Crazy for This Girl

72

[Jayden]

Čakali sme s Freyou na chodbe kým nás zavolajú. Dnes mala kontrolu a konečne mala mať ultrazvuk. Konečne zavolali jej meno a my sme vstali a šli dnu. Jej doktorka tu, vyzerala byť milá a naštastie bola ochotná posielať informácie Freyi oficiálnemu doktorovi aby sme každú chvíľu nemuseli behať do Rye.

Kým som si prezeral obrazy na stenach, uložila Frey na lôžko a zapla nejaké prístroje. Postavil som sa vedľa nej a chytil jej ruku pozerajuc na jej mierne vypučene bruško.

Ranné nevoľnosti začali byť zvyklostou, jej chute boli nekonečne a začala aj trochu priberať, ale nestažujem si veď je to pre naše dieťa a navyše zatiaľ sa všetko uklada na dobrých miestach. A navyše jej rastú prsia.

"Vyzerá naprosto v poriadku," usmiala sa doktorka a ja som trhol hlavou smerom k monitoru.

"Zatiaľ nie je poznať čo to bude ale vyvíja sa krásne," pokyvala hlavou a ja som si len odfrkol obe na mňa prekvapene pozreli.

"Ved je predsa po nás," zasmial som sa a Frey len prevrátila očami.

"Proste ho ignorujte" usmiala sa na doktorku a ona sa len ticho zasmiala.

"No ešte urobím bežnú kontrolu a môžete ísť," prikyvla a ja som bol následne vyhnany spät do čakarne.

Už sme šli domov keď mi Frey rozprávala o všetkom čo jej povedala doktorka. "No a pytala sa na tu adopciu," zakusla si do pery a ja som na ňu zamračene pozrel.

"Pozri ani ja sa nechcem hádať, ale mali by sme dospieť k určitému rozhodnutiu vieš," povzdychla si a pozrela von oknom.

"Myslim že mi zvoní telefon podaš mi ho?" Prehovoril som neutralne a ona len prevrátila očami a vyhrabala mi z jej tašky môj telefon.

"Áno mamička?" Zamumlal som do telefonu a len som sa uškrnul keď som počul jej otrávený povzdych.

"Ako prebehla kontrola?"

"Tvoja vnučka je úžasné sa vyvíjajúce dieťa gratulujem"

"Takže už viete čo to bude?" Nadšene sa spýtala a ja som si nemohol pomôcť, ale trochu ma tešilo ako sa zaujima.

"Nie naisto ale mám ten pocit," povzdychol som si tentoraz važne.

"Pozri Jayden viem že teraz máte toho veľa s chystanim sa na záverečné skúšky, ale aj tak...no rozpravala som sa s tvojim otcom a chceme vám nájsť byt. Viem že Frey naše peniaze nechce, ale je to tvoj zverenecky fond takže sú to vlastne tvoje peniaze nie naše. A ak by si chcel, otec ma volne miesto ak chceš pracovat a zarábať," povzdychla si a ja som len nakrčil obočie.

"Diky mami cením si to. Pozrieme sa na to," vydýchol som a zrušil odhadzujuc mobil Freyi do lona.

"Čo?" Pozrela na mňa Frey a ja som sa len usmial.

"Pôjdeme si hľadať byt láska. A skôr ako povieš že nechceš ich peniaze ver že mama to vyriešila a povedala že možem peniaze zobrať zo zvereneckeho fondu. Čiže sú to vlastne moje peniaze," sladko som sa usmial a ona sa zamračila.

"Ale..čo ak pojde na adopciu?"

"Nepôjde. Ale proste budeme spolu bývať nepáči sa ti to?"

"Nechcem aby sa stalo to čo Kayi a Mattymu. Unáhlila sa a teraz proste..Kaya sa vystahovala a Ava k nemu nasťahovala a ja viem že teraz su spolu naozaj štastny ale čo ak aj nám to nevyjde a proste potom to bude divné a ja neviem" zmätene pokrutila hlavou a ja som len s usmevom pošuchal jej stehno.

"Pozri urobime koncoročné skúšky a možeme ist potom k vam a byť tam až do porodu ak chceš. Ale važne by som chcel aby sme od noveho školskeho roku mali vlastny byt. Vieš že ked budeš študovat externe budeš to mat bližšie a aj potom ...no keby sme si chceli vytvorit naš vlastny domov" povzdychol som si a ona položila ruku na tu moju.