Crazy for This Girl

70

[Freya]

Nevedela som čo robiť. Bola som nahnevaná ja. Bol nahnevaný Jayden. A nebavili sme sa. Bolo fakt divné byť zrazu sama. Teda nie úplne. Videli sme sa iba večer, keď si vždy bez slova vliezol do mojej postele a bol pri mne aby som mohla spať. Bože je to divne. Ale som rada, že aspoň môžem pokojne spavať v jeho náručí a že mu na mne zaleži natoľko aby si spomenul na moje problémy so spánkom.

Ale sakra prečo tak vyšiluje. Myslela som že chlapi sa nechcu zaväzovavať dieťaťom. Teda bolo mi jasne že zabiť nie, ani detský domov by neschválil, lebo stále je to predsa Jayden, ale priama adopcia je predsa dobrý nápad! Ja...nedokažem byť matka sakra.

Ozvalo sa klopanie a Jayden vošiel dnu zabuchujuc za sebou dvere. "Ešte nejdem spať," hlesla som ticho a on len prevrátil očami.

"To je mi jasné sú tri hodiny. Naši chcú aby sme k nim šli na večeru tak som sa šiel spýtať či sa na to cítiš," povzdychol si a ja som sa len pousmiala. Rozprávame sa. A možno jeho rodičia podporia môj návrh.

"Jasné. Samozrejmé. Teda...prečo nie?" neisto som sa zasmiala. Bože už dlho som pri ňom nebola nervózna. Len prikývol, povedal že zachviľu je tu a odišiel.

Keď sa za nim zabuchli dvere len som zhlboka vydychla. Prešla som ku skrini a snažila sa nájsť niečo elegantne a pekné. Čo som pochopila jeho matka si na vzhľade zakladá.

Obliekla som si bielu blúzku a bordovu priliehavu sukňu. Hej to by mohlo byť. Kvôli ním som si dala aj topanky na podpätku dokonca sa aj trochu namaľovala. Vlasy som si nejak zaviazala aby neboli take rozlietane a ešte sa trochu navoňala.

Chvíľu som čakala kým Jayden došiel v jeho košeli a čiernych nohaviciach. Bez nejakých slov chytil moju ruku a spolu sme šli k autu. Aj mi otvoril dvere aj tak to bolo celé divne.
Ticho sme sa viezli jeho obe ruky na volante čo bol tiež nezvyk. Sakra čo si o nás jeho rodičia pomyslia keď sa chováme takto? Zastavili sme pred bránou on naťukal na obrazovke nejaký kód a brána sa pred nami otvorila.

Ehm keď povedal že maju peniaze nečakala som takto veľa peňazí!

Ten dom bol doslova vila s prijazdovou cestou a fontánou pred vchodom. Zastavil vedľa schodiska a o chvilu mi už otvaral dvere. "Pozri Freya na chvíľu pustíme ten konflikt stranou dobre? Chcem..teda nechcem aby si mysleli že je naš vzťah nejako nútený alebo čo. Fajn?" Usmial sa a ja som prikývla.

"Vaši sa budú pýtať čo plánujeme robit," zamračila som sa a on si len povzdychol.

"Tak povieme že ešte nevieme," bezradne mykol plecami a potom si len povzdychol a konečne po dlhych dňoch ma pevne objal.

"Alebo povieme že si ho nechame?" Nadvihol obočie a ja som len prevrátila očami. Držiac sa za ruky sme vyšli hore mramorovymi schodmi a vošli cez dvere. Myslela som že by sme mali zazvoniť ale on len mávol rukou.

"Matka! Otec! Sme tu!" zvolal do domu a s nervóznym úsmevom ma objal okolo pása. Počula som klepot podpätkov a onedlho sa pred nami zjavili jeho rodičia. Jeho otec bol v obleku a vyzeral celkom mlado. Jeho matka bola naprosto nádherná vo fialovych šatach a sandáloch na podpätku. Obaja si nas zmerali od hlavy po päty a potom pozreli na seba.

"Nemá bruško," zašeptala mu.

"Hovoril som to," odšeptal jej a potom sa obaja falošne usmiali, zrejme si mysliac, že ich nebolo počuť.

"No rada ťa spoznávam Freya. Konečne nám Jayden nejake dievča ukázal. Prejdime teda asi ku stolu môžeme?" Kývla niekam do domu a oni sa tam obaja vybrali. Pozrela som na Jaydena a ten si len povzdychol a vtisol mi rýchly bozk.