Crazy for This Girl

32

  Mierila som do práčovne s mojimi aj Avynymi vecami. Oni sa išli baviť a ja som si naplánovala peknú pohodovú sobotu. Možno by to aj fungovalo keby mi Jayden zodvihol telefón. Nie, že by som sa zmenila v nejakú žiarlivú priateľku. Ani neviem či spolu vlastne chodíme, ale myslím že sme len v prechodnej fáze. Ale úprimne, som prekvapená ako prirodzene nám to ide.

Skoro nič sa nezmenilo, okrem toho, že sa viac bozkávame. Oveľa viac. Nie, že by som sa sťažovala. Som len trochu vydesená. Preboha veď on je taký skúsený. A ja? Nekomentujem.

Nesúc v rukách kôš plný prádla som ramenom rozrazila dvere a zložila sa pri práčke, ktorá bola momentálne prázdna. Tie naokolo bubnovali a ja som si len povzdychla. Hádam tu nebude nikto známy. Nahádzala som veci do práčky a s práve rozčítanou knihou sa posadila na lavičku v rohu. Počkám pekne tu.

Posadila som sa vedľa neho na starý drevený most. keď som si všimla ako sa priblížil, ešte viac som sa oddialila. On si len s povzdychom zložil batoh a chvíľu sa v ňom hrabal, než vytiahol množstvo papierov.

„Čo to má byť?" pochybovačne som si ho premerala a on na perách vyčaroval zasnívaný úsmev.

„Keď som bol ešte malý, mama nás brávala na hrad. Teda k zrúcaninám. Vždy sme si zložili papierové lietadielko, napísali doň naše želanie a spustili ho z tej výšky. Viem čo si o tom myslíš, ale napadlo ma že za pokus nič nedám," mykol plecom a ja som sa zamračila.

Zobrala som si od neho kúsok papiera a v rýchlosti ho zložila. Úprimne, zbožňovala som motív papierového lietadielka. Chcela som si ho aj nechať vytetovať. Netušila som, že aj preňho to má nejaký význam.

„Lia?" otočil sa na mňa a ja som zdvihla pohľad. Bez mrknutia na mňa hľadel, skoro až zlomeným pohľadom.

„Čo?" oh vskutku citlivé Lia. Možno by si mala niečo povedať. Hmm...

„Vždy som ich zbožňovala. Tieto lietadielka. S bratom sme sa s nimi ohadzovali. Je to pre mňa určitý symbol detskosti- vieš, že už nikdy nebudem mladšia ako som práve v tejto chvíli. A tiež sú nepredvídaľné a voľne, presne ako..." nedokončila som len som sklonila hlavu.

„Presne ako ty," povedal s úsmevom a znova sa posunul bližšie. No tentoraz, som sa neodtiahla.

Odložila som mobil a rýchlo prešla k práčke. Veci som čo najrýchlejšie usušila, jednoducho som ich nahádzala do koša, zaplatila a náhlila sa na internát. Bože to je fakt idiot. Vbehla som dnu, vybehla schody a ramenom rozrazila dvere. Jayden ležal na mojej posteli a keď som vošla dnu, len sa na mňa usmial.

„Chýbala si mi," zašepkal a ja som len prevrátila očami.

„Preto si sa musel opiť?" otrávene som si povzdychla a kôš s vecami odložila ku skrini. Poskladám ich neskôr.

„Boli sme v bare. Mala si ísť so mnou. S tebou by som sa bavil," odul spodnú peru a vstal z postele. Prešiel ku mne a obmotal ruky okolo môjho pása pričom ma chrbtom pritlačil o dvere.

„Strašne si mi chýbala," zašepkal a prilepil pery na tie moje. Zvraštila som obočie pri chuti alkoholu a cigariet, ale jeho jazyk sa pohyboval úplne iným spôsobom, to jediné ma donútilo neodtiahnuť sa. Rukami obkresľoval moje boky a ja som sa napokon prestala mračiť a len sa pousmiala. Je ešte len pol deviatej, naozaj opustil svojich kamarátov len preto, že som mu chýbala? Bože, to je zlaté. Bolo by ešte viac keby nebol opitý.

Ozvalo sa klopanie a on len ticho zanadával, keď bol nútený odtiahnuť sa odo mňa. Otrávene som otvorila dvere a zamračila sa, keď som zbadala chalana z práčovne.