Crazy for This Girl

27

  (1.časť)

„Freya!" zvolal ocko a ja som si len unavene povzdychla. Prevalila som sa v posteli a prekvapilo ma, keď som narazila na ďalšie telo. Oh. Čo sa večer dialo? Pár krát som zamrkala a pred očami sa mi zjavila Jaydenova tvár. Mal strašne vtipne našpúlené pery, to by bola fotka. Ticho som sa zasmiala, odfotila ho a fotku hneď odoslala Lue. Na moment som zostala pozerať na moje pozadie, ktoré som ešte nezmenila. Náhodou sa mi tam fotka mňa a Jaydena páčila.

Lua: hahahaha no ja nemôžem. Nevadí ak to rozpošlem ostatným?
Ja: Je to v tvojich rukách ;)

  „Freya!" zvolal ocko znova a počula som dupot na schodoch. Do riti. Ak ma tu nájde s Jaydenom v jednej posteli, zrejme môžem zabudnúť na ich doterajší harmonický vzťah.

Okamžite som vyskočila z postele a vybehla z izby. Zabuchla som dvere a presne vtedy som začula jeho hlas. „Zlatko, raňajky sú hotové. Na hodinku ideš ku kaderníčke či kde to, mala by si sa ponáhľať. Ja zobudím Jaydena," povzdychol si a mieril k jeho izbe.

„Nie!" zastavila som ho asi až príliš živo.

„Teda. Ja ho zobudím. Za chvíľu. On sa predsa nikam neponáhľa nie?" nervózne som sa zasmiala a on na mňa len prižmúril oči. „Fajn," mykol plecom no ja som videla ako si ma premeriava. „Za chvíľu sme dole," upokojujúco som sa usmiala a vošla do Jaydenovej izby. Chvíľu som čakala až kým som znova nezačula kroky na schodoch. Až keď nastalo ticho nakukla som z dverí.

Rýchlo som prebehla späť ku mne a začala štuchať do Jaydena. „Vstávaj," triasla som s ním ako o život ale on len niečo zamumlal a omotal ruky okolo mojich kolien. „Dopekla Jayden zobuď sa!" zasyčala som a on len zamrmlal a potom ma zvalil späť do postele. S vypísknutím som dopadla vedľa neho a on sa na mňa rozospato usmial.

„Pekné prebudenie. Fakt romantické," sarkasticky poznamenal a potom si zívol. Len som mykla plecom a on sa ku mne sklonil. Vyvalila som oči, keď sa jeho nos obtrel o ten môj. Vtisol mi krátky bozk na kútik úst a potom sa s povzdychom odtiahol.

„Počul som niečo o raňajkách?" zamumlal a bez jediného pohľadu zamieril von. Čo sa stalo

{Jayden}

Freya už bola u kaderníčky a ja som len znudene sledoval telku. Bol som ako na ihlách keďže jej otec sedel vedľa a každú chvíľu si ma len neisto premeral. Krátko si odkašlal a ja som naňho vydesene pozrel.

„Stalo sa niečo medzi...ehm...medzi vami dvoma? Totiž inokedy sa stále smejete a usmievate na seba a toto ráno ste boli tichí," zamračil sa na mňa pohľadom mi naznačujúc, že ak som jeho dcérke ublížil som mŕtvy muž.

„Nič. Len Freyuš je nervózna z tej svadby a ja som ešte trochu ospalý," prikývol som a on nadvihol obočie. „Freyuš?" prižmúril oči a ja som sa zasekol. Dopekla ako som k tomu vôbec došiel? Chcel som povedať Freyuška, ale to mi znelo divne.

„Len zdrobnenina," mykol som plecom a on pomaly prikývol. Zrejme mi vôbec neveril. Len som sa pousmial a radšej otočil k telke. Na moment som zatvoril oči a spomenul si na ráno. Bolo krásne zobudiť sa pri nej. A pobozkať ju. Cítiť jej vôňu. Ale bolo to moc. Nezvládam to, neviem sa pri nej vôbec ovládať.

„Ste tu?!" jej krik sa rozniesol domom a ja som sa len usmial. Otvoril som oči a hľadel na ňu, stojacu vo dverách. Jej líca boli červené, zrejme od novembrového chladu. Vlasy mala vyčesané dohora a tak jej tvár bez jedinej štipky make-upu krásne vyznela

„Neznášam takéto veci," povzdychla si a zvalila sa do kresla oproti mne. Ale vyzerala šťastne, oči jej len tak žiarili. „Čo taká vysmiata?" zrejme si to všimol aj jej otec.