Dvojčatá Jessica a Jake Evans majú 17 a život, ktorý by chcel asi každý. Ich rodičia vlastnia firmu kde sú 24/7 a tak vynahrádzajú nestrávený čas s deťmi darčekmi. Na ich narodeniny sa ale všetko zmení od základov. Čo sa tak mohlo zmeniť? Zistí o se...
Faith "Výborne!" vykríkne Rachel, keď prídeme k nim na izbu. "Čo?" spýtam sa nechápavo, keď ma drtí v objatí. "Pozrite sa" podá nám jej telefón s nejakým článkom. Keď si ho prečítame naraz sa na seba s Danielom pozrieme a ani jeden z nás nemá slov. "Výborne, Faithie. Týmto si Jessicu potopila až až" zasmeje sa šťastne Rachel. Jej plán vychádza a ja som jej s tým naozaj pomohla. Daniel sa snaží tváriť bezcitne ale jeho oči prezrádzajú veľa. "Nemáš začo" zahrám to a radšej si idem vedľa do izby zložiť veci. Rachel mi vybavila izbu pri nich. Asi ma chce mať stále pod dohľadom. "Toto sme posrali" zabuchne dvere na izbe Daniel. "Toto Jess nepredýcha" prehrabnem si frustrovane vlasy. "Musíme sa čo najskôr zbaviť tých dôkazov a vypadnúť" povie Daniel potichu. "Začneme náš plán"
XXX
Jake Neverím, že by sa Faith a Daniel dali dokopy ako tvrdí podľa všetkého Tiberbeat. Niečo v tom bude a podľa mňa to je niečo vážne. Faith si síce s Jackom píše ale mne ani Jess sa neozvala. Pridávala jedine fotky z pobytu u Devriesovcov. "Jake počúvaš ma?" ozve sa vedľa mňa Corbyn. "Ehm" poviem stále zamyslene. "Mňa neoklameš, Evans! Nepočúvaš ma" preloží si ruky cez seba. "Som odhalený!" zasmejem sa a zodvihne ruky do obranného gesta. "Tak sa spýtam ešteraz" pretočí očami. "Myslíš, že medzi Jackom a Faith alebo Danielom a Faith niečo je?" zopakuje nervózne. "Jack je jej najlepší kamarát a to s Danielom je podľa mňa blbosť" pokrútim hlavou. "Jack je zavretý už od rána v izbe a počuť z tade len smiech. Myslíš, že volá s ňou?" spýta sa so zdvihnutým obočím. "Počkaj" poviem a vybehnem hore. Zaklopem na Jackove dvere a zdá sa mi, že počujem súhlas na vstup. Ale keď vojdem skoro mi vypadnú oči. "Avery pre boha! Obleč sa!" vykríknem a s preložím ruky ma oči sa otočím chrbtom k nemu. "Evans! Povedal som, že máš čakať!" zavrčí a počujem už len ako sa zodvihne z postele. "Keď si ma chcel vidieť holého stačí povedať" podpichne ma a síce ho nevidím aj tak viem, že sa uškrnul. Pootočím sa a akurát vidím ako si navliekol tričko. "Dobre vedieť" zasmejem sa a on sa na mňa prekvapene pozrie. "Ale stále nechápem, čo si tu robil. Nejaký vzrušujúci videohovor?" uškrniem sa a zodvihnem obočie. "Možno...." povie záhadne. "Pochybujem, že to bola Gabbs. Ona na také veci nieje" preložím si ruky cez seba. "Toto" príde ku mne bližšie. "Ostane medzi nami" povie tesne pred mojou tvárou. "Nič nesľubujem" pousmejem sa. "Keď o tom niečo niekomu povieš, tak ja poviem Zachovi o tomto" povie a ja sa naňho nechápavo pozriem. "O čom?" spýtam sa a on ma pritlačí o dvere, ktoré sa buchnutím zavrú. Začnem ma nenásytne bozkávať a ja sa snažím odolať mu ale chtíč je silnejší. "Zajtra si nesadneš, Evans" zapradie mi do ucha. "Hmmm len aby si to nebol ty, kto si tu mesiac nesadne" zlovestne sa uškrniem a hodím ho na posteľ. "Zach neni taký dobrý ako ja, čo?" spýta sa pobavene, keď mi vyzlečie tričko. "Musíš ho vyťažovať?" spýtam sa a začne vo mne horieť plamienok viny. "Prepáč j-ja som len..." začne ale ja sa mu s úsmevom pritlačím svoje pery na tie jeho. "Robím si srandu" poviem a on ma prehodí pod seba. "Evans! Za toto si zaslúžiš trest!" povie a žmurkne na mňa. "Poď do mňa!" vykríknem a on sa na mňa prekvapene pozrie. "Ako si len želáš"
__________________________
corbynbesson
Oops! This image does not follow our content guidelines. To continue publishing, please remove it or upload a different image.
corbynbesson: Nezabudnuteľné chvíle sa musia zaznamenať 👼🏻💕 __________________________
Daniel Rachel bola s Faith u nej v izbe a ja som mal možnosť prehľadať to tu. Prešiel som všetky jej veci aj bezúspešne. Okrem USB kľúča, ktorý som už stihol zničiť nebolo nič, kde by boli dôkazy proti mne. Vedel som ale, že Rachel neni taká hlúpa aby mala len jednu kópiu. Muselo tu byť niečo, čo mi unikalo. Keď som sedel zúfalo na posteli a rozmýšľal, čo to je, zazvonil mi mobil.
itsjessicaevans: Sklamal si ma seaveydaniel: Neni to tak ako to vyzerá.... itsjessicaevans: Ono to vie aj odpísať! seaveydaniel: Nechaj ma vysvetliť ti to... itsjessicaevans: Nie, Daniel. Moju dôveru si stratil v tej chvíli, keď si mňa aj malého opustil. Šancu si mal ale radšej objímaš moju sestru na letisku v Londýne. Vieš čo? Trhni si! seaveydaniel: Jessica, prosím! Prepáč mi to ale ja môžem všetko vysvetliť... itsjessicaevans: Keď je dôvera zlomená, prepáč nič neznamená...
V tej chvíli som vedel, že som Jessicu Evans navždy stratil...
Jessica Kráčala som chodbou. Tou, ktorú si pamätám len matne ale stále sa mi jej obrazy objavujú po útržkoch v hlave. Nezmyselné ale stále rozpoznateľné obrazy dverí a podlahy. Zastavila som pred dverami, ktoré vo mne vyvolávali jeden z najneprijemnejších pocitov. Svoju ruku som natiahla k nim a ešteraz som si v hlave premyslela, čo chcem spraviť. Trasľavo som poklepala po drevenom povrchu a strach sa zmocnil celého môjho tela. Po nekonečných minútach mučenia sa dvere pomaly otvorili a v nich sa objavil nejasný obraz osoby. Za okamih som spoznala osobu vykúkajúcu v štrbine otvorených dverí. Vyzerala úplne inak ako som si ju pamätala. Už to viac nebola tá osoba, ktorá mala kedysi v mojom živote tak dôležitú úlohu. Teraz v mojom života tvorila iba spomienku na pár dôležitých okamihov. Či šťastných, či nešťastných. Jedna časť mňa chcela znovu prežil tie šťastné okamihy a tie pocity, ktoré som vtedy prežívala. Ale verila som, že aj keď to nieje možné, ja ich znovu zažijem. Tieto myšlienky v mojej hlave ale v okamihu prerušil prekvapený výraz na tvári osoby s ktorou ma delili iba tmavohnedé mohutné dvere. Dokonca môžem povedať, že som zbadala aj malý úsmevom, ktorý ale zmizol hneď ako sa na tej mojej objavil hnev a štipka strachu. "Jessica?" ozve sa potichu a dosť prekvapene. "Matka"
