~23~

529 17 0
                                    

Jessica
"Dobre viete čo ja odchádzam" povie Liv a nikto ju už nezastaví. O pár sekúnd tade kade odišla príde Gabbie. "Neveril mi" povie a Jack ju hneď objíme. "Je to v riti" povie Zach a prehrabne si vlasy. "Ja to len tak nenechám" poviem a rozbehnem sa do kuchyne. Jake tam stojí pri linke a Liv sa naňho sápe. "Chcem hovoriť so svojím bratom. OSAMOTE!" zdôrazním. "Jess..." začne Jake ale nekončí. "Odíď" prebodnem ju pohľadom. Keď sa nemá k činu zdrapím ju za ruku a odvediem k dverám na terasu. "Čo si to dovoluješ?!" začne po mne pišťať. "Toto je stále MÔJ dom!" poviem a vymknem ju na terase. "Jess toto preháňaš" ozve sa za mnou Jake. "Ja, Jake?! Ja?!" začnem rozhadzovať rukami. "Ty nevidíš ako nám ONA ubližuje?!" poviem so slzami v očiach. "Prosím Jake otvor oči" prvá slza mi stečie po líci. "Liv je moja snúbenica, Jessica" povie s kamennou tvárou. "Ale...." začnem ale on ma rukou zastaví. "Zmier sa s tým alebo tam sú dvere" ukáže rukou na vchod do domu. Príde k dverám na terasu a Liv otvorí. "Toto si posral, Jake" poviem a utriem si slzy. "Nenávidím ťa!" vykríknem a to privolá ostatných. Jake otvorí ústa a v jeho očiach sa zaleskne smútok. "Jessica..." chce ma chytiť za ruku ale Daniel ho zastaví. "Mal by si ísť, Jake" povie Daniel a prepletie si so mnou prsty. "Tam sú dvere" poviem a napodobním ho. "Poď, Jakie. Nepotrebujeme ich" povie tá ropucha a chytí ho za ruku. Ťahá ho k dverám a on nám ešte venuje jeden pohľad plný smútku a sklamania.....

XXX

O 2 týždne:

Jake
Deň svadby sa blížil. Prípravy boli v plnom prúde. Rodičia objednali na všetko ľudí. Liv si šla s kamarátkami do mesta skúšať šaty. Ja som sedel v našom byte a popíjal whisky s ľadom. Začala škola ale keďže ja som si vybavil že posledný rok budem mať špeciálny plán nemusel som tam ísť. Jessica tam ale chodila. Vedel som to keďže som bol potajomky v kontakte s Gabbie. Nezazlievala mi to, že som neposlúchol jej radu. Bola síce sklamaná ale bola to moja jediná priateľka. Keď ma už prestalo baviť posedávať šiel som von. Nemohol som ísť autom keďže som pil tak som šiel pešo. Bol začiatok septembra a už bolo celkom chladno. Mne to ale bolo jedno aj keď som bol len v tričku. Rodičia sú hrdí. Liv mám rád ale ja šťastný niesom. Ani moja sestra. Ani moji kamaráti. Ani Zach. Ach, Zach. Ako mi len chýba. Jeho bozky. Objatia. Vôňa. Úsmev. Proste mi chýba celý ON. Z premýšľania ma vytrhlo to, že som prišiel pred dom. Pred ich dom, ktorý býval niekedy aj mojím. Stál som na príjazdovej ceste a hľadel na dvere. Nemohol som uveriť, že som odišiel a opustil ich. Moju rodinu. Stiekla mi slza po líci. V tom sa ale otvorili dvere. Cez môj zaslzený pohľad som nič nevidel. "Čo tu chceš?" spýtal sa hlas človeka, ktorého milujem nadovšetko. Ale ublížil som mu. Tak veľmi.... "J-ja..." nenachádzal som slova. Chcel som sa otočiť a odísť. Ale keď som videl jeho ranné hniezdo na hlave musel som sa usmiať. Každé ráno som sa mu hral s vlasmi a on sa na mňa zamilovane usmieval. Bol to taký nás ranný rituál. "Čo ty?" spýtal sa ale toto už nebol môj Zach. Bol to zlomený Zach. Naštvaný. Utrápený. Toto som z neho spravil ja. Je to len a len moja vina. Spustili sa mi ďalšie slzy. Hral som sa síce na tvrdého a neoblomného ale pravda bola, že som dosť citlivý. "Prepáč" poviem a otočím sa na odchod. Potiahnem nosom a utriem si slzy. "Počkaj" povie a potiahne na za ruku. Nechápem čo chce. Chce mi vynadať? Chce mi ublížiť tak ako ja jemu? Ale jediné čo spraví je, že ma objíme. Tak silno až sa mi zdá, že ma zaškrtí. Ale toto objatie mi chýbalo! Chýbal mi on celý. "Zach ja...." začnem a on sa odtiahne. "Prepáč mi to" je jediné čo zo seba dostanem. "Prečo musíš všetkých okolo seba tak trápiť? Trápiš aj seba, Jake" ustúpi odomňa a vyčítavo sa na mňa pozrie. "Zach musím to spraviť. Musím si ju vziať. Robím to pre Jess, pre rodičov" obhajujem sa. "Nie, Jake. Oni by sa s tým zmierili. Časom...." pokrúti hlavou. "Zach musíš ma pochopit" nalieham. "Ale nie ja ťa chápem" vyvalim naňho oči. "Len nedokážem chápať to prečo aj cez to, že si zničíš život v tom ďalej pokračuješ" dopovie a odíde. Nechá ma tam stáť so slzami v očiach. Keď sa spamätám vydám sa preč. Celý nasratý prídem domov kde ma už čaká Liv. "Jake..." nedopovie lebo tresnem dverami a prídem k nej. Pritiahnem ju k sebe a začnem dravo bozkávať. Keď sa odtiahnem lapám po dychu. Bez slova ju vezmem do našej spálne. Hodím ju na posteľ a ľahnem si nad ňu. Začnem ju zase bozkávať a ona mi dáva dole oblečenie. Keď už príde do tuhého a neni úniku zaváham. Ale potom si spomeniem na dnešok a zase sa vo mne nahromadí zlosť. Bez varovania do nej vniknem. Lapá po dychu a rukami sa chytí postele. Ja do nej divo prirážam ale neni to také ako so Zachom. Toto neni z lásky. Je to z pomsty. Z hnevu. To zúfalstva. Keď už cítim, že sa blíži vrchol pridám. Liv si to patrične ožíva. Ja sa zvalím vedľa nej spokojný sám so sebou. "Bolo to úžasné" zavzdychá. "Kričala si moje meno" zasmejem sa. "Musela som ťa nejak vyhecovať" uškrnie sa. "Bol to najlepší sex aký si zažila?" uškrniem sa. "Naj naj naj najlepší" povie a pobozká ma. "A tvoj?" dodá. Mám jej povedať pravdu, že lepší bol so Zachom? Určite nie! "Najlepší bude v svadobnú noc"

Evans twins {SK}Where stories live. Discover now