Evans twins {SK}

~Má to ešte čas~

helloimfaith

helloimfaith: Neveril mi, že si na ňu sadnem 😂😂👑
👥: @corbynbesson
📸: @corbynbesson
❤️: 10k
💬: komentáre boli zrušené

XXX

Jessica

"Faith mohla by si robiť modelku na jednej z mojich prehliadok" navrhnem jej, keď mi pomáha v ateliéri. "Nemajú mať modelky viac ako 16 rokov?" spýta sa a prezerá si nejaké moje modely. "To neni problém" mávnem rukou. "Vieš ako ma štve, že mám len 16" povie nasrato. "Pozri ja som mala len o rok viac keď sme sa sem presťahovali" povzbudím ju. "A Jake tiež" dodám. "Ale to mali chalani aspoň podobne toľko rokov ako vy. Teraz mi môžte byť pomaly rodičia" pretočí očami. "Aha tak o toto ti ide" uškrniem sa. "Heeej zase nedomýšlaj si" vyplazí na mňa jazyk. "Ja len usudzujem z toho čo vravíš" braním sa. "Ide o Corbyna?" spýtam sa zvedavo. "Možno" povie tajnostkársky. "Neni žiadne tajomstvo, že sa ti páči, Faith" zasmejem sa. "Vieš to len ty alebo aj chalani?" spýta sa vystrašene. "Neboj kým tím to dôjde budú Vianoce" zasmejem sa. Vydýchne si. "Ale on je skoro o 10 rokov starší ako ja" povie smutne. "Pozri. Medzi mojou starkou a dedom bolo 14 rokov. Nemali žiadne problémy" myknem plecami. Chcem aby bol Corby šťastný. Keď to má byť s mojou nevlastnou sestrou tak nech. Ale ešte jej natoľko neverím. Mojou dôveru si musí ešte získať. Zatiaľ ju len testujem. Nespravila žiadnu chybu. Ale keď mu oblíži sestra nesestra bude ľutovať. "Veď som tu ešte len týždeň. Má to čas" usmeje sa a ja tiež. Toto je správny pohľad na vec. "Nám s Danielom trvalo polroka kým sme sa dali dokopy" nadhodím. "Tiež sme si prešli ťažkými obdobiami" povzdychnem si a odložím posledné papiere. "Ale ste šťastní" usmeje sa zasnene. "Trvalo to ale áno" poviem a začnem baliť. "Prajem Vám to. Hodíte sa k sebe" povie a ja sa zamyslím. Má pravdu. Je čas užívať si to. Konečne je to tak ako má byť. "Ďakujem a teraz poď. Pozývam ťa na obed"

Jake
Rozhodol som sa dnes navštíviť mamu a Chasea po tých pár dňoch, čo sme sa nevideli. Faith nám síce nechali a odvtedy sa nejako neozvali. Zvoním už hodnú chvíľu pred domom ale nikto sa mi neozýva. Zrazu sa a otvoria dvere a v nich stojí rozospatý Johnny. "Ahoj, braček. Čo sa deje? Kde je mama?" spýtam sa a vezmem ho na ruky. "Sú s Chasem v izbe" povie ale vidím, že niečo neni v poriadku. Prídem dnu a zavriem. Položím Johnnyho na zem a on ma vezme za ruku. "Mama?" zaklopem na dvere. Ozve sa smiech a potom sa dvere náhle otvoria. V nich stojí Chase iba v trenkách a mama zahalená len paplónom na posteli. "Čo sa to tu pre boha deje?" spýtam sa naštvane. Za prvé je jedna hodina poobede a Johnny je ešte v pyžame. Vyzerá byť zanedbaný. Oni sa váľajú v posteli a Faith len tak nechajú u nás. "Nič, synak" povie Chase a s pohľadom na mamu sa začnú smiať. Správajú sa ako pubertiaci. Pritom ja mám 21. "Beriem si Johnnyho k sebe" poviem a mama skamenie. "Kľudne" mávne rukou Chase. "Chase...." ozve sa mama ale keď na ňu pozrie s kamenným výrazom stíchne. "Áno, mama. Čo si chcela povedať?" pozriem sa na ňu ale ona zaryto mlčí. "Poď, braček. Ideme na výlet" poviem a mame venujem pohŕdavý pohľad. "Mamičke niečo je?" spýta sa Johnny keď prídeme k nemu do izby. "Nič, nič. Len sme sa dohodli, že ťa vezmem na výlet. Dobre?" spýtam sa a on natešene prikývne. Prezlečiem ho a pobalím. Vezmem mu pre istotu viac vecí, keby bol tento "výlet" dlhší ako je v pláne. Potom bez rozlúčky odídeme. Nemám pre Johnnyho sedačku tak si ho vezmem k sebe a pomaly prejdem tých pár ulíc. Keď sme pred domom zase vezmem tašku a jeho. Spolu prídeme do domu a on sa hneď rozbehne do obývačky. "Ahoj, drobec. Čo ty tu?" počujem hneď Zacha. "Prišiel som k Vám na výlet!" ozve sa hlas môjho mladšieho brata. Zach príde aj s ním na rukách do chodby za mnou. "Chalani sú tu?" spýtam sa hneď pri vyzúvaní. "Nie ale mali by prísť každú chvíľu a pôjdeme spolu do štúdia prečo?" spýta sa a zamračí sa. "Johnny choď do obývačky a zapni si niečo v telke. Hneď prídeme za tebou" poviem bratovi a Zach ho položí na zem. S prikývnutím odíde. "Mama zase vyvádza. Prišiel som k nim a nikto mi najskôr neotváral. Potom mi otvorím Johnny celý špinavý a ešte v pyžame. To ma napadá, žeby som mu mal niečo uvariť. Do pekla!" poviem a prídem do kuchyne. Zach ide potichu za mnou a počúva ma. "Mama s Chaseom boli zavretí v spálni. Johnnyho nechali samého, chápeš?" poviem pohoršene. "Musel som ho zobrať k nám. Mama ani neprotestovala!" pretočím očami. "Tu mi niečo nehrá" povie Zach zamračene. "Ani mne" poviem a dám variť špagety. "Musím zavolať Jess" poviem a idem skontrolovať brata. Sedí na gauči a kľudne pozerá telku. "Si hladný?" spýtam sa popri písaní SMS svojej sestre. "Ako vlk!" vykríkne a ja ho pohladkám po hlave. "Môžu byť špagety?" spýtam sa s úsmevom. "Jasné!" povie a som rád, že vidím na jeho perách úsmev. "O pár minút ich tu máš" poviem a idem naspäť do kuchyne. "Vieš, Jakie. Mne by ani nevadilo keby tu Johnny ostal" objíme ma pri varení zozadu Zachy. "Ako to myslíš?" spýtam sa prekvapene. "Pamätáš ako sme sa bavili, žeby sme chceli dieťa..." začne a ja sa usmejem. To by bolo krásne. "Tak si to môžme vyskúšať!" povie natešene. "Som za" usmejem sa a on ma pobozká.

Jess spolu s Faith sú tu ako na koni. Johnny si pokojne papá špagety pri telke a my v kuchyni riešime problematiku. "Takže otec si pokojne užíva a mňa tu nechal len tak?" spýta sa Faith naštvane. "Je mi tu s vami super ale už len princíp, že ma tu nechal Vám na krku" povie nervózne. "To by bolo ešte v pohode ale to, že sa nestarali doteraz o nášho brata a to bol s nimi v dome. To už je moc!"