nemal inú možnosť, ako precítiť snáď milióny pocitov. Natlakovaný kyslík najprv obaja vypúšťali nosmi a keď sa oddelili, prešmykol sa im horúci cez pery. Hrudník jej jemne zaľahol tým svojím a cítil srdce nenahraditeľnej ženy, bijúce o život. Započul jej splašený pokus prehltnúť sucho v ústach.
Sasuke temnými zrenicami pohyboval z jedného tmavého kúta tváre do druhého. Náhlivo, ako by chcel pohltiť všetky jeho detaily. Inuzukine chvejúce sa dúhovky pod svetlom z vonku nabrali striebristý nádych a ich ryhy vystupujúce zo zreničiek smerom von sa pôsobivo zvýrazneli. Sasuke sa mimovoľne naklonil trocha do boku a vypaľoval do nej takú dieru, že sa celá pod jeho nahým hrudníkom a jedným kolenom medzi tými jej rozklepala.
Znova okúsil jej pery. Zašla mu nechtami do vlasov a on cez bozk vydal menší ston. Bol to elektrizujúci pocit, nezvládnuteľný pre oboch. Zatlačil ju telom ešte viac do matracu a dlaň schoval v jej temene. Cez prsty sa mu liali jej pramene, ktoré sa pod vzrušením z neho, začali potiť. Tanaris sa v hlave úporne snažila ukludniť, leč Sasukeho polonahé telo ju nútilo šalieť. Rozbúchane srdce Tanaris na moment prebodla bolesť, keď mu prešla po hrubých ranách na bedrách, ktoré boli zodpovedné za dnešné nočné udalosti...