Crazy for This Girl

77

[Jayden]

Frustrovane som si prehrabol vlasy a zahľadel sa na bielu podlahu. Nie. Nemôže to tu ešte byť. Je len október, doktorka to vypočítala do polky novembra. Nie je to moc skoro? Bude Gracie v poriadku? Sakra je silná musí byť v poriadku.

Lua mi už pol hodinu vyhľadávala veci o predčasne narodených. Ja...nechcem to počuť. Nechcem nič počuť. Chcem stáť pri Freyi a byť tam pre ňu. Prečo ma k nej nechcú pustiť? Nebýva to tak vo filmoch?
Mal by som ju držať za ruku a dýchať s ňou, možno odpadnúť nech sa môže na mne zasmiať...

Prečo sedím na chodbe a len počúvam krik z vnútra? Toto nie je správne!
„Pokoj, Jayden, bude to v pohode," pošúchal mi rameno Mat ale ja som jeho ruku striasol.
Úprimne Gracie si naozaj vie vybrať dobu kedy prísť na svet.

Boli sme v klube a pripravovali Luinu oslavu. Prišla, všetko začalo úžasne. Až pokiaľ Frey zrazu nestŕpla. Úprimne ani neviem čo sa dialo, asi ani neviem ako sme sa dostali do nemocnice, moja hlava panikárila a uvedomil som si čo sa deje až tu. Nechcú ma k nej pustiť doprdele. AKO to?!

Všetci sme tu oblečený ako na párty, okoloidúci doktori po nás teda čudne zazerajú. Lua sa znova nepokojne pomrvila a snažila sa stiahnuť si šaty nižšie keď si ju jeden postarší pán začal s úchylným úsmevom obzerať.

Pohliadol som nabok na Avu a videl som ako si nervózne mnie prsty, bola biela ako tieto blbé steny. Mat ju len povzbudzujúco hladil po ramenách a niečo jej šepkal do ucha no ona ani nevyzerala že vníma, len uprene hľadela pred seba.

Och doprdele. Chcem ísť za Freyou. Chcem byť medzi prvými čo uvidia Gracie.
Ach...Gracie. Bože, ono je to už naozaj tu.
Bože. Je to tu a my sme sa stále nerozhodli! Videl som že Frey stále píše tie svoje listy, ktoré jej chce dať k adopcii. A ja som stále vybavoval detskú izbu pre ňu. Každý sme robili svoje, snažili sa nehádať a ...nič nevyriešili. Sakra čo urobíme? Nemáme ani kúpenú postieľku!

Ako ju odvezieme domov keď nemáme autosedačku? A síce nehovorila Lua že keď je predčasne narodená bude musieť chvíľu zostať v nemocnici?
Možno by som to stihol všetko vybaviť a pokúpiť. Ale kúpiť jej ružovú postieľku? Nie to je klišé, chcelo by to niečo originálnejšie.
Zacítil som štuchnutie do boku a len som prekvapene trhol hlavou.

„Pán Ackles?" obzrela sa znova sestrička po chodbe a ja som okamžite vyskočil na nohy a prihnal sa k nej ona sa len milo usmiala.

„Je mi ľúto, že sme vás k nim nemohli pustiť, ale je chrípková epidémia a nemáme to povolené ani pri normálnych pôrodoch nie to ešte predčasných, keď je imunita slabšia. Každopádne blahoželám a, vaša...eh snúbenica?" neisto sa začala prehrabovať v papieroch a ja som si len odkašlal.

„Priateľka," pousmial som sa trochu trápne a ona len prikývla a zhlboka sa nadýchla aby pokračovala.

„Slečna Rogersová je v poriadku len vyčerpaná, prevezieme ju na izbu a budete ju môcť na sekundu pozrieť ale musí oddychovať. Dieťa polo prevezené ku inkubátorom, jeho stav je v poriadku, malo by prežiť," pousmiala sa a už chcela zmiznúť no ja som sa len zamračil a zastavil ju.

„Nehovorí sa skôr niečo ako blahoželám máte dcéru?" nakrčil som obočie a ona si len nervózne založila prameň za ucho.

„Prepáčte myslela som že za takýchto podmienok vás to až tak nebude zaujímať," zamrmlala a len sklopila pohlaď.

„Za akých podmienok presne?"

„V papieroch je vypísané, že dieťa ide na adopciu." Na moment som sa cítil akoby sa všetko zastavilo. A-adopciu? Freya sa rozhodla bezo mňa?!

„No ale blahoželám pane. Máte dcéru," zamumlala a červenajúc sa odbehla preč.

Adopciu.
Bezo mňa.
Rozhodla sa bezo mňa.
Nie!
Toto nedovolím.
Gracie je naša!

[Freya]

Nepohodlne som sa pomrvila na posteli a len sa zahľadela von oknom. Dvere sa rozleteli a ja som ani nemusela otáčať hlavu aby som vedela kto to je. Jeho fučanie mi stačilo dosť.

„Sakra Freya ako to že si sa rozhodla bezo mňa?! Myslel som že to máme prediskutovať!" zvolal a ja som len privrela oči, nechcela som vidieť všetky moje "spolubývajúce" nakúkajúce spoza časopisov.

„Zakaždým keď sme to diskutovali len sme sa hádali. Každopádne je to moje dieťa a vyšlo z môjho tela, takže mám právo rozhodnúť sa. Vypísala som papiere pri poslednej návšteve doktora s tým, že keby k niečomu dospejeme dá sa to zmeniť. Lenže Jayden...ja...videla som ju. Držala som ju v náručí. Mal si sakramentskú pravdu. Bola to naša malá Gracie," vydýchla som a len pokrútila hlavou. Trochu zmätene na mňa hľadel a ja som si len povzdychla.

„Minul si sa s doktorkou, ktorá si prišla pre oficiálne potvrdenie dokumentov," sklopila som pohlaď a len sa pohrávala s prstami.

„Nepodpísala som ich," zamrmlala som a som si istá že aj na druhom konci sveta museli počuť ako mu spadol ten kameň zo srdca. Len si uľavene vydýchol a zrazu ma stískal v náručí smejúc sa tak nadšene ako ešte nikdy. A aj keď som stále nevedela či to vôbec zvládneme a či to bolo správne rozhodnutie, tento moment- on celý šťastný- stálo to za to.