Crazy for This Girl

3

  Od Avy som sa vytratila hneď ráno, kým ešte spala. Zo zavretými očami som vošla do izby a keď som pootvorila oči, nikto tam nebol. Len som si vydýchla a nakŕmila Sheeru. Znudene som tykala pohľadom po miestnosti a uvažovala, čo dnes robiť. Toto bol posledný deň pred tým, ako nám začne vyučovanie, možno by som si mala prejsť kampus. Alebo zájsť na kávu. Bože, nenávidím byť takto sama. „Ránko sedláčka," ozvalo sa a ja som sebou trhla. Potetovaný chalan zo včera stál vo dverách, opierajúc sa o zárubňu. Ako sa to volal? Jayden? Jeho pohľad putoval po miestnosti a zastavil na mne, pričom som hneď sklonila hlavu. Radšej byť sama, ako mať takúto spoločnosť. „Lua tu nie je?" spýtal sa úplne zbytočnú otázku a ja som si len odfrkla. „Vidíš ju tu?" prevrátila som očami a on si iba povzdychol. „Slušným spôsobom som sa opýtal, kam šla!" zavrčal a ja som pobavene nadvihla obočie. „Vieš, normálny človek by sa opýtal kam šla," pokrútila som hlavou nad jeho sprostosťou a on sa len zamračil. „Škoda, že nie som normálny človek. Sedláčka," dodal pobavene a ja som prevrátila očami.

Musím uznať, že za denného svetla vyzeral vcelku dobre. Biele tričko, ktoré mu na bokoch bolo užšie a ukazovalo tak jeho svaly, čierne nohavice a kožená bunda. Hnedé vlasy mal vyčesané dohora a na tvári pár dňové strnisko. Všimol si ako si ho prezerám a len si založil ruky na hrudi. „Sorry sedláčka, nie si môj typ!" zasmial sa a zmizol na chodbu. Nechápavo som hľadela na zabuchnuté dvere a pokrútila hlavou. Ten chalan nemôže byť v poriadku! Rozhodla som sa, že dnes nebudem len tak sedieť a čítať.

Obliekla som sa a zobrala Sheeru na vôdzku. Nepozorovane som zamierila do parku za školou, ktorý vyzeral dosť schátrane, asi tam veľa ľudí nechodí. Ale musím uznať, že to tu vyzerá pekne. Kráčala som ďalej a ďalej, čo najďalej od internátu, a užívala si pekný deň. „Ty ma snáď prenasleduješ!" Moju krásnu idylku zničil Jaydenov hlas spoza môjho chrbta a ja som sa s povzdychom otočila. „Myslíš, že mám potrebu prenasledovať ťa?" vydýchla som a zamračila sa, keď sa Sheera vybrala k nemu. „Sem nikto nechodí," zamračil sa a ja som sa len uchechtla. „Ty áno," pousmiala som sa a on len prevrátil očami, škrabkajúc Sheeru za uškami. „A pokiaľ si si nevšimol, Sheera je tu tak trochu tajne, preto som šla sem. Vyzeralo to opustene," vydýchla som a trochu nervózne si premnula ruky. „Musí byť zložité skrývať ju," zamumlal zatiaľ čo si ju vyložil na kolená. „Je to zatiaľ len pár dní. V nutnom prípade ju zaveziem domov," povzdychla som si. Neviem ako by som zaspala bez jej pradenia v mojom náručí.

Znova zostalo ticho a ja som cítila narastajúcu nervozitu. Je to zvláštne, vidím ho asi tretí krát v živote, no aj tak ma dokáže znervózniť ako nikto. A stačí k tomu aby mlčal, alebo sa nebodaj na mňa pozeral. „Asi by sme mali ísť. Aby sme ťa nerušili," nervózne som prestúpila a jeho pohľad sa do mňa nepríjemne zabodol. Spustil Sheeru na zem a znova sa rozvalil na lavičke. Vybrala som sa ďalej, ale moje nohy akoby zabudli chodiť. Zrejme to spôsoboval jeho uprený pohľad, ktorý som cítila na tele. „Sedláčka?" zakričal za mnou a ja som si len povzdychla. Obzrela som sa za ním a on sa len škeril. „Keby..keby ju niekedy potrebuješ postrážiť...izba 198," sklonil hlavu a ja som prekvapene pootvorila pery. „Díky?" vydýchla som neisto a radšej sa vybrala ďalej.

Dobre, toto bolo zvláštne. Nemyslím, že niekedy jeho opatrovateľské služby využijem, ale aj ich ponuka bola nečakaná. Navyše vyzerá, že má mačky rád. To je fajn...nie? Bože dobre Tia, nemysli na toho potetovaného kreténa. Očividne si aj tak len robil srandu.
Keď som sa vrátila na izbu, prekvapilo ma množstvo nákupných tašiek na zemi. „Lua?" ozvala som sa opatrne a pustila Sheeru na zem. „Ahoj Frey!" objavila sa pri skrini, vešala práve nejaké šaty. Preboha, ako si toho môže toľko dovoliť? Ja s mojím vreckovým ledva vystačím na jedlo. Zrejme bude bohatá.

„Vieš Frey, viem, že sme sa zase toľko nezoznámili, ale vyzeráš super. A Ava si ťa za tú jednu noc vraj veľmi obľúbila. Preto by som ťa chcela pozvať na oslavu mojich narodenín!" nadšene sa na mňa otočila a ja som prekvapene vyvalila oči. „Vážne?" neisto som sa spýtala. „Samozrejme! Teda väčšinou to býva len vec našej skupinky, ale každý si niekoho pozýva a tak si ja pozývam teba!" zatlieskala si a ja som nervózne sklopila pohľad. „A kedy?" vydýchla som. Každému bolo už na prvý pohľad jasné, že ja k ich skupinke nepatrím, preto som vôbec nechápala prečo ma pozýva. „Budúci víkend. Pôjdeme stanovať ku pobrežiu, voda býva ešte teplá," pousmiala sa a naďalej ukladala veci do skrine. „Myslím, že v sobotu mám prednášku, nechcela by som vynechávať hneď na začiatku," pousmiala som sa a jej úsmev klesol. „Moment, myslím, že aj Jay má v sobotu prednášku. Mohol by ťa zviesť, jednoducho by ste prišli neskôr!" nadšene poskočila nad tým ako to vyriešila. „Nie! Ani on by nesúhlasil!" zvolala som ihneď. Predstava cestovať s Jaydenom. V jednom aute. Žiadna možnosť úniku. To je viac než desivé! „Prosím ťa, sú to moje narodeniny. Jay to pre mňa urobí!" mávla rukou. Vydesene som na ňu hľadela. Ako sa dopekla z tohto vymotať? Nikdy som nebola dobrá v klamaní. Nerada som niekoho sklamala. Ale cesta s Jaydenom je dobrý dôvod naučiť sa to. „Vieš," zahryzla som si nervózne do pery a ona sa na mňa otočila s ťažkým výdychom. „Pozri Frey, budeme spolu bývať najmenej rok, chcem aby sme spolu vychádzali. Takto sa viac zblížime a aj ostatný ťa radí uvidia. Teda väčšina," kývla hlavou a len sa zasmiala.

„Dobre, pôjdem," vykĺzlo z mojich pier a hneď som sa ocitla v jej drvivom objatí. „Ďakujem anjelik!" zamumlala a ja som sa nespokojne zamračila. Čo to sakra každý má s tými prezývkami?