Ruky sa jej mierne uvoľnili a ona mu na krku zaryla nechty až do krvi. Chcela mu ublížiť, za to ako jej drnčalo v hlave od tej jeho kopačky. Daroval Tanaris ešte niekoľko vášnivých bozkov, ktoré neochotne opätovala a on sa potom odtiahol: „Dávno sme sa nevideli, drahá..."
„Suigetsu, čo tu chceš?!" zavrčala Inuzuka.
„Nerada ma vidíš?" spýtal sa sladkým tónom, z ktorého prešiel Tanaris mráz po chrbte.
„Povedzme, že ani nie," precedila cez zaťaté zuby.
„Tak to ma hlboko sklamalo," zasmial sa potichu a diabolsky.
„Trhni si, Suigetsu a pusť ma," mykla hlavou na bok, aby sa svojím nosom nemusela dotýkať tým jeho.
Bol pri nej nebezpečne blízko, jeho dych narážal na jej pokožku.
„Nepustím," v hlase mu bolo počuť hravosť a sarkastický úškrn, „nájdem ťa po niekoľkých rokoch a hneď ťa nechám ísť? Zabudni, drahá..."
„Nevolaj ma drahá," zaskučala a on ju schytil pevnejšie pod krk.
„Ale no tak, drahá, chceš povedať, že si po svojom odchode od Orochimara na mňa nemyslela?" ruka, ktorá stískala jej štítnu žľazu ju donútila pozrieť sa na mladíka z klanu Hozuki.
Tanaris uprene sledovala odraz svetla v jeho fialových očiach, ktoré si myslela, že už nikdy neuvidí. Bola v nich nedočkavosť.
„Hm? Nie? Vôbec? Ani jeden krát?" nadvihol jedno obočie, lebo videl, že Tanaris zo seba nedokáže dostať ani hláska.
Dostal ju do nepríjemných rozpakov, nemo hľadela na neho a preklínala sa sama za seba, že mu nedokáže odvrknúť. Nemala totižto čo. Jeho slová a vôbec prítomnosť samotná jej otvorila staré rany na srdci. Nemohla poprieť, že keď ušla nepomyslela na neho. No rozhodla sa, že na všetko, čo sa stalo u hadieho sennina zabudne.
„Myslela...mám pravdu, však?!" Suigetsu sa oslávene usmial a pritlačil Inuzuku ešte vyše k stromu, až jej trocha kyslíku vypustil z pľúc.
„Ne-nemôžem poprieť," dostala zo seba so sebazaprením.
„Vedel som to...ani ja som na teba nemohol prestať myslieť. Celý ten čas," používateľka ohňa započula čepeľ kunaia, „vtedy sme v podstate boli ešte deti, príliš mladý na určité veci...túžiš po mne, hm?"
„Tak to zas pŕŕŕ," pohotovo reagovala, lebo týmto si bola stopercentne istá.
„Chcem ťa," priblížil sa k nej, pričom v jednej ruke zvieral kunai, „chcem ich predtým, než ťa zabijem..."
Tanaris telo strnulo jeho slovami a bozkami, ktoré sa neúprosne dobíjali na ňu. Vedela, že jej chce ublížiť, no vedela, že Suigetsu mal pre ňu vždy slabosť. Prišiel sa zrejme pomstiť za to, že odišla od Orochimara a on o tom vôbec nevedel, netušil. Jednoducho sa jedného rána prebudil s tým, že jeho bútľavá vŕba a kamarátka, do ktorej sa zamiloval ušla...
Musela sa vymaniť z jeho blízkosti, lebo ak to nespraví, Hozuki ju prebodne kunaiom. Začala s jeho perami spolupracovať. Poznala ho dokonalo a vedela ako na neho. Ruku, ktorú mala na jeho krku, mu zaborila do vlasov. Ľavá ostala nehybná vďaka Suigetsovi. Tak ako ju celým telom tlačil ku stromu, tak tlačil aj jej ruku. Dlho to však netrvalo a pustil jej ju. Mala za to, že ide na ňu zaútočiť, no namiesto toho ju premiestnil Tanaris na krk a palcom jej hladil tvár. Cítila ako sa mu rozbúchalo srdce. Nemohla sa zbaviť pocitu, že ju Suigetsu stále ľúbi. Od tejto myšlienky sa jej až zakrútila hlava a pichlo ju pri srdci. Nečuduje sa, že ju chce zabiť po tom, čo mu urobila. Až teraz ju to začínalo skutočne mrzieť.
V tom ju Suigetsu mierne kusol do spodnej pery a na malý moment sa odtiahol. Počula jeho tiché nadychovanie sa a vydychovanie sa. Za to ona ten svoj dych zadržala a uvedomila si to vďaka bolesti, ktorá jej brnela v spodnej časti pery, že je v nebezpečenstve. Znova sa naladila na bojovného ducha a mladíkove pery narazili na tie jej tak nenasýtene. Suigetsu sa začínal dostávať znova do rozpoloženia túžby po Tanaris. Doteraz chcel ju zabiť a len si zakúsiť tie pery, ktoré nemal asi štyri roky...než skoná. Keď ju však znova cítil pri sebe, jej pery a telo, išiel sa zblázniť a zabúdal na to, čo chcel pôvodne spáchať.
Bolo jej to ľúto, že mu musí ublížiť. Nedával jej však na výber. I keď bola naprosto oddaná hadiemu učiteľovi, chvíle kedy sa Orochimaru nepohyboval v sídle, bola ona aj Suigetsu kvôli svojim schopnostiam skúmaný Kabutom. Ako nejaké zvieratá. Pravidelne im bral krv, či iné bunky na výskum. Púšťal do žili hnusy, z ktorým im bolo na vracanie. Hodiny strávili vo veľkých sklených zariadeniach, kde sa mali zotavovať z pokusov. Ponorený do zvláštnej tekutiny a pripojený na dýchací prístroj, hľadeli na seba dlhé hodiny. Suigetsu bol jej jediný záchytný bod, aký vtedy v živote mala.
Inuzuka využila to, že zostal nepozorný a jednou voľnou rukou mu zašla pod fialový rolák bez rukávov, ktorý mal na sebe. Pomedzi bozk sa mu predral náruživý ston. Tanaris sa začala pod jeho dotykom na tvári klepať. Nie, že by jej to bolo cudzie bozkávať tohto muža, no znova sa jej v hlave vynoril obraz Gaaru. Po tomto výjave jej fantázie sa rozhodla to ukončiť, čo najrýchlejšie. V duchu nadávajúc na celý svet, Tanaris prešla rukou takmer k Suigetsovmu rozkroku a on sa pod jej dotykom celý rozochvel. Jednu jej nohu si vyložil na svoje bedro a v tej maličkej chvíľke nepozornosti mu Tanaris vytrhla z ruky kunai a zabodla mu ho rovno do rebra. On zreval na plné hrdlo a prehnutý sa tackal smerom od Tanaris.
„Ty k*rva jedna!" zakričal.
„Sklapni!" opätovala mu to rovnakým tónom ako on jej a postrehla, že Morimaru k nej podišiel.
Vydýchla si, že sa prebral z bezvedomia. Stručne mu vysvetlila situáciu.
„To oľutuješ," zasmial sa a Morimaru s Tanaris sledovali, ako sa mu cez ruku, ktorú si držal na rane, potokmi rinie krv.
„Skončime to," sarkasticky sa pousmiala a olízala kunai od Suigetsovej krvi.
„Fuj, niečo ti od toho hadieho hnusáka predsa len zostalo," zamrmlal.
Z jeho slov sa v Tanaris prebudil sekundový amok zúrivosti a hodila po ňom kunai, ktorý mala v ruke. On sa však uhol. Tanaris sa po hode zbraňou narovnala a dala na bok hlavu v zamyslení: „Ako to, že sme necítili tvoju chakru? Nedokážeš ju predsa zakrývať..."
Suigetsu mlčal.
Povzdychla si: „Nechaj sa zabiť a budeš to mať jednoduchšie."
Dala sa do bojového postoja s novým kunaiom v dlani.
„Len nie tak rýchlo," ozval sa neznámo známy hlas a Tanaris sa obzrela na miesto zdroja.
Z kríkov vyšla mužská postava s čiernymi vlasmi, temnými očami v rukách zvierajúc katanu. Tanaris sa skoro zastavilo srdce: „Sa-Sasuke?!"
Arogantne sa uchechtnul: „Inuzuka Tanaris. Už je to dávno."
„Dávno," vydýchla a celého si obzerala.
Nemala však na to veľa času, lebo hneď za ním vyšiel ďalší muž. Ryšavé strapaté vlasy, známa chôdza a malé vtáčatko na pleci.
„Juugo!" Tanaris nechala sánku niekde na tráve a on ju potichu pozdravil.
„Čo tak čumíš na Sasukeho?! Hm?!" ozval sa posledný hlas a Tanaris v ňom spoznala svoju starú rivalku.
„Karin," hnedovláska sa jedným kútikom pousmiala, „preto som nikoho z vás necítila."
„Kto je to?" opýtal sa Morimaru.
„Je z klanu Uzumaki. Má jedinečné senzibilské schopnosti. Dokáže zakrývať chakru seba a spoločníkov. Tak ako ty," potichu mu šepkala.
„Tak to potom musí byť dobrá," rys povedal s údivom v hlase.
Tanaris sa pozrela na štvoricu pred ňou: „Ako ste vedeli, kde sm-" zasekla sa hneď akosi všimla na Juugovom pleci malého vtáčika.
„Presne tak, Inuzuka," červenovlasá Karin založila ruky v bok a očkom sledovala Sasukeho, „Juugovy vtáčí kamaráti."
„Dosť rečí, Karin," zahriakol ju Sasuke a pozrel na Suigetsa, „si schopný s ňou bojovať?"
„Myslím, že hej," Hozuki sa vyrovnal do svojej plnej výšky a začal skladať pečate, „ranu si zapchám vodou."
Oproti Inuzuke sa valila vlna vody a ona svoje a Morimarove okolie obalila ohňom, ktorý vysušil útočiacu vodu. Ofenzíva v tomto prípade zabrala, no malo to háčik. Naokolo ostala všade vodná para a okolie sa pozorovalo ešte horšie než predtým. Tma a hmla.
„Morimaru! Zamaskuj naše chakry najviac ako to ide, ja ich podľa čuchu teraz nenájdem a keď je s nimi Karin, nemáme šancu identifikovať ich polohu."
„Hai, ale keď my nevidíme ich, znamená, že ani oni nás, nie?" v jeho hlase sa odrážalo napätie.
„Nie tak úpln-" vetu sa jej nepodarilo dopovedať, lebo dostala do hlavy ďalšiu kopačku.
„Ako?!" Morimaru vytreštene pribehol k Tanaris a ona sa snažila, držiac sa za hlavu, postaviť.
„To bol Sasuke, je z klanu Uchiha," Inuzuka sa vystrela a hlavou je preblesla jediná myšlienka.
Zomre.
„Takže videl tvoje pohyby chakry. Tanaris musíme ujsť, takto neprežijeme," postavil sa za ňu a sledoval okolie.
Tanaris začala skladať pečate: „Fuuton: Kamikaze!"
Z dlane sa jej vyrútil prúd vzduchu a odvial obrovskú masu oparu. Znova videla všetkých štyroch. Čas obzerať si ich moc nemala, lebo dvaja muži z tímu Hebi, Sasuke a Suigetsu, na ňu začali útočiť s taijutsu. Uskakovala, uhýbala sa, no stíhala len pohybom Hozukiho. Po každé, kedy si Uchiha zmyslel, že ju udrie alebo kopne, vždy zasiahol. Tanaris proti sharinganu nezmohla nič. Inuzuka použila jedno zo svojich ohnivých jutsu a dvojica útočníkov odskočila od nej naspäť ku Karin a Juugovi.
„Na čo vám je moja smrť?" opýtala sa a snažila sa lapiť dych.
„Mne na nič. Je mi jedno, či existuješ alebo nie," Sasuke pozrel na ňu chladným pohľadom a ju z toho až striaslo.
Nemohla uveriť, že pred ňou stojí ten istý človek, ktorý kedysi s chuťou jedával u nich doma ryžové guličky s paradajkami, ktoré pripravila mama Živelnej štvorky. Bolo to ako sen, ktorý sa nikdy neuskutočnil. Vidiac jeho ľadové srdce, mala pocit, že celé jej detstvo bol len výmysel. Zahnala tieto myšlienky do úzadia potrasením hlavy.
„Tvoj summon? Kedy si stihla podpísať zmluvu s rysmi? Nestačia ti hady?" spýtala sa všetečne Karin a Tanaris zamyslene zažmúrila oči.
Už jej nikto nenahovorí, že Morimaru nie je summon. V tomto momente si prisahala, že ak prežije, dostane to z neho.
„Buď ticho, Karin. Sme tu, aby sa ťa Suigetsu zbavil. Máme trocha času, ešte pred tým, než pôjdeme robiť to, čo mám na pláne," vyhlásil Sasuke a rozbehol sa proti nej.
Nasledoval opätovný boj troch ninjov, po ktorom bola Tanaris maximálne vyčerpaná. Suigetsa zvládnuť dokázala, no Sasukeho nie. Morimaru medzi tým stál na vetve stromu a premýšľal nad únikovou stratégiou.
„Skoncujeme to," usmial sa Suigetsu.
V tom Morimaru zoskočil zo stromu: „Tanaris! Obkľúč ich ohňom!"
Inuzuka sústredila svoj pohľad a chakru na okolie tímu Hebi a v maličkom okamžiku sa okolo nich rozostrela vysoká clona plameňov a olizovala ich okolie. Nemali sa kam pohnúť. Tanaris ihneď vystrelila smerom do Suny, pričom Morimaru maskoval ich chakry. Kľučkovala lesom, čo jej nohy stačili. Netušila ako dlho sa ten oheň okolo nich udrží. Dúfala, že jej plamene vydržia Siugetsovu vodu, čo najdlhšie. Morimaru bežal ešte ako nikdy v živote. Až sa Tanaris sama čudovala, že lenivec ako on niečo také dokáže.
„Tanaris...ten Suigetsu, kto to sakra je?! Veď sa menil na vodu!"
„Je z klanu Hozuki zo Skrytej Mlžnej. Jeho brat je jedným zo siedmych šermiarských pánov z Mlžnej...a...keď som bola u Orochimara...dá sa povedať, že je to moja prvá láska," odfrflala mu.
„Zaujímavé. Gaara také niečo vie?" položil jej celkom trúfalú otázku, odpoveď však nedostal, lebo po Tanarisinej ľavici sa objavila postava, ktorá ich dobiehala.
Rys zakričal jej meno v momente, ako sa postava šprintujúca vo vetvách stromov po nej vyskočila. Bola tak neuveriteľne rýchla, že Morimaru ani nestačil zaregistrovať, kedy protivník zrazil Tanaris zo stromu na zem. Až tak, že po nej ostala silueta v podobe diery v zemi. Morimaru hneď zoskočil z vetvy stromu vedľa Tanaris a pozrel na osobu niekoľko metrov od nich. Osobu, ktorá zaútočila na ňu. Prvý moment mu zostalo všelijako. Muž mal pokožku celú hnedú, bielka čierne a oči nabrali žltkastý odtieň. Výraz v mužovej tvári bol desivý.
„Preboha, čo to je?" Morimaru ustúpil pred ním, lebo jeho zvieracie inštinkty mu zakázali sa k nemu priblížiť.
„To je Juugo," Tanaris sa pozviechala, „má v sebe enzým, ktorý spôsobuje takúto premenu. Orochimaru z neho vytvoril svoju prekliatu pečať."
„Bože môj," vydýchol v hrôze pri pohľade na besniaceho Juuga.
„Odíď, Morimaru!" zvýšila hlas Tanaris a vybehla na strom.
„Nejdem!"
„Vypadni!!! Zabije ťa!"
„A ty čo?!"
„Ja dokážem proti nemu bojovať!" zvreskla po ňom a sledovala, ako sa Juugo proti nej valí a z úst mu vytekajú sliny.
Nestihla sa mu uhnúť a on ju schytil za krk a šľahol o strom. Ledva bola schopná doskočiť na svoje, kedy jej Juugo nedal oddýchnuť a znova s ňou hodil o strom. Tento krát si hnusne buchla hlavu a zošmykla sa na zem.
„Tanaris!" zakričal Morimaru a postavil sa pred Inuzuku, ktorá mala v bezvedomí sklonenú hlavu.
Juugo stál na mieste a predýchaval sa. Pravdu povediac, útočiť na Tanaris nechcel. Vždy ju mal veľmi rád, no bol pod vplyvom sharinganu a tomu nebol schopný odporovať. Jeho nohy sa znova rozbehli na proti rysovi. Behom malej stotiny sekundy ho šmarilo o niekoľko metrov preč, ale nie preto, že by ho odsotil Juugo. Bola to Tanaris. Prebrala sa a teraz vykašlala krv od úderu, ktorý dostala od Juuga do brucha. Zviezla sa znova na zem a skričala na Morimara, aby sa k nej odteraz nepribližoval. Spravila nutné rozhodnutie. Uvedomovala si, že nemá čas a navyše už bola slabá. Sama proti štyrom to nezvládne. Už proti Sasukemu nemá v podstate šancu. Ruky sa jej začali klepať od strachu a neistoty, no zároveň v nej sršalo nejaké nadšenie a radosť.
Konečne...po dlhej dobe.
Tanaris zachvátil celým telom kŕč bolesti, ktorý jej vystrelil z ramena až do celého tela. Morimaru sledoval, ako sa na Tanarisinej tvári a vôbec celom tele, začali rozrastať divné čierne stopy v tvare plameňov ohňa. Počas toho Tanaris periodicky zrevávala od bolesti. Nakoniec čierne stopy pokryli celé jej telo a pokožka nadobudla rovnakú farbu akej bol Juugo...