Crazy for This Girl

6

  [Freya]

Keď sa dvere otvorili, prudko som sebou trhla. Našťastie to bola len vysmiata Luana. „Čauko Frey. Skvelé správy. Jay súhlasil, že ťa v sobotu zvezie," usmiala sa a zatlieskala si.

Dvere zabuchla a bundu zhodila na svoju stoličku. Všimla si, že som mlčala a len sa na mňa zamračene otočila a stisla pery.

„Čo sa tváriš tak mimo? Stalo sa niečo?" zvalila sa na posteľ a jej pohľad ma nepríjemne prebodával.

Neviem či by som jej mala povedať o jej kreténskom najlepšom kamarátovi a jeho zvláštnom chovaní dnes podvečer.

„Nie," pípla som potichu. Síce sa na mňa stále mračila, napokon len vydýchla a prikývla.

„Možno mi to perie vysvetlíš inokedy," usmiala sa a kývla ku kobercu, kde ešte bolo pár zabudnutých pierok. Sakra. „Sheera vieš ako," zaklamala som a ona len prevrátila očami. „Čokoľvek si vymyslíš," zamumlala a vyzula si tenisky.

Odhodila ich ku skrini a schúlila sa na posteli. „Som kurevsky unavená tak nejdem riešiť tvoje klamstvá. Dobrú," zamumlala a ja som jej tiež potichu zaželala dobrú noc.

Sheera už tiež pokojne oddychovala vedľa mňa, len ja som nemohla spať. Kedykoľvek som zavrela oči, premietala sa mi chvíľka, kedy sa mi zdalo, že je Jayden vážne aj človek s rozumom a srdcom.

Kedy ma len gentlemansky búchal do pleca aj keď ja som sa snažila z neho vytĺcť dušu. Jeho smiech znejúci naokolo. A tiež ma prekvapilo, že ma tam nenechal topiacu sa v hanbe. Myslela som, že ma rád polonahé ženy, ale tak...ja asi preňho nie som dosť. Nie že by ma to trápilo...netrápi pravdaže.

Môj mobil začal zvoniť a Luana nespokojne mumlať. Vybehla som s ním na chodbu a zavrela dvere. „Ahoj Annie," ozvala som sa jemne a oprela sa o stenu.

„Oh Frey, Travis sa na teba pýtal vraj mu chýbaš!" zasmiala sa hneď a ja som len prevrátil očami.

„Už si sa zaplietla s nejakými sexy chlapcami?" Neviem prečo, no hneď mi v hlave vyskočilo meno Jaydena. Asi už je neskoro aby som uvažovala racionálne.

„Srandujem, viem že nie!" zasmiala sa a ja som sa len zamračila.

„Hodiny sú fajn, rozumiem si aj so spolubývajúcou, ale tento víkend nepôjdem domov, musím sa učiť," zaklamala som a dúfala, že to nespozná.

„Oh vždy si bola bifloška!" znova sa zasmiala. A mne znova na tom nič vtipné neprišlo.

„Tvoj otec sa ma pýtal, či máš nejaké problémy, inak povedané pýtal sa či máš chalana. Len som sa spýtala Ona? A rozosmiala sa. Hádam to zobral ako nie,"

stále sa chichotala a mne to už začínalo liezť na nervy. Bože je to moja najlepšia kamarátky, nemala by mi liezť na nervy, asi to bude len tou zmätenosťou z Jaydena.

Spomínajúc ho, práve sa vynoril spoza rohu, kráčajúc tým jeho typickým krokom. Akoby bol pán všetkého.

Nevyzeralo to, že by ma vôbec zaregistroval, no potom sa zrazu zastavil a zostal na mňa hľadieť.

„No nič, budem musieť končiť Frey, rozhodne sa neskôr ozvi. Ľúbim ťa!" zvolala. „Aj ja teba," zamumlala som aj keď už sa ozývalo len pípanie.

Postavila som sa a len sa naňho pousmiala. „Mamička?" uchechtol sa a ja som sklonila hlavu.

Stisla som pery a snažila sa zadržať slzy, ktoré sa už len pri tom jednoduchom slove tlačili do očí.

„Pokiaľ po smrti nedostaneš mobil s možnosťou volať so živým, tak nie," vydýchla som roztrasene a radšej sa pobrala do izby, keď slzy mohli pokojne von.

Zastavila ma jeho ruka a otočil ma k sebe. Asi až moc prudko, keďže môj chrbát narazil na stenu. „Prepáč," zamumlal.

Nevedela som, či sa ospravedlňuje za to že mnou tak trhol, alebo za zmienenie mojej mami. „V pohode," zamumlala som aj tak a chcela sa znova vrátiť do izby, no on ma zadržal.

„Fakt ma to mrzí, nevedel som," ustarane na mňa hľadel a ja som len prekvapene nadvihla obočie. „Nemal si ako," pousmiala som sa.

Chcela som mu čo najskôr zmiznúť z dohľadu aby nevidel moje slzy. Ešte by sa mi potom mohol vysmievať, že som malé urevané decko. Prekvapilo ma, keď jeho prsty opatrne pohladili moje rameno a ja som sa ocitla v jeho ľahkom objatí.

Nechápavo som vydýchla, no nejako to bolo na mňa už moc a ja som mu obmotala ruky okolo pásu.

Môj nos sa zaboril do jeho mikiny, ktorá skvele zachytávala moje slzy. Jeho objatie bolo podobné, ako keď ma objímal otec.

Také rodinné a bezpečné. Aj keď to bol Jayden, pri ňom by som sa určite nemala cítiť bezpečne.

Nenápadne som naňho pozrela a všimla si ako zamyslene hladí na stenu za mnou, pritom nevedomky prstami krúžil po mojom chrbte.

„Chýba mi," zašepkala som aj keď neviem prečo som mu vôbec niečo hovorila. Mala by som sa spamätať a ísť do postele.

„Domov bez nej nie je ten istý," vydýchla som. Pozrel na mňa prekvapivo vážny a potom sa zvláštne zamračil.

„Možno domov nie je nič viac, ako dve ramená, ktoré ťa držia, keď ti je najhoršie..." hlesol potichu a ja som nechápavo zvraštila obočie.

Pustil ma a asi by som bola zahanbená mojim zrútením, nebyť jeho mätúcej vety, ktorá mi nedávala žiadny zmysel.

Pootvoril pery, akoby chcel ešte niečo povedať, no potom len pokrútil hlavou a vybral sa ďalej chodbou. Sledovala som ako mizne v tmavej chodbe. Vytiahla som mobil a vetu zapísala do poznámok. Nech to malo znamenať čokoľvek, znelo to pekne.