Bol večer pred poslednou chuuninskou skúškou - boje v aréne. Pri toľkom rozruchu, ktorý v dome krotiteľov psov panoval kvôli tomu, že Ashi mal doobeda u brány privítať špeciálneho hosťa, Yondaimeho Kazekageho, si nevšimli, že sa jeden člen rodiny vytratil. Tanaris sa prechádzala nočnými vyzdobenými ulicami ako bez ducha. Celé jej telo zmáhala únava, bolesť a stres zo zajtrajšieho dňa. Dokonca ani svojho psieho spoločníka nezobrala so sebou. Navyše jej hlavou prechádzali myšlienky na Gaaru. Keď ho prvý krát zbadala po toľkých rokoch, mala chuť sa rozbehnúť jeho smerom a porozprávať sa s ním. Ako za ten celý čas mal, čo robil. No jeho temný pohľad ju odrádzal od akéhokoľvek kontaktu s ním a nebola jediná. Ľudia sa k nemu ani len nepribližovali. Ani ho za tie dni nevidela na uliciach Konohy.
Dívajúc sa do zeme pod svoje nohy ju naraz prepadol pocit, že ju niekto sleduje. Bolo to tak intenzívne, že keď narovnala krk tak nejak prirodzene vedela, kam sa mám pozrieť. Silueta na streche neďalekej budovy stála nehybne a keby Tanaris v nej nespoznala toho, kto jej teraz behal po rozume, ani by neverila že pozerá na ňu. Rovnako ako on i ona sa nehýbala. Ba až nedýchala. Vo svetle a tieňov, čo vrhali lampy jeho paža naznačila, aby prišla k nemu.
Nedobrovoľne sa Tanaris rozbehla, cez smetné koše vyskočila na strechy budov a popreskakovala na tú, kde čakal.
Nepokojne zastala pre ňu aspoň trocha bezpečnú vzdialenosť. Založil ruky u hrude a pootočil na ňu hlavu.
„Prečo si sa už nikdy neobjavila v Sune? " jeho drsný hlas zaznel do relatívne rušnej ulice až príliš ticho, no i tak prerušil všetko naokolo.
Hnedoočka na sucho prehltla : „Ja...veľa sa toho stalo. Mama sa pominula a ja som odišla z Konohy..."
Chcela mu povedať pravdu, nie že by ju nepovedala, avšak veľmi ju zjednodušila. Chcela si sadnúť na strechu a rozprávať sa, tak ako to robili tých niekoľko rokov dozadu v Piesočnej. Červenovlasý len plytko vnímal osobu, čo tam sním stojí. Ako vždy jeho vnútro strašne nenávistne kričalo. Bolo to ale tlmené niečím, čo nevedel sám identifikovať. Začínal sa strácať vo vlastnej hlave, kedy ho vyrušila.
„Gaara, čo sa s tebou stalo? " strach v jej hlave bol znateľný.
Trocha to zranilo jej pýchu, keď si prehrala spätne svoj tón. Zamračený výraz a ignorancia bola maximum, čo dostala ako odpoveď. Priala si z tejto situácie zmiznúť, ale nenachádzala odvahu dať sa na odchod.
„Nikdy som nebol milovaný. Nikým..." hlesol snáď ešte potichšie, než predtým.
Inuzuka nevedomky zakrútila makovicou na znak nesúhlasu, čo jemu samozrejme neušlo. Neverila tým slovám už len kvôli tomu, čo sama cítila k jeho osobe ako dieťa. Boli si predsa blízky. Na krátku dobu, ale aj keby na svete ho každý nenávidel, tak ona by stále vyvracala jeho fakt. Nahnali sa jej slzy do očí a cítila sa bezmocne, keď nedokázala a čo viac, bála sa prehovoriť. Gaarov tvrdý výraz sa na stotinu sekundy uvoľnil, dlho to však nevydržalo: „Ja. Jediný kto ma miluje a kto ma kedy miloval som ja sám. Milujem len seba a cítim v sebe život, keď je blízko mňa smrť."
Pri týchto slovách sa jej zahmlilo pred očami. Tackavo spravila krok dozadu. Zhodnotila, že toto nie je bezpečná situácia. Než sa však stihla pohnúť, piesok z tykvy sa vyhrnul veľkou rýchlosťou k nej a tupá rana do hlavy ju omráčila.
Po nevedno akom čase sa Tanaris strhla a posadila sa. Pulzujúca bolesť v hlave ju skoro donútila si opäť ľahnúť. Po Gaarovi nebolo ani stopy. Nemohla uveriť, že na ňu zaútočil. Len ťažko sa pozbierala na nohy, kráčajúc s trasúcou sa dušou domov. Zajtra bol dôležitý deň i keď sa naň necítila. Svoju poslednú skúšku musela skladať v boji proti bratovi Segawovi a keďže vedel ako na ňu, lebo spolu trénujú odmala...rozhodne to nebude jednoduché.
Skúšky nakoniec neprebehli ako mali. Vtrhol tam Orochimaru aj so svojimi kunpánmi navyše piesočný súrodenci boli s ním spojenci a to najhoršie, Konohu postihla tragédia. Smrť Sandaimeho Hokageho...muža, ktorého veľmi uznávala celá dedina.
Zamyslený výraz v tvári sa Tanaris dlhé hodiny nezmenil, stále pokračovala v ceste a zastavila sa, keď už bola tma.
„Budeme pokračovať zajtra, čo ty na to?" pohladkala Katonmara po hlave.
Ten zavrtel chvostom a začal nosiť vetvičky na oheň. Medzitým im postavila stan. Najedený Katonmaru zaľahol do stanu a Tanaris oddychujúc pri ohni sa dívala na zamračenú oblohu. Nakoniec aj ona sa zabanbušila spacím vakom a zaspala. Niečo sa jej začalo snívať...
...Tanaris trhlo celým telom, prebúdzajúc sa z nočnej mory. Cítila, ako jej po čele stekajú kvapôčky potu a z mysle mizne podobizeň muža s blonďavými prameňmi vykúkajúcich spoza kapucne. Poklipkala mnohonásobne očami, aby sa viac spojila s reálnym svetom. Svetlo, ktoré presiakalo cez stan naznačovalo ráno. Keď sa vykukla zo stanu, katonmaru už behal po vonku a naháňal motýľov. Pohľad na jej blázniaceho sa ninkena jej vhnal kus lepšej nálady.
Vydali sa opäť na cestu. Hranice medzi krajinou Ohňa a Vetru neboli už tak ďaleko. Tešila sa, no mala trocha starosť o Katonmara, ktorý teplo neznáša ani zďaleka tak dobre ako ona.
Do Kazekageho kancelárie elegantne vstúpila Temari: „Gaara, veľvyslanec z Konohy sa blíži, stráž ho pred chvíľou spozorovala."
„Výborne, som naozaj zvedavý kto to je. Tsunade to potmehúdsky tajila," odvetil, no v jeho hlase nadšenie alebo zvedavosť nebolo počuť.
„To aj ja. Ideš ich ku bráne privítať? "
„Koľko mu to ešte bude trvať kým dôjde?" pozeral do papierov, no hneď na to dvihol nechápavo hlavu, „počkať...ich?"
„Ten shinobi ide v spoločnosti nejakého zvieraťa, takže predpokladám niekoho z klanu Inuzuka a ak pôjde rovnakým tempom, je tu do hodiny."
Gaara odložil prácu, prikývol a s poloúsmevom odišiel z kancelárie bez jediného slova. Už tušil, alebo skôr...dúfal. Temari sa za ním otáčala a pýtala sa ho čo ide robiť, no brat nereagoval.
„Aha! Pozri, Katonmaru! Už nás čaká Piesočná delegácia!" zvolala Tanaris cez púštny vietor s rukou zakrývajúc si oči, „uuu a vyzerá, že tam stojí samotný Gaara."
Pridala do kroku a ninken ju len nešťastne nasledoval. Ako sa približovala, rozjasnili sa aj zvyšné osoby, ktorými bola Temari a nejaký dvaja ninjovia. Tí sa očkom dívali na ich vodcu, ktorý oplýval nezvyčajným úsmevom, pri ktorom ukázal aj biely rad zubov. Bol tak potešený, že mu kolegyňa poslala ju. Katonmaru sa rozštekal bežiac ku Gaarovi, ktorý ho očakával čupiac s roztvorenou náručou. Husky sa nechal vyšimrať po slnkom rozpálenej srsti a na to sa Gaara vystrel v nohách, aby privítal očakávaného hosťa. Uklonili sa jeden druhému a to isté urobili i s Temari a dvoma ninjami, ktorý sa na seba nesmierne podobali. Dozvedela sa, že žena sa volá Naku a jej zrejme brat Shizo. Tí vzali vyčerpanej Tanaris veci a spolu vstúpili do Piesočnej dediny.
„V tomto období je slnko dosť prudké. Musíš byť unavená," prehovoril Gaara, keď míňali posledné metre vysokej brány.
Tanaris bezslovne prikývla a darovala mu úsmev.
„Najprv ti ukážem kde budeš celý čas bývať, nech sa môžeš zložiť a oddýchnuť si."
„Hai. Kazekage-sama," povedalo už teraz nie malé sedemročné dievčatko, ale takmer dospelá krásna žena.
Gaara pomyslel na to, ako veľmi sa zmenila.
Temari si šla vlastnou cestou, zatiaľ čo súrodenci, ktorý niesli veci ich novej návštevy kráčali pár krokov za dvojicou. Len tlmene počuli ich rozhovor.
„Ako ti ubiehala cesta?"
„Išlo to...tak nejak som bola zadumaná, že som moc nevnímala. Ale Katonmaru už teplé počasie zle znášal. Mala som ho dať ostrihať pred cestou."
„V Sune je niekoľko miest, kde sa i o neho postarajú."
„Ďakujem."
„Tanaris...čo sa týka bývania. Ak ti to nevadí, napadlo ma že by si mohla spať v mojom menšom dome. Je to tam nachystané, čerstvo utretý prach. Ale ak chceš mať súkromie, predsa domy sú v jednom dvore...tak to pochopím," povedal a nevinne sa pozrel na Tanaris.
„Taká možnosť znie fajn... aspoň to budem mať na skok k tebe," prehovorila a pohodila vlnitými vlasmi, ktorých vôňu zacítil aj Kazekage.
„Hej! Shizo..."
„Čo je Naku?" odvetil jej brat.
„Myslíš, že sa Kazekage pozná dobre s ňou?" zvedavo sa ho vypytovala špecialistka na taijutsu.
„Tak určite sa poznajú aj osobne, keď jej ponúka jeden zo svojich domov."
Ona prevrátila očami: „Ty pišišvor, myslela som ako niečo viac."
„To nemyslíš vážne?" Shizo nadvihol jedno obočie, „a aj keby no a čo? Nezaslúži si partnerku? Miesto toho polemizovania, či niečo Gaara-sama a Tanaris-dono majú spolu by si si mohla hľadieť svojho vzťahu..."
Pozrel sa prísne na o desať rokov mladšiu sestru. Tá sa zatvárila skrúšene: „Bojím sa mu to povedať."
Kunoici zosmutnela a jej ramená zaťažené batožinou klesli.
„Také hlúpe reči nemaj! Bude veľmi šťastný, že bude otcom. Je to už vyzretý dospelý človek. Ja som to zvládol v devätnástich a šlo to. Uvidíš, že to bude dobré, len to nenaťahuj. Nie je to voči nemu fér a ty čakať dlho tak či tak nemôžeš."
Naku mu už neodpovedala, lebo vodca ich dediny už zastal pred dvorom, v ktorom sa týčili dva domy. Gaara sa za nimi otočil a vložil kľúče mužovi do ruky: „Naku, Shizo zložte batožinu Tanaris-sama do spálne."
„Hai."
Na to sa červeno vlasý obrátil k Tanaris: „Viem, že v Konohe máte zvieratá vonku, no Katonmaru bude musieť zostať vnútri. Bude to v poriadku?"
„Ak si ty s tým okey, tak nebude problém," zagestikulovala so širokým úsmevom.
Katonmaru keď to počul radostne zaštekal a poskočil a na to už Gaara neotáľal a zaviedol ich do domu.
Nie že by ho Tanaris videla prvý krát. Aspoň z vonku, no teraz mala prvý krát možnosť do neho vstúpiť. Na prvý pohľad nebol až tak rozdielny od toho Gaarovho. Najväčší rozdiel medzi nimi bolo chýbajúce poschodie. Steny pieskovej farby. Katsusíky. Vôňa po vanilke. Veľká chodba, z ktorej bolo vidieť do obývačky s tmavočerveným gaučom. Pred ním tmavý čierny stôl vysoký asi do výšky kolien. Tanaris vošla do srdca miestnosti a poobzerala sa. Kuchyňa bola podobne predelená s obývačkou ako u Gaaru. Nechýbal veľký stôl s misou tropického ovocia na ňom.
„Keď sa tak obzerám..." prehovoril Gaara akosi fascinovane, „nechápem, prečo mám tak obrovskú kuchyňu, keď nemám čas variť. Úplne by mi stačilo niečo útulne ako je to tu. Tak či tak, keď už sa odhodlám k hrncu, tak spravím neskutočný neporiadok," rozhliadol sa po kuchyni ako keby skúmal, či náhodou niekde nejaký nenechal.
Presunuli sa do spálne, kde sídlila pomerne veľká posteľ na jedného človeka. Čierne drevo kusu nábytku sa vynímalo pod veľkým obrazom Suny. V rohu pod oknom stála vysoká váza s usušenými kvetmi a na parapetnej doske bolo neskutočné množstvo kaktusov. Tanaris jemne bruškami prstov sa dotkla jedného z pichliaču: „Teba to pestovanie kaktusov neprestalo baviť."
„Ani neprestane," pozrel sa tuhým pohľadom na Tanaris, ktorá sa už k nemu obrátila tvárou.
Tá spustila ramená a dvihla jedno obočie: „Prečo sa stále tak tváriš?"
„Ako? "
„Ako Gaara," narovnala sa.
„Ale ja som Gaara," povedal a na tvári sa mu roztancoval roztomilý úsmev.
„No konečne si sa aspoň trochu usmial," pristúpila k nemu bližšie a jej ruka samovoľne pohladila jeho líci.
Najprv stŕpli obaja, no ona ich upokojila úsmevom. Gaarova pokožka bola hebká ako pierko, nepoznačená slnkom na rozdiel od mnohých v Piesočnej. Zrenice jej skĺzli na pery. Boli úzke, no nie príliš moc, s chabým pigmentom a hlavne... príťažlivé. Ani len netušila, že vodca dediny sledoval jej žiadostivosť v očiach. Bola to zrejme panika, čo ho donútila prehovoriť: „Ak dovolíš, musím sa vrátiť do kancelárie. Rada starších je zvedavá kto k nám z Konohy prišiel."
Tanaris akoby ste dali facku, keď sa prebrala z akéhosi tranzu. Odstúpila od neho a opäť si vypozerala svoj nový domov: „Je to tu veľmi pekné."
„Tak ti prajem príjemný odpočinok."
„Skôr sa pôjdem niekam najesť najrpv," kunoichi sa chytila za prázdne brucho.
„Vieš kam alebo mám ťa zaviesť niekam?"
„Ja to zvládnem, ty sa hlavne vráť k práci a ja si pôjdem obhliadnuť, čo je nové v dedine," dvihla kútiky jeho smerom povzbudzujúco a vyprevadila ho.
Za Kazekagem sa zavreli dvere a ona na ne chvíľu civela. Prišlo jej stále neuveriteľné, že tu s ním strávi tri mesiace. Zamyslene sa vrátila do spálne a začala vybaľovať všetky veci, ukladať do skríň a organizovať si jej novú izbu. Katonmaru sa váľal na chodbe, kde bola zem kvôli kachličkám najstudenšia a Tanaris zmizla v sprchovom kúte, kde si dala očakávanú sprchu. Ešte s väčšou láskou privítala tenké oblečenie miesto ninja výstroje, ktorej sa celú cestu nemohla zbaviť. Shinobi vesta bola do boja dobrý pomocník, ale pri cestovaní na misiách, to fakt neznášala. Inuzuka nechala svojho ninkena na pokoji a v typickej bielej tunike Suny vyšla do ulíc.