Crazy for This Girl

24

  „A aké šaty si obliekaš?" nadšene poskočila Ava až skoro rozliala svoju horúcu čokoládu. „Zrejme tie červené, iné nemám," mykla som plecom a ona okamžite začala krútiť hlavou. „To ani náhodou! Potrebuješ niečo ohromujúce. Ako tie perličkové, áno tie!" zdvihla prst a ja som sa len zasmiala.

„Vieš predsa, že boli až príliš drahé!" povzdychla som si pri spomienke pri tie očarujúce šaty.

„Stále neverím, že ideš s Jayom," zamračila sa Lua no vôbec nie nenávistne. Skôr neveriacky.

„Úprimne? Ani ja. Ale sám sa ponúkol a vlastne...v posledných dňoch si jeho spoločnosť celkom užívam," pousmiala som sa a sklonila hlavu. Jay bol úžasný. Každý večer sme sa spolu učili a dokonca si dnes ráno aj písal poznámky. Som na neho pyšná, že sa začal snažiť.

Je strašne roztomilé, keď niečo nechápe a medzi obočím sa mu vytvorí tá maličká vráska. Alebo ako si vždy nájde spôsob aby sa ma mohol dotknúť. Alebo keď si bol skúšať oblek a že v ňom vyzeral sakra dobre.

Včera som dokonca volala s otcom a povedala mu, že so mnou príde aj kamarát. Mierne vyšiloval, ale ja som mu povedala, že sme naozaj len kamaráti a ani sa ma nedotkol- čo celkom nie je pravda. Už to aj nejako prekusol ale potom sa to spustilo znova keď som mu povedala, aby ho nesúdil podľa tetovaní, lebo si toho prežil celkom dosť. Hej, tetovania to zabili. Ale lepšie mu to povedať, akoby mal chytiť záchvat keď prídeme.

Povedala som otcovi to isté čo Trevorovi- odsudzovať podľa vzhľadu nie je dobré. A nakoniec teda povolil, ale vraj ho bude neustále sledovať hah. „Oh už si ťa namotáva?"

„Ava!" okríkla ju Lua a zamračila sa na ňu.

„Nenamotáva. Sme kamaráti," usmiala som sa spokojne aj keď som niekde vnútri vedela, že to nie je pravda.

„Jasné. No ospravedlň nás, ešte máme nejaké plány!" zaškerila sa Lua a spolu s Avou sa so mnou rozlúčili a odišli. Ja som si len s povzdychom vytiahla knihu. Dopijem si čaj tu, nechce sa mi samej sedieť v izbe.

Zacítila som známu vôňu a znova som cítila ako celé moje telo brní. Zdvihla som pohľad a videla Toma ako okolo mňa prechádza periférne ma sledujúc.

„Ahoj," usmiala som sa a on okamžite sklonil hlavu a pridal do kroku. Cítila som ako moja nálada okamžite poklesla a moje spolužiačky vedľa sa ešte začali chichotať. Ugh super. S červenými lícami som sa schovala za knihu a snažila sa prísť na to, čo som urobila zle. Veď som Toma skoro ani nevidela. Za čo ma môže ignorovať? Radšej som sa vrátila ku knihe a nejako som sa musela začítať, lebo keď som sa vrátila do reality čaj som už mala studený a vonku sa stmievalo.

Rýchlo som čaj dopila, obliekla som sa, pri pokladni zaplatila a vybrala som sa na internát. Vonku fúkal mrazivý vietor a ja som si pritiahla bundu bližšie k telu. Bože neznášam zimu. Ale stále je to lepšie ako horko, to neznášam ešte viac. Som sakra divný človek.

Keď som vstúpila do chodby, teplo bolo až úžasne pôsobiace. Vybehla som si schody a mierila k izbe keď som si všimla veľkej krabice pred dverami s mojím menom. Zamračene som ju dvihla a ramenom si rozrazila cestu do izby.

Zasvietila som a zložila krabicu na posteľ. Odbalila som papier a odhodila poklop. Oh dopekla. Toto sa mi sníva. Nie, toto nemôže byť pravda! To sú tie šaty. Ale ako..kto.. Potom mi to došlo. Rozbehla som sa k Ave a zbesilo som klopala na dvere no nikto neotváral.

Tak som sa vrátila do izby a znova sa pozrela na šaty. Sakra to sú šialenci. Toľko peňazí na mňa minúť! Až teraz som si všimla lístočku na poklope.

"Sme u Jaydena. Nemáš zač. A nie neboli také drahé, vybavili sme obrovskú zľavu. Stali menej ako tie červené hah :P - Ava a Lua"

Ohromene som hľadela na tie písmená a len som sa dojato usmiala. Rozbehla som sa k Jaydenovej izbe a bez klopania vtrhla dnu. Veď ani on nikdy neklope.

„Nemáš zač!" zakričala Ava a ja som ju hneď objala.

„Pane bože ja vás tak milujem, ako sa vám podarila vybaviť taká zľava?!" vydýchla som a oni na seba len sprisahanecky pozreli.

„Máme na to systém," žmurkla Lua a ja objala aj ju.

„Mala by si sa nám v nich ukázať!" uškrnul sa Jayden a ja som sa len usmiala. Prikývla som a prebehla pre ne do izby. Rýchlo som sa prezliekla a prebehla späť nech po mne ľudia nečučia.

„Pripravený?" zvolala som a otvorila dvere. Všetci traja sa na mňa len usmiali a súhlasne prikývli. Jayden niečo pošepol Luy a tá len prikývla. Zobrala Avu a vybrali sa ku mne.

„Vyzeráš vážne skvele," hlesla predtým ako obe zmizli za dverami. Prekvapene som sa otočila k Jaydenovi, ktorý zrazu stále len kúsok odo mňa.

„Budeš za hviezdu večera," usmial sa a ešte raz si ma celú premeral. Keď sa vrátil k mojim očiam v tých jeho som zbadala menšie iskierky. Stiahol ma do objatia a ja som sa len nechala. Asi začnem mať objímanie aj rada.

Pohladil ma po odhalenom chrbte a spevnil stisk okolo môjho pása. „Si už pobalený?" zašepkala som, aj keď neviem prečo. On sa len zasmial. „Jasne že nie. A myslím, že ani ty," vydýchol a pustil ma. Len som mykla plecom a nevinne sa usmiala.

„Vidíme sa ráno," ešte na moment som ho objala a potom som sa s úsmevom vrátila do izby.