Stratil pracovnú niť a zamyslene zostal čučať pred seba. Dnes sa ako každý deň toho stalo veľa...
„Kazekage-dono, ako to je s tým vyslancom z Konohy?" opýtal sa pomerne mladý člen rady.
„Godaime-sama nám poslala shinobi Inuzuku Tanaris. Ako už viete, dorazila dnes poobede," povedal pokojne.
„To nemyslíte vážne?!" ohradil sa jeden z starších.
Gaara sa nechápavo pozrel: „Máte snáď niečo proti, Kenichi-sama?"
„Pokiaľ viem, tak ušla z dediny s tým hadím podliakom Orochimarom," nastal rozruch, niektorí členovia rady vyvalili oči, „ako máme takému človek veriť?"
Gaara nereagoval a to staršieho podráždilo. Nadýchol sa, aby mu čosi povedal, ale skočil mu do toho muž sediaci vedľa neho: „Čo je tá kunoichi zač?"
Kankurou daroval Gaarovi pohľad a radšej začal rozprávať on: „Pochádza z klanu Inuzuka spomedzi štyroch súrodencov. Sandaime Hokage im udelil meno živelné štvorčatá, lebo sa u nich z nevysvetliteľných dôvodov prejavil kekkei genkai, ktorý sa normálne u ľudí z klanu Inuzuka nevyskytuje. Tanaris ovláda oheň, zatiaľ čo jej súrodenci zem, vodu a vietor. Učila sa liečebnému jutsu a mimo iné...na svoj vek je skúsenejšia než jej rovesníci."
„Jej rovesník je aj Kazekage-sama," starší založil ruky u hrude.
„Tanaris-dono je elitný ninja. O tom nie je žiadnych pochýb, Kenichi-sama," Kankurou mu daroval tvrdý výraz.
Ostatný starší sedeli mlčky s rôznorodými výrazmi. Zamyslený, poctený, pohoršený. Kenichi sa opäť opýtal, ale teraz už ráznejšie: „Kazekage-dono, môžeme jej veriť? Shinobimu, ktorý bol Orochimarovým panákom?"
Gaara celý čas, čo sa o Tanaris rozprávali mal zavreté oči a opieral sa rukami o stôl. Pomaly otvoril oči: „S Orochimarom nechce mať už nič spoločné. Tanaris je úžasný shinobi i človek, túto dedinu nikdy nezradí, rovnako ako nezradí mňa alebo vás."
Neušiel mu Kankurou zaujatý dvihnutý kútik. Gaara trocha ťažšie prehltol.
„Ospravedlňte moju nedôveru. Myslím, že je pochopiteľná, vzhľadom na to, že zabil Yondaimeho Kazekageho, vášho otca," odôvodnil zošuverený starší.
„Ako som povedal ja, nechce s ním mať nič spoločného a ako ste povedali vy, je to minulosť. To, čo ju postihlo pred pár rokmi nemusí mať následky doteraz. O mojej minulosti by sa tu tiež dalo toho veľa rozprávať, však?" odmlčal a suverénne dokončil, „a pozrite sa na mňa teraz..."
Starší nevedel, čo má na toto mladíkovi odpovedať, tak zostal len urazene sedieť, na to rada začala opäť riešiť problém so suchom. Zasadanie sa skončilo a mladík s krvavočervenými vlasmi odkráčal preč, zamýšľajúc sa nad tým, čo mu pri zasadnutí vyšlo z úst. Úžasný shinobi i človek. Bolo zvláštne z jeho pozície sa o Tanaris takto vyjadriť. Nebolo to príliš prehnané? Kankurou sa kukol divne po Gaarovi a to zachytil len jeho oči. Možno tam tých pohľadov bolo viac. Nervózne si prehrabol vlasy a pridal do kroku, aby ho jeho nohy doviedli do kancelárie, kde sa môže pred všetkým a všetkými zavrieť. No bola to pravda...je preňho úžasnou osobou, no nemal by o nej takto zmýšľať. Je skvelou priateľkou, no keď bol vždy pri nej tak...
„...och idiot! Kto by chcel byť s démonom?! A navyše-"
„A navyše čo?" posmešne sa ozvalo za ním.
Gaarovi sa zastavilo srdce na tých pár momentov, čo si v dese uvedomil, že sú to bratove hlasivky.
„Ja som to vedel!" začal sa smiať, „vždy som to vedel! Si do nej buchnutý už od mala, že?! Konečne sa mi potvrdilo!!! Po tých rokoch!"
Gaara zapchal dlaňou Kankurove jásajúce ústa a potiahol ho do kancelárie.
„Nekrič toľko! Koľko máš rokov?!" Kazekage vylial na neho vlnu hnevu, „nebolo by dobre, keby to niekto počul."
Kankurou sa vymanil z jeho zovretia díval sa potmehúdsky na brata: „Mám dvadsaťdva a nekričím toľko."
Naďalej sa smial a spustil ďalší prúd otázok: „Prečo by to nebolo dobré ,keby ťa niekto počul? Čo by bolo na tom?! Prečo jej to nepovieš?"
Mladý Gaara sa naňho pozrel so zažmúrenými očami: „Kladieš mi naraz príliš veľa otázok."
„Prepáčte Kazekage-sama," uškrnul sa, „prečo ju teda nepozveš na rande?"
„Rande?" Gaara sa zatváril znechutene.
Lútkar prekrútil očami: „Ježiš, no tak ju nepozveš. Len na ňu vybalíš, čo cítiš."
„Presne ani neviem...čo sa vo mne deje. Ja...nikdy som nič také. Som zmätený...zmätený, chápeš?"
„Ty náš malý zmätený Kazekage," Kankurou infantilne našpúlil pery a postrapatil mu vlasy
„Kankurou, prestaň!"
„Dobre sľubujem. Už budem normálny," pokúšal sa napodobniť vážny výraz jeho brata.
„Shikamaru spomínal, že trávi kopu času s Nejim."
„Neji?" opýtal sa nechápavo pomaľovaný muž.
„Nevieš kto to je, či čo?" jedovato vyfľusnul zo seba Gaara.
„Ale viem predsa, najtalentovanejší Hyuuga. Temari o ňom rozprávala, s Tanaris zložili jouninské skúšky spolu," poškriabal si bradu.
Mladší zo súrodencov rezignovane klesol do kresla a preplietol ruky pri hrudi potešený, že si brat prestal z neho uťahovať.
„A čo ti vlastne povedal Shikamaru o nich dvoch?"
„Vraj spolu neustále trávia voľný čas."
„No a?" Kankurou vykrčil hornú peru, „bez tak len spoločne trénujú. Ak si si nevšimol Neji nie je ten typ, ktorý si ľudí k sebe pripúšťa. Robíš zbytočne unáhlené závery."
Gaarovi začalo byť v tejto situácií tesno a tak zmenil aspoň trocha tému: „Ty a tvoja vyvolená sa máte ako?"
Kankurou dal hlavu nabok a odpovedal: „Nesťažujem sa...len v poslednej dobe je nejaká zvláštna. Po viacerých stránkach."
„Rád by som ti poradil, ale so ženami ja skúsenosti nemám."
„NEHOVOR!" zasmial sa Kankurou, no jeho bratovi to až také vtipné neprišlo.
Kankurou prešiel okolo veľkého stola a poplácal brata po ramene so slovami, že miesto špekulovania a pochybovania o tom, ako Tanaris trávi voľný čas v Konohe, by to proste len mohol zistiť priamo od nej. Na to dvihol ruku na pozdrav. Už držal kľučku v ruke, kedy sa zastavil a na tvári sa mu vytvoril neuveriteľný úškrn: „Inak nehnevaj sa, nechcem ťa zase vytočiť, ale nemôžem si odpustiť nepoznamenať, že je až neuveriteľné, že som sa so svojím mladším bráškom rozprával o ženách."
„Kankurou, choď!" Gaara zvýšil hlas a snažil sa tváriť čo najvážnejšie, no aj tak videl tlmený smiech.
Odišiel a nechal mladšieho brata v kancelárií samotného so svojimi myšlienkami a vežou papierov na stole...
V pomenšej kuchyni syčal čajník a to donútilo Inuzuku vstať z gauču. Zmáhala ju únava, no viac ju zmáhala chuť na miestny zelený čaj. Len čo sa výťažok difúzne miešal do vriacej vody, začula klopanie na dvere. Nečakala nik iného, ako Gaaru a preto neostala prekvapená, keď ho uvidela vo dverách.
„Ahoj. Len som ti chcel popriať dobú noc," kyslo sa pousmial, „nepotrebuješ niečo doniesť? Jedlo aleb-"
„Je všetko v poriadku?" prerušila ho.
„Zajtra pôjdeš na akadémiu s kunoichi Naku. Bola aj pri bráne, keď si prišla, ak si pamätáš. O jedenástej ťa bude čakať pred domom."
„O-key," odvetila mu zdráhavo trocha vykoľajená jeho chovaním, „budem ju čakať. A...je všetko v pohode?"
Odpovede sa nedočkala a tak trocha otrávene spustila ramená a pohliadla na moment do prepožičanej kuchyne: „Jesť som už jedla, ale robím si čaj. Pridáš sa?"
„Môžem."
„Zelený, môže byť?"
„Ďakujem."
Postavila pred neho šálku so zeleným čajom, sadajúc si trocha neisto na stoličku oproti nemu. Čakala, kým začne niečo rozprávať. Snažila sa na neho povzbudivo usmiať. Možno mal len ťažký deň a nevie ako sa vyrozprávať. Jej úškľabky ho ale neskutočne znervózňovali. Čo jej je vtipné? Nemal náladu sa po celom dni usmievať. Vytáčala ho rada starších, trápilo ho pretrvávajúce sucho a zvláštny nedobrý pocit, ktorý už nejaký čas narastá so správami o Akatsuki. Navyše teraz ešte moc premýšľal o rozhovore, čo mal s Kankurom pred pár hodinami. A ona má náladu sa tak spokojne usmievať ako keby sa nechumelilo. Hnev ho zmáhal až tak, že započul Shukakov hlas.
Napokon sa akosi neudržal: „Musíš na mňa tak civieť?"
„Čo je do pekla s tebou?" skrčila čelo pod aroganciou v jeho hlase.
„Ako tráviš voľný čas v Konohe?"
Tanaris ostala takouto nie prvou náhlou zmenou témy zaskočená, ale popravde nechcelo sa jej s ním ďalej hádať, tak pokračovala v jeho hre: „Tak rôzne celkom. "
„Trocha konkrétnejšie?" hlavu trocha sklonil bližšie k stolu.
„Nó...ráno chodievame na ranné naháňačky s Kibom, Akamarom, však?" Tanaris kukla na Katonmara v chodbe, ktorý sa chladil o kachličkovú zem.
Ten súhlasil zaštekaním a hľadel si svojho.
„S TenTen to často parkujeme s lázňach. Sem tam na ramen s Narutom...v poslednej dobe som absolvovala veľa misií s Nejim," postupne ako hovorila, pridávala nadšenie do viet.
Gaara sa zatváril znechutene. Tak len misie, hej? Skoro to z neho vyšlo nahlas, až si musel kusnúť do jazyka. Prečo mu to zatajuje?
„Mimo misie nie si s ním v kontakte?"
Tanaris už zvetrila, že tu niečo nehrá. Tušila aj čo, ale prišlo je na jednej strane neuveriteľné. Treba ale podotknúť, že sa jej Gaarov prístup nepáčil. Snažila sa to, ale nedať najavo.
„Ako sme začali chodiť na misie vo dvojke, tak niekedy si spolu chodíme zatrénovať."
Niekedy.
„Musíš mať veľa práce, keď si taký nevrlý Gaara," skonštatovala, „keby si videl teraz svoj výraz."
Nemal u seba zrkadlo, no prišlo mu že mračí, čož robila aj Tanaris na jeho adresu. V momente mladík výbušne vstal, ale sekundu na to si uvedomil, že sa správa ako sebec. S Tanaris nebadateľne myklo, na čo Gaara smutne pohliadol na ňu jedným okom, ako bol už na odchode. Sám nepoznával svoju poslednú reakciu, ktorej už teraz ľutoval.
„Gaara, počkaj!"
„Dobrú noc, Tanaris."
Kľučka od dverí ticho zaklapla a ona stále nechápavo civela s pažou natiahnutou k chodbe. Zrenice jej na to obkreslili stoličke, kde sedel. Čo sa to stalo? Tešila, že strávi s ním konečne trocha voľného času i keď bola unavená. Tých pár minút obetovať chcela. Do kuchyne potichu prikráčal Katonmaru kňučiac.
„To hej...ani ja som nečakala že dnešný večer takto dopadne," smutne sa požalovala jej milovanému huskymu.
On jej oblízal dlaň a odpovedal.
„Asi máš pravdu. Gaara má toho naozaj veľa v práci."
Netrvalo dlho a obidvaja rýchlo zaspali, predsa len mali za sebou cestu na únavnom slnku.