„...tak už to začína," vzdychol si Nagaya, keď uvidel ako nesú prvého zraneného.
„Sakura, Shizune," zvolal muž v bielom, ktorý pribehol k ranenému ninjovi a jeho spolubojovníkovi, ktorý ho niesol.
„Áno?" Haruno pribehla k nim a na tvári jej bolo vidieť, že v nej rastie nepokoj, „čo mu je?"
„Eh," krívajúci pootvoril jedno oko, „zlomená noha."
„To sa spaví, neboj sa," povzbudila ho a už ďalší dvaja medici doniesli nosítko.
Živelná štvorka sledovala túto scenériu všetci pokope, stojaci vedľa seba. Vzdušný člen sa chytil za žalúdok a pozrel do zeme.
„Si v poriadku?" Yochi sa nahol nižšie, aby na neho videl.
„Ja len...keď si to všetko uvedomujem, začína mi byť zle."
„Bojujeme za našu slobodu a pokojný život," Tanaris stisla päste a ťažko prehltla, „nesmieme sa vzdať. Náš otec, Gaara, Tsume, Kiba, Hana...Nagayova Yuki. Bojujeme, aby sme ochránili jeden druhého."
„Ja viem," prehovoril potichu Segawa a ešte väčšmi sa schúlil do klbka.
Večne pozitívne naladenému súrodencovi sa zvraštilo obočie a jeho kópie len započuli ako stále šepkal ja viem. Po chvíľke si všimli narastajúce kropaje na zemi pod jeho tvárou.
„Segawa..." prehovorila potichu Tanaris ohromeným spôsobom a chytila ho za rameno.
Zrazu dvihol prudko hlavu: „Keď ja sa tak strašne bojím!!!"
Horúce slzy mu stiekli po lícach a pery sa mu triasli zúfalstvom. Jeho bratia a sestra zostali z neho v pomykove, nečakali od neho niečo také. Po dlhej chvíli ticha sa Yochi začal smiať: „To nemyslíš vážne, že nie? Kde je ten večne odhodlaný, papuľnatý Segawa?"
Poťukal mu po spánku a on sa po ňom zahnal s menším úsmevom: „Prestaň."
Poutieral si slanú tekutinu a potiahol nosom, dívajúc sa niekde do diaľky. Uznal pred nimi, že dostal moment slabosti s odôvodnením, že aj on môže mať obavy. Tento sentiment im narušila Shizune, ktorá dostala správu z veliteľstva. Prvá úloha pre mládež z klanu Inuzuka. A nebola jediná...pokračovalo to takto celý deň až do večera. V noci si mohli trocha oddýchnuť a načerpať nejaké množstvo chakry. Boje neutíchali ani nasledujúce dve noci. Mŕtvych a ranených pribúdalo a Tanaris netušila nič, či jej Gaara žije. Alebo otec a ostatok rodiny, priatelia. Všetci sa veľmi báli o Naruta a Beeho. Obzvlášť Segawa, ktorý sa počas pobytu v Oblačnej s jinchuurikym osemchvostého veľmi skamarátil...
Jedného rána Tanaris dostala ďalší rozkaz od veliteľstva: pomôcť tretej divízii. Štvorica ninjov sa teda vydala na cestu, ktorá ich mala naviesť na bojové pole, kde ubudlo fuujin schopných bojovníkov. Z nedostatku týchto mužov, divízia nestíhala zapečaťovať zmŕtvychvstalých a „mierne" sa im to tam nakopilo. Našťastie Segawa s Yochim sa tomuto celkom venovali, takže nemali pochybnosti o ich úspechu na bojisku. Tanaris a Nagaya pomáhali pacifikovať Edo Tensei i na veľkú diaľku, takže čoskoro ostal aspoň na ich fronte chvíľu kľud a ninjovia si mohli oddýchnuť.
„Ďakujeme za pomoc, prišli ste zrovna včas," mierne sa im uklonil starší pán zo Skrytej Kamennej.
„Nemáte zač," hrdo prehovoril Yochi, „snažili sme sa sem prísť, čo najskôr."
Muž sa unavene pousmial, rovnako aj na tvárach ostatných bolo vidieť malé úsmevy a vďaku.
„Tak ak dovolíte," prehovorila Tanaris, „my sa znova vrátime..."
Inuzuka uháňala lesom ako zbesilá priamo naspäť do najbližšieho medického táboru. I keď sa jej nohy sem tam pri doskokoch podlamovali, nehodlala poľaviť na tempe. Bratia sa ju snažili dohnať, no cítili sa po tých všetkých bitkách ako dobití psy. Špinavé tváre, málo munície, roztrhané oblečenia a v neposlednom rade už nie moc veľa zostávajúcej chakry.
„Tanarííís," zakričal za ňou Yochi a sťažka dopadol na chodidlá.
Nejakú tu sekundu trvalo, než mu kolená dovolili sa znova rozbehnúť.
„Inuzuka!" zareval na ňu z diaľky Segawa, ona sa konečne po dlhej dobe zastavila a bratia ju dobehli, „letíš jak keby máš za zadkom všetkých tých zombíkov."
Hnedovláska sa znepokojivo otáčala a sledovala paranoidne každý pohyb lístia okolo nej. Niečo za nimi šuchlo a ona sa zdesene otočila až zo seba vydala ston. Nagaya sa pred ňu postavil a s rukami na jej ramenách s ňou zatriasol: „Tanaris, čo prosím ťa blbneš? Čo sa deje?"
„Mám zlý pocit," vysukala zo seba a neprestávala sa obzerať.
Všetci sa na ňu zamračili a v hrudi im narástlo niečo, čo ich začalo hrozne ťažiť na srdci. Vedeli, že ich sestra občas mala predtuchy blížiaceho sa zla. Odstúpili kúsok od nej a zopakovali to, čo robila odkedy sa zastavili.
„Aký zlý pocit máš?" opatrne a potichu sa spýtal Yochi a vytiahol kunai.
„Ako keby..." prezrela si ich, „nás niekto sledoval."
„To je vylúčené," Nagaya stratil sústredenie a narovnal sa s rozhodujúcim výrazom na Tanaris, „nikoho okolo nás necítim."
„Hm. Ségr," znova prehovoril používateľ fuutonu so širokým úsmevom, „Nagaya je špičkový senzibil, on sa nemýli."
Začal si schovávať kunai, no keď už ho mal na pláne pustiť do taštičky na boku, zastavili ho Tanarisiné slová: „Niektorý ninjovia dokážu skrývať chakru."
Úškrny v tvári mu zamrzli a on obrátil svoje hnedé oči na senzibila v ich týme. Ten však nijak nereagoval, ani slovne a ani pohybom.
„Pf," povedala si pre seba Tanaris a zahryzla si do palcu, „musíme zakryť naše chakry."
„Čo chceš ako robiť?" zbrklo po nej vybliakol opäť zostresovaný Segawa.
„No čo iné?!" hodila na neho ironický pohľad, „privolám Morimara."
Krv, ktorá jej začala tiecť z novo poškodeného záderu si obtrela na druhú dlaň a začala skladať pečate: „Kuchiyose no jut-"
Techniku nedokončila a zrútila sa na zem v bolestiach. Vysokými stromami v lesnej húštine sa preplazil výkrik z hrdla ženy.
„Tanaris!" pribehol hneď k nej Nagaya a sledoval milovanú sestru, kolísajúc sa dopredu a dozadu.
„Drží sa za ľavé rameno..." skonštatoval Yochi, „pečať."
„Počkať! To znamen-"
Hlasivky Tanaris znova vydali krik a tento krát už zaborila nechty do pokožky.
„Áno, všetci vieme, čo to znamená!" vyštekol po ňom Nagaya, „tak tam nestoj ako idiot a pomôž ju doniesť do tábora."
„To nepôjde moje milé deti..." z hlasu horšieho ako samotné volanie smrti im stuhla krv v žilách.
Traja Inuzukovci odstúpili od sestry a tá po dlhej dobe pohliadla do hadích očí: „Orochimaru..."
„Rád ťa znova vidím, Tanaris," rozprestrel ruky a úlisne sa usmial.
Vypotácala na nohy a zasmiala sa: „Takže ťa Sasuke nezabil? Škoda..."
„Chceš to spraviť snáď ty?"
Ona si odfrkla na čo sa hadí sennin zasmial.
„Čo chceš po mne? Pokusy už si na mne spravil, vychoval si si zo mňa svojho spratka. TAK ČO PO MNE EŠTE CHCEŠ?!" vlasy za jej okolo líc zavlnili, keď dokričala a bolesť v ramene pomaly ustupovala.
V duši jej začala rásť nenávisť i hnev. Všetky tieto pocity sa však snažila zažehnať, lebo boli zdrojom sily pre pečať. V tom momente však myslela, že zošalie. Najradšej by ho na mieste zabila, no vedela, že i keď by všetci štyria spolu bojovali dokonalo zohrane, nestačilo by to. Ten človek, ak sa teda tak dá nazvať, už toľko krát oblafnul smrť, že to až nie je pekné.
„Tanaris," prehovoril Nagaya a pozrel na bratov.
I keď ďalej už neprehovoril z jeho očí Tanaris spoznala, že má na pláne s bratmi zdržať Orochimara, aby ona mohla utiecť.
„Robíš si srandu?" vypúlila buľvy na neho, no oni sa postavili pred ňu a kryli ju, „na to zabudnite! Zbláznili ste sa? Proti nemu nemáte žiadnu šancu. Navyše aj v-"
Ani nestihla dopovedať a už Nagaya s Yochim padli k zemi v mukách. Obaja si držali ramená.
„Blázni, nezabúdajte, že aj vy máte pečate. To ho neskutočne zvýhodňuje."
Segawa nečujne a zúfalo sledoval situáciu, neschopný pohnúť sa. Tanaris sa vystrela do svojej plnej výšky: „Posledný krát, čo po nás chceš?"
„Po nich nič," nahodil mierne pohŕdavý výraz, „ale po tebe."
Vytvorila sa jej guča v krku. Nasucho prehltla: „Necháš ich ísť?"
„Zabudni!" Segawa sa zrazu prebudil a ukázal na ňu hrozivo prstom, „bez teba nejdeme!"
„Zabije vás! Ak ho necháte, bude to v poriadku. Nie ste pre neho potrební."
Do súrodeneckej hádky, počas ktorej dvaja z nich ležiaci v tráve len napol počúvali, im vstúpil Orochimarov zachrípnutý rehot.
„Čo je smiešne ty hadia obluda?" Segawa prekrížil ruky u pŕs a vystrčil spodnú peru.
„Nehovorím, že vy traja ste ma nikdy nezaujímali, ale poskokov s podobnými schopnosťami som už mal, ale tie Tanarisine ešte nie," cez čierne vlasy mu ušiel úsmev, „neber si to osobne. Len som chcel niečo...nové."
„Si bastard," zachripčal Yochi a letmo na neho pozrel.
„Nechaj ich na pokoji," zahrozila Tanaris a začala útočiť na neho ohňom.
Obom útokom sa však s ladnosťou vyhol. Na to svoje desivé žlté oči nechal pristáť na bratov chúliacich sa samých do seba. Ich kŕče povolili a konečne sa mohli normálne nadýchnuť a dokonca sa postaviť.
„Nemôžeme s ním bojovať," vydýchaval sa Nagaya a držal si srdce, „nie s takou únavou a minimom chakry. Navyše má nad väčšinou z nás kontrolu."
„Moc rozprávate," Orochimaru skrivil svoje kútiky do vážnej bledej tváre, „mám pre Tanaris malý darček."
Pri tom slove vedela, čo bude nasledovať. Takmer okamžite začala vytvárať medzi ňou a Orochimarom ohnivú stenu. Jednou rukou si pritom kryla rameno. Tak veľmi chcela ujsť, čo najďalej. Jej nohy však neodpovedali na prosbu kladne a ona myšacími krokmi cúvala. Srdce vynechalo pár úderov, keď sa z masy ohňa vynorila jeho hlava, ktorá sa ako dravý had rútila na Tanaris. Nechcela, tak veľmi nechcela dostať ďalší kúsanec od neho a v ňom boh vie aký hnus. Nakoniec ju pochytila úplná panika a ona si čupla držiac si oboma rukami čiernu ozdobu. Zakusnutie však neprišlo a keď Inuzuka otvorila oči, spozorovala Segawu ako stál a vlastným telom chránil sestru. Tá len bezmocne očami tikala po Orochimarovej hlave, ktorá rafla Segawovo rameno. Biely slizký krk sa stiahol svoju k svojmu telu. Stena z plameňov zmizla a už bolo vidieť ako Orochimaru unavene klesol k zemi. Jednou rukou sa podoprel o zelený prírodný koberec, zatiaľ čo práve označkovaný padal na kolená a potom tvárou dole.
„Čo si to spravil?!" zrúkla Tanaris a vlastne sama nevedela, či nadáva bratovi alebo jej bývalému senseiovi.
„To nič," Segawa sa hrdinsky usmieval, no aj tak bolo poznať, že trpí.
Na líca mu pristála jemná dlaň, ktorá ho pohladila. On zavrel oči a snažil sa myslieť na jej dotyk ako na pulzujúci pocit a horúčavu, ktorá sa mu začala rozrastať po celom tele. Muž s bielou tvárou bol stále na jednom kolene.
„Pf, unavený?" mrskla po ňom Tanaris.
„Nečakal som, že tvoj oheň bude až tak neznesiteľný," jeho srdečný tep sa začal ukľudňovať a Tanarisin zase naopak.
Zvýšil sa na plné obrátky, keď sa podliak vyjadril, že Segawa nemá šancu na prežitie ani jedno percento.
„Jak je to možné?" vydýchol Nagaya a spýtavo pozrel na hnedovlásku, „myslel som, že prijatie pečate telom prežije tak 5 percent."
„To je pravda," Orochimaru ešte stále s mierne zaťaženým dychom sa vystrel, „avšak toto je niečo ako...povedzme, že...vylepšenie."
„Čo to znamená?"
„V podstate zvýši schopnosti ešte o niečo vyše ako obyčajná a hlavne podporuje liečiteľské jutsu. Je to niečo ako moja nová špeciálna inovácia," hrdo sa usmieval a na konci poslednej vety mierne zagestikuloval, „chcel som ju vyskúšať."
Yochi už teraz krčiaci sa pri bratovi, dvihol na neho hlavu: „Čo sa stane ak ju dáš niekomu, kto nemá ani tú pôvodnú?"
„Popravde, neviem," Orochimaru sa chvíľku sa odmlčal, no dlho mu to nevydržalo, „pravdepodobne to neprežije."
Jeho rodine sa rozklepali všetky končatiny a zreničky sa prudko stiahli. Tanaris prebehla len jedna myšlienka a to, že vezme ho k Sakure, no čo potom keď jej nebude schopná pomôcť? Nechajú brata umrieť?
„Orochimaru..."
„Hm, Tanaris?"
„Si hajzel," slza jej stiekla ten samý čas ako uzrela znova jeho oči.
Samozrejme na toto nechýbalo uchechtnutie zo strany zločinca. Chcel túto chvíľu jej nepozornosti využiť, aby mohol zopakovať pokus o označkovanie, lenže vedel, že teraz nemá čas a chakru na ňu, ale na niekoho iného. Bol rozhodnutý odísť a nechať ich tam, no zastavil ho Nagaya: „Zober tú pečať späť! Viem, že to ide."
„Ide, ale nie v procese prijímania mojej energie do jeho tela," zatvoril oči a čakal reakcie.
„Blbosť!!!" zakričal Yochi.
„Nie je to tak," stisla pery posledná zo súrodencov, „ach Orochimaru, prečo toto všetko robíš?"
Bol ticho. Ako inak. Pozrel sa niekde do diaľky smerom na sever a až potom prehovoril: „Dal som mu život a môžem mu ho aj vziať."
„O čom to melieš?" spýtala sa jediná žena v skupinke.
Segawa sa posadil a sledoval ho. Mal sto chutí prebodnúť ho, no tŕpnutie mu spravilo nedobrovoľnú dovolenku pre svaly.
„Neprišlo vám nikdy divné, že ste sa narodili až štyria?"