Crazy for This Girl

16

Všade okolo mňa dunela hudba a ja som skoro ani nedokázala myslieť. Všetci sa ako zhypnotizovaný pohybovali do rytmu len ja som stála uprostred toho davu. Sama. Stratená.

„Si v poriadku?" zakričal na mňa cez hudbu Matty a ja som sa naňho len falošne usmiala. „Potrebujem isť na chvíľu na vzduch," zašepkala som mu do ucha. On len prikývol a ja som sa predrala cez dav.. Zašla som o kúsok ďalej. Bola mi neskutočná zima, predsa len mala som na sebe iba tie sprosté šaty.

Moja bunda ostala odložená s ostatnými vecami v našom boxe. Prečo som vôbec šla s nimi von? Niekedy by som fakt chcela vedieť povedať nie. Hlavne v takom prípade keď na mňa Ava a Matty naraz hodia psí pohľad.

Vedela som že je sprostosť byť vonku taká upotená a prehriata ale nejakým spôsobom to bolo úžasné, ako chlad pôsobil na moje telo. Cítila som sa ...živo. že cítim, že žijem. Občas je fajn si to pripomenúť, lebo často dostanem pocit že len som v jednom zapadnutom stereotype a vôbec reálne nežijem. Odkedy som spoznala Lu a ostatných, žijem. Cítim sa živo, nenechajú ma ležať a nudiť sa.

Teda samozrejme že niekedy hej. Ale Jayden nie. Vždy sa nejako objaví, a keď pri mne nie je reálne donúti ma analyzovať ho a to jeho zvláštne chovanie.

„Bože Freya ochorieš!" ozvalo sa vedľa mňa a ja som sebou trhla. Jayden si okamžite zložil jeho mikinu a prevesil mi ju cez plecia. „Bolo mi fajn, skôr tebe bude zima iba v tej košeli," vydýchla som a donútila sa k miernemu úsmevu. Len mykol plecom a oprel sa o stenu vedľa mňa.

Z vačku si vytiahol cigarety a jednu si rýchlo zapálil. Spokojne vydýchol vzduch a jeho oči sa na moment zatvorili. Jeho hlava klesla dozadu a narazila do steny.

„Si v poriadku?" opýtala som sa ticho. „Hej," vydýchol no oči stále neotvoril. Všimla som si stopy rúžu na jeho bielej košeli a zacítil zvláštny pocit v mojej hrudi. Ale nečudujem sa že naňho baby letia.

V jeho bielej košeli a užších čiernych nohaviciach mu to fakt svedčí. K tomu mikina a sako..aj ja som si ho musela poriadne poobzerať, keď čakal u nás v izbe. Ja s tými trápnymi šatami a obyčajnou koženou bundou, v ktorej mi navyše bola zima, som sa mu nemohla vyrovnať. Zrazu sa akoby prebral a narovnal. Ani som si nevšimla kedy dofajčil, ale teraz už zašliapaval ohorok do zeme.

„Pod Frey, pozývam ťa," žmurkol s jemným úsmevom. Ani nečakal na moju reakciu a už ma ťahal späť do klubu. On s jeho postavou sa oveľa ľahšie predieral davom a tak som sa ani nečudovala keď sme zachvilu stali pri bare a on niečo kričal na barmanku. Kývol mi nech sa posadím na práve voľnú barovú stoličku a ja som vďačne prijala, z tých podpätkov ma už boleli nohy. Ako na tom môže Caroline stále chodiť? Onedlho sa predo mnou objavil pohár, na prvý pohľad to vyzeralo ako džús, ale som si istá, že on by mi niečo bez alkoholu neobjednával.

„Čo to je?" neisto som naňho pozrela. „Vodka s džúsom," mykol plecom a podal barmanke peniaze. Pred ním stál malý pohárik s hnedou tekutinou a pomarančom.

„Môžem použiť tvoj krk?" spýtavo na mňa pozrel zatiaľ čo uchopil do rúk malú nádobku. „Čože?" nechápavo som vydýchla. „Zlatá tequila, zlatko. Škorica..." zahrkal nádobkou a ja som sa zamračila.

„Stále nechápem čo to má s mojim krkom," našpúlila som pery a on sa rozosmial. Odhrnul moje vlasy na jednu stranu a ja som nakrčila obočie keď mi škoricu nasypal na krk.

„Zbláznil si sa?" zamumlala som ale to už sa jeho jazyk dotkol mojej pokožky a ja som sa musela prichytiť pultu, inak by som zrejme opadla. Pomaly zlízal všetku škoricu a venoval mi aj malý bozk predtým ako sa odtiahol a na ex do seba vylial celý pohárik. Zakusol do pomaranča a ja som stále naňho ohromene hľadela. Môj krk zrazu ovieval nepríjemný chlad aj keď tu bolo neskutočné horko.