Evans twins {SK}

~Nespavosť & telefonát~

Jessica
"J-ja neviem!" priznám sa ale, keď si spomeniem nato ako Faith kričala na Daniela, príde mi zle. "Koľkokrát si s ňou bol?" spýtam sa bez emócií. "Nespali sme spolu!" reaguje hneď. Malý začne plakať a ja ho hneď vezmem na ruky. Zabalím ho do uteráka a vezmem do izby. "Ale bozkávali ste sa" odfrknem si. "Tak ako ty a Corbyn" dodá sarkasticky. "Ja a Corbyn sme niečo iné ako ty a Jess" nedám sa. "Jess..." povie a rukou ma zastaví pri obliekaní malého. Donúti ma pozrieť sa do jeho očí. "Milujem ťa..." povie a mňa to zasiahne ako rana z čistého neba. "Musel som ťa stratiť nato aby som si uvedomil ako veľmi ťa milujem. Ale teraz to už viem a nemienim sa vzdať teba ani malého. Chcem byť s vami" rozpráva a mne nabehnú do očí slzy. "Ty aj ja sme spravili množstvo chýb. Ale máme šancu to naprávať. To on je naša nová šanca" povie a obidvaja sa pozrieme na malého. "J-ja musím to dokončiť" poviem so vzlykom. Dám malého do postieľky, Daniel ma hneď chytí za ruku a pritiahne k sebe. Objíme ma a ja sa úplne rozplačem. Ešte stále som veľmi precitlivelá. "Chcem aby mal milujúceho otca a hlave biologického! Preto dám spraviť tie testy" poviem a utriem si slzy. "Rozhodnú o všetkom. Kto je jeho otec a kto s ním bude.... a aj so mnou"

Faith
Nevedela som spať. Proste som hodiny pozerala len do stropu. Každý už bol preč. Všetci šli do hotela a ostatní sa pobrali do svojich izieb. Chcela som ísť za Jackom ale bol s Gabbie a Lav. Rozhodla som sa ísť za Corbynom. Mal izbu len sám pre seba, keďže Jonah bol s Ash a Tobbym v hoteli. Pomaly som vyšla na chodbu a namierila si to rovno k jeho dverám. Potichu som ich otvorila a našla ho len v trenkách rozvaleného cez celú posteľ. Mesiac bol v splne a svietil rovno naňho. Bol strašne zlatý. Blond vlasy mu padali rovno do tváre. Pomaly som sa preplížila v jeho posteli a sadla si na okraj. Tvár skrčil v grimase čiže som usúdila, že sa zobúdza. "Faith?" spýta sa potichu chrapľavým hlasom. "Prepáč ale neviem spať" poviem potichu a hanblivo. "To je v pohode. Poď sem" povie a spraví miesto vedľa seba. Ľahnem si a on ma prikryje paplónom. "Môžem...?" spýtam sa a cítim ako sa usmial. "Nemusíš sa pýtať" povie a objíme ma prvý. Hneď mi do nosa udrie jeho vôňa a ja sa jej neviem nabažiť. Pritisnem sa, čo najviac k nemu a netrvá dlho kým zaspím....

XXX

Ráno je už ale náročnejšie. Slnko mi zasvieti rovno do tváre a ja sa silou mocou chcem otočiť ale nejde to. Otvorím pomaly jedno a potom druhé oko. Zbadám svalnatú ruku ako ma mocne zviera okolo pása. V tom si spomeniem nato ako som prišla ku Corbynovi a všetko si premietnem v hlave. "Corbyyyy" zatiahnem potichu. Zavrčí a pritiahne si ma ešte tesnejšie. "Šípková Rúúúúženka. Vstávaj" zasmejem sa. "Šípková Rúženka sa takto nebudí" usmeje sa ale stále má zatvorené oči. "Ale už si horeee" zasmejem sa. "Nemám taký pocit" zívne si. "Opováž sa!" vykríknem naštvane, keď sa otočí na druhú stranu. "Corbyyyyyyn" zatiahnem a začnem ním triasť. On sa len tvári, že spí. Sadnem si naňho obkročmo a začnem ho štekliť. Mám šťastie, že je šteklivý a nemusela som použiť to, čo mi naznačoval. "Dobre, dobre! Vzdávam sa" zodvihne ruky a ja prestam. "Veď zato" zasmejem sa a zleziem z neho. "Prečo si nevedela spať?" spýta sa a otočí sa na mňa. "Odkedy sme tu nespala som ani jednu noc. Je mi to tu cudzie a ešte ten časový rozdiel...." snažím sa zaklamať. "Tak to chápem ale ja som sa konečne po dlhej dobe dobre vyspal" zasmeje sa a ja si uvedomím, že sme spali spolu v jednej posteli. Al niekto bol u mňa v izbe a nenašiel ma tam ani nikde inde.... Musí si myslieť veľmi divné veci... "Mala by som ísť.... Ehm určite bude divné, keď ma tu niekto nájde" zakokcem sa a chcem odísť ale on ma chytí za zápästie. "Keby si nevedela spať ani ďalšiu noc... Kľudne prídi" usmeje sa a ja mu úsmev opätujem. "Určite tvoju ponuku využijem" zasmejem sa a radšej rýchlo zmiznem. Moja misia sa ale nepodarila bez divákov. "Čo si tam robila?" spýta sa hneď Zachary. "Potrebovala som pomoc" zaklamem. "S čím?" spýta sa podozrievavo. "Už je to jedno. Corbyn bol taký zlatý a pomohol mi" usmejem sa a aby mi nepokladal ďalšie zbytočné otázky, odídem. Zavriem sa v izbe a hneď utekám ku kufru. Oblečiem sa:

Spravím si make up a rozčešem vlasy. Vezmem si mobil, kde nájdem milión zmeškaných hovorov od otca, Mattyho a dokonca mamy?! Čo tá odomňa chce? Zamyslená sa nepozerám pred seba a do niekoho narazím. "Faith? Si okej?" spýta sa Jack s prižmúrenými očami. "Nie" poviem potichu. "Čo sa stalo? Ublížil ti dakto?" spýta sa starostlivo. "Pozri" ukázala som mu mobil so správou o zmeškanom hovore. "To bude v pohode. Možno sa chce len porozprávať" povie a objíme ma okolo pliec. "Neviem. Ale neplánujem jej volať naspäť" poviem a dám si mobil do zadného vrecka. "Ako myslíš. Poď dáme si raňajky" potiahne ma za ruku dole schodmi. V kuchyni už sú ostatní spolu s Jess a malým. "Dobré ráno" pozdravím sa a Jess zdvihne od raňajok pohľad na mňa. "Nepreháňaš to?" spýta sa a premeria si moje oblečenie. "Čo?" spýtam sa radšej. Možno som to pochopila zle... "Toto" ukáže prstom na mňa. "Nemám ten pocit" odvrknem a prídem ku chladničke. Cítim na sebe jej pohľad. "Každý sme nejaký" počujem za sebou a radšej chytím silnejšie chladničku aby som nepovedala niečo čo by som nemala. Vezmem si jogurt a sadnem si na linku ako zvyčajne. "Sadni si za stôl ako človek, Faith" zahriakne ma Jess. To už ma vytočí. "Aký máš problém?!" zvýšim na ňu hlas. "Žiadny len chcem aby si si sadla normálne" zatvári sa nevinne. "Ty si tak nedávala stále! Aj keby som to nespravila nájdeš si niečo iné! Tak sa pýtam čo máš za problém?!" už stratím nervy. "Mám problém s tebou! Prečo si musela pobozkať Daniela?!"