Ráno sa Tanaris zobudila na rachot, ktorý vychádzal z kuchyne. Zľakla sa až skoro spadla z postele. Keď sa dostala z šoku zistila, že je v Gaarovej posteli. Zašla do kúpeľne umyla si tvár i ruky a zamierila do kuchyne. Naskytol sa jej zaujímavý pohľad: Gaara s hnedou zásterou pripravoval raňajky. Práve miešal nakrájanú zeleninu vo veľkej mise. V kuchyni bol neskutočný neporiadok. Drobné kúsky zeleniny po zemi, omáčka postriekaná po kuchynskej linke a kopa špinavých riadov. Vidieť Kazekageho variť, ešte k tomu s mamičkovskou zásterou bolo smiešne. Dievča sa ospalo rozosmialo.
„T-ty si už hore?" prekvapene sa otočil, pripadajúc si trocha blbo za ten neporiadok.
„Áno, zobudilo ma tvoje buchotanie," zachichotala sa.
„Nechcel som ťa zobudiť...Prepáč mi ten neporiadok. Snažil som sa ti spraviť," trocha sa začervenal dívajúc sa psími očkami.
„Neospravedlňuj sa. Musím uznať nečakala som, že mi budeš robiť jedlo. Nemusel si, mohla som najesť v reštaurácii," prerušila ho."
„Raňajky," vydýchol potichu svoju nedopovedanú vetu a rozložil rukou už hlasnejšie, "chcel som ťa pohostiť osobne."
„To je od teba milé..."
Gaara jej rukou naznačil, aby si sadla. Behom pár minút jej doniesol misku so zeleninou, kuracím mäsom a pálivým dressingom. Naložil aj sebe a prisadol si k nej.
„Idatakimasu!" nadšene chytila paličky do rúk.
„Aj tebe."
Jedlo bolo veľmi dobré, Tanaris rada raňajkovala niečo ľahké a zelenina bola geniálna voľba. Ani nevedela ako a miska bola prázdna a žalúdok plný.
„Máš dosť?"
„Áno, arigato," postavila sa a Gaara začal umývať riad, „idem ti pomôcť upratať."
Gaara začal namietať a zobral jej z ruky handričku. Tanaris zažmúrila oči a vzala si ju späť a aby nezabudla...vyplazila mu jazyk.
„Tak ty vyplazuješ jazyk Kazekagemu?" spýtal sa s poloúsmevom.
„Áno si predstav," zasmiala sa, opäť vyplazila jazyk a začala utierať rozšpliechaný dressing.
Gaara sa postavil za ňu a prstami jej prešiel po bokoch. Vedel, že je šialene šteklivá. Tanaris zvýskla a prudko sa prehla dopredu, odhodila handru a otočila sa na Gaaru. Smiech im zamrzol. Ich tváre boli nebezpečne blízko pri sebe. Tanaris cítila ako sa Gaarove ruky držiace ju za lakte roztriasli. To ju podnietilo k tomu, aby sa naopak jej ruky položené na Gaarovych pleciach začali chvieť. Bol pri nej tak blízučko...myslela, že sa z toho zblázni.
Mladíkovi rýchlo stúpol tep a ostalo mu neskutočné teplo. Väčšie ako keď by celý deň sedel na horúcom piesku pri dedine. Nevedel čo má spraviť. Napokon jeho dlane sa dali do pohybu...od lakťov ich začal pomaly premiestňovať na ramená. Tam sa na chvíľku ruky zastavili, no potom jeho ladné prsty ju príjemne zašteklili na krku. Dievča privrelo oči a jej ľahostajne priložené ruky na jeho tele sa prebudili a objali Kazekageho v pase. Tanaris otvorila oči a videla tie odzbrojujúce nebeskymodré oči, v ktorých bolo vidieť nesmiernu túžbu. Z ničoho nič sa Tanaris odtiahla a vytrhla z Gaarovho náručia. Šokovanému Gaarovi ostali ruky chňapať len vzduch. Tanaris sa nahrnuli slzy do očí. Otočila sa chrbtom od neho, aby to nespozoroval. Cítila hlbokú bolesť u srdca, túžila okúsiť jeho pery, ale bála sa vyjaviť sa mu, lebo netušila ako na to zareaguje. Alebo, že či len neskúša na Tanaris aké to je cítiť niekoho pri sebe. Nech premýšľala akokoľvek, všetko jej prišlo zrazu akési šialené.
Gaara sa neveriacky pozrel na Tanaris. Jeho pohľad získali dlane, chveli sa mu ako starému nevládnemu človeku. Nechápal jej správanie.
'Prečo sa odtiahla? Ak to nechcela tak by sa začala odťahovať hneď...že by v tom bol Neji? ' začal v sebe pociťovať hnev a to sa mu neľúbilo.
Tanaris sa snažila ukľudniť sa. Keď sa jej to podarilo otočila sa na Gaaru a len zo zdvorilosti zachrapčala: „Prepáč..."
Vrátila sa k činnosti, ktorú robila predtým, Gaara sa na ňu tichučko zahľadel a potom pokračoval s upratovaním. O chvíľku bola kuchyňa znova čistá.
Kunoichi zašla do susedného domu po Katonmara a išli spolu odprevadiť Gaaru ku budove kage.
„Oceňujem tvoju pomoc pri upratovaní Tanaris," poznamenal vážnym hlasom na rozlúčku.
„Rada som pomohla. Prajem pekný deň," pokúsila sa o úsmev.
„Ďakujem...rovnako tebe," posnažil sa aj on, žiaľ nebol moc dôveryhodný.
Gaara vyzeral, že chce ešte niečo povedať, no zvrtol sa a odkráčal do práce. Tanaris bola moc zvedavá, tak sa za ním rozbehla.
„Gaara, čo si mi chcel povedať? "
„Ja len... že prepáč za to, čo sa stalo u mňa." hovoril a díval sa na nohy.
Tanaris opäť skúšala svoj herecký talent a usmiala sa.
Gaara sa pobral do práce a ona sa vrátila naspäť domov. Obliekla si tuniku a vybrali sa do mesta.
„Katonmaru mali by sme ťa dať ostrihať, aby ti tu v Sune nebolo také teplo,"
ninken jej nadšene prikývol, „ale netuším kde ísť."
Na to jej Katonmaru zaštekal.
„To je skvelý nápad."
Zamierili k Shizovmu domu. Nejaká žena akurát vyprevádzala Shizove deti na akadémiu. Bola chudej, vysokej postavy. Mala fialové vlasy dlhé po zadok a tmavomodré oči.
„Dobré ráno...prosím vás je doma Shizo?"
„Zdravím vás, Shizo doma nie je, ale ak niečo potrebujete môžem vám pomôcť," pozrela sa prísno na synov, aby nezabudli pozdraviť.
„Dobré ráno," pozdravili zborovo synovia.
„Aj vám chlapci," usmiala sa Tanaris a mladšiemu z nich postrapatila vlasy, „Prosím vás, kde by som mohla dať ostrihať svojho psa?"
„Shiro ukáž jej cestu k tete Emiko, ja odvediem tvojho brata do školy."
„Ďakujem za ochotu...mimochodom volám sa Tanaris," usmiala sa a podala jej ruku na zoznámenie, „som veľvyslankyňa zo skrytej Listovej, prišla som sem na pár týždňov."
„Teší ma Tanaris-sama. Ja som Shizova žena Ryoko," potriasla jej rukou, „tak Shiro bež odprevadiť Tanaris-sama, aby si potom stíhal školu."
Syn prikývol a spolu s Tanaris vykročili.
Po ceste Tanaris a Shiro mlčali. Kráčali ulicou a normálne urozprávaný Shiro zrazu nevedel zo seba vydať ani slova. Chcel sa Tanaris popýtať na veľa vecí, ale hanbil sa. V tom sa k nemu pritúlil Katonmaru a olízal mu dlaň.
„Prestaň, šteklí to," chichotal sa, „to je váš psík, však?"
„Áno, volá sa Katonmaru," povedala s úľavou, nemala rada trápne ticho.
„Prečo ho nenecháte doma v dvore, psíkov slnko dosť unavuje."
„Katonmaru nie je obyčajný pes. Je to ninken," Shiro sa nechápavo pozrel, „ ninken je ninja zviera. Sú to spoločníci pri boji, majú čakru rovnako ako my a navyše ich páni rozumejú ich reči."
Shiro ju počúval s úžasom v tvári. Pes je jeho najobľúbenejšie zviera a prial si, aby im mohol rozumieť rovnako ako Tanaris. Zastal a smutno sa díval do zeme. Tanaris sa zamračila, rozmýšľajúc čo sa budúcemu geninovi deje v hlave: „Shiro deje sa niečo?"
„Nebudem vás stým zaťažovať. Tanaris-sama," mávol rukou.
„Ach si ako tvoja teta Naku, povedz. Nahnevala som ťa snáď?"
„Nie s vami to súvisí len úzko," priznal sa.
Tanaris trvala na tom, že ak sa to týka jej aj keď len úzko chce to vedieť, je zvedavá osoba. Po dlhom prehováraní Shiro konečne spustil: „Otec je špecialista na genjutsu, tento talent som po ňom zdedil, ale mňa trénovanie a používanie genjutsu nebaví. Keby som mohol mať ninkena ako máte vy."
Tanaris sa pousmiala a naznačila, aby pokračoval v ceste.
Nič mu na to nepovedala len premýšľala. 'Veru ten chlapec musí mať talent, keď ide v desiatich maturovať. Možno by sa po nejakom čase mohol naučiť používať ninkena,' behalo jej mysľou.
„Tu robí teta Emiko," zastal pred malou chatrčkou.
Poďakovala a chlapec sa rozbehol opačným smerom ku akadémii...
Dvaja muži, jeden s havraními vlasmi a druhý vyzerajúci ako žralok, niesli chlapca, ktorý mal v sebe trojchvostého démona. Vošli do jaskyne, v ktorej sa včera stretli so svojimi spoločníkmi. Položili jinchuurikiho na zem medzi dve dlane a vyskočili na jej prsty.
„Už by sa tu mali objaviť," prehovoril Kisame.
Asi minútu na to sa zjavili prvý dvaja členovia.
„Vitajte, už ste doniesli toho mlžného spratka?! Bolo na čase," škodoradostne sa usmial blondiak, „však o pár dní tu budem ja a na ramenách donesiem Ichibiho."
„Pokiaľ vás tá dievčinka nezabije," objavil sa Hidan a pár sekúnd na to aj Kakuzu.
Ten poznamenal: „Čakal som, že tu šéf už bude. On nerád čaká, ale my čakať môžeme."
Nakoniec sa objavil hologram Peina a Konan.
„Meškám. Museli sme s Konan niečo dôležité doriešiť. Sasori, ako ste na tom s Deidarom? "
Sasori si odkašlal a prehovoril: „Pasť už je skoro pripravená. Určite na to skočí, jednoducho zneužijeme jej schopnosti."
„Veru, Sasori no Danna vymyslel špecialitku, na ktorú sa pekne nachytá a ja tú prekliatu mrchu nebudem musieť vidieť."
„Ty sa jej snáď bojíš?" zasmial sa mu Kisame.
„Samozrejme, že nie...len nemám rád ten jej pomaľovaný ksicht a to jej protivné psisko," ohradil sa.
„Naposledy keď sme ju stretli, tak sa Deidara pekne vyjadril," nabonzoval ho jeho spoločník.
„Čo si jej navyprával Deidara?" spýtala sa ironicky Konan.
Deidara zavrel oči a mlčal.
Povedal to zaňho Sasori: „Vraj pred takou protivnou ženskou bude on a mali by všetci chlapi radšej utekať."
Niektorý členovia Akatsuki sa chytili za hlavu, iní zase sa hlasno rozosmiali, Konan a Pein len nahodili sarkastický úsmev.
„Ty si idiot Deidara," skonštatoval popri smiechu Kisame, „naozaj, si blbeček!"
Deidara rozhnevano založil ruky a tváril sa ako keby o ňom nebola reč. No dlho mu to nevydržalo: „Ona nedokáže pochopiť moje umenie!"
„To nedokáže nikto," tichučko zašeptal Hidan Kisamemu, ktorý keby sa dalo, bol by červený ako paprika od toľkého potlačovaného smiechu.
„Tak to by stačilo myslím...vráťme sa k veci. Začnite sa sústrediť na vysávanie," utvoril polovičnú pečať tigra, „Fuuin jutsu: Genryuu Kyuufuujin."
Z úst sochy vyšlo deväť drakov z modrej chakry, ktoré sa vrhli na jinchuurikiho a vyniesli ho do výšky. Začali mu vysávať trojchvostého démona cez ústa a oči.
„Podľa veľkosti jeho chakry to potrvá dva dni," oznámil vodca.