Štyri živly

15. Kapitola

Zrejme mi neuverili, že by som ich nikdy nevyužila, no aspoň bola zábava. Ako sme šli dole po schodoch, batoh sa mi šmýkal z pliec, a tak som si ho prehodila len na ľavé, ako som to zvyčajne nosila. Ani som nevedela prečo, som si ho nechala na oboch. Zrejme kvôli tomu, že som šla utiecť zo školy, napadlo mi o niečo neskôr a ja som sa nad tým len pousmiala.

„Nemalo by ti to skôr teraz padať?" ozval sa Riley a ja som sa na neho zadívala.

„Malo ale nepadá," mrkla som na neho a oblizla si pery.

„Pozor, tá ťa balí!" Lukas drgol ramenom do Rileyho.

„Ona a jeho baliť? Prosím ťa, má lepší vkus, určite. To, keby balila mňa, vtedy by sa dalo povedať, že má excelentný vkus. Teraz sa ho snaží zmanipulovať, aby jej vzal batoh a vyčistil za ňu prácu, ktorú sme dostali všetci," vysvetlil Gerrard a ja som sa na neho zamračila.

„Keby si sa nepreriekol, chcela som ho donútiť aj za teba urobiť tú prácu. Hm... smola!" vyplazila som na neho jazyk, na ktorom sa zaleskli dve, strieborné guľôčky.

„Máš pierc? Ako to, že som si ho nevšimol?" Lukas ma chytil za plecia a ja som nimi mykla.

„Nemám potrebu otvárať ústa dokorán, aby mi všetci prezerali kazy," vymanila som sa z jeho zovretia a kráčala po schodoch, do tmavej uličky k telocvičniam, ako nám riekla zástupkyňa. Schody boli dosť strmé, takže som sa pridržiavala steny a snažila sa opäť nepadnúť na kolená. Najhoršie na tom celé bolo, že svetlo bolo až na konci schodov a to tiež niekedy blbo a človek musel mať dostatočné nervy, aby ho zapol. I keď v tom horšom prípade, školník nevymenil ani žiarovku.

„Tak je nám to jasné ale pochváliť si sa mohla. Tetovanie nemáš? Ešte nejaký piercing? Niečo? Ukáž," zapol svetlo Lukas a ja som myslela, že mi vypáli oči. Chytila som si ich a chvíľku tak stála, pokiaľ som nerozžmurkala a mohla sa normálne dívať.

Zakričala som na neho: „Nabudúce, čo tak varovať?!" Bolo na všetkých vidieť, akí sú oťapení, no nedávali to až tak najavo, ako ja. Zavrtela som hlavou a položila si tašku na lavičku. „Nie, iné nemám ale mám termín na tetovanie," usmiala som sa a začala sa hrabať v čistiacich prostriedkoch a čítať názvy. Cif, Jar, Savo, Fixinela... To si zo mňa robí srandu? Však s týmto to nevyčistíme, zaúpela som nervózne.

„Ešte kefka a pasta na zuby tu chýba," Riley hodil po Gerrardovi mydlo.

„Mali sme ísť čistiť grafitti alebo záchod a riad?" bola som zmätená z toho, čo vlastne po nás chcela. Jedine, že by jej pokreslili riad, no to stále mohla dať do myčky, nie? I keď som pochybovala, že by škola mala v kuchyni umývačku riadu, no jeden nikdy nevedel. Respektíve, momentálne štyria.

„Fuj, nehádž to po mne! Však to je celé mazľavé!" niekto vedľa mňa skríkol a ja som sa strhla na stranu skôr, ako Gerrard hodil späť mydlo po Riley-im.

„Ja viem," zasmial sa, „prečo si myslíš, že som ti ho hodil?"

„Je tu dáma, správajte sa sluš..." nestihol ani dokončiť vetu, pretože ryšavý chalan si do neho utrel mydlovú ruku. „Čo to kurva, je?!" Lukas sa díval na svoju ruku, hľadiac navôkol seba, do čoho sa utrie.

Celý čas som len sledovala komédiu, ktorá sa tu odohrávala a chichúňala sa, dúfajúc, že si ma nevšimnú.

„Chalani?" ozval sa Riley a ja som spozornela. „Tanah sa nudí, čo tak ju do toho zapojiť?" približoval sa ku mne s mydlovými rukami. Začala som cúvať vzad, so zdvihnutými rukami. „Nie, nie, nie, ja sa nenudím... aha! Ja čistím!" schmatla som nejakú hubku zo zeme, ktorá sa mi síce v ruke rozpadávala a nechutne, zatuchnuto smrdela, no otočila som sa jednou stranou k stene a začala „drhnúť" čmáranice na stene.

„Ale no tááák... si moc suchá, na rozdiel od nás a moc čistá," zrazu niekto zhasol svetlo a ja som nedokázala rozoznať, ktorý z nich to bol. Čupla som si, podliezla nohy Riley-mu a snažila sa preplaziť na druhú stranu. Prosím, len nech sa ma nedotknú tým svinstvom. Nie mojich vlasov, zaúpela som v myšlienkach. Nevidela som si však ani na špičku nosu, takže som vrazila do niekoho nohy. Do riti! Zakliala som a skôr, ako som stihla vstať, ma objali mocné ruky.

„Mám ťa, zlatíčko!" niekto mi šepol do ucha a mňa striaslo. Ani nie od sviežeho dychu, ale skôr od strachu.

„Pus..." nestihla som dopovedať, pretože som ucítila jeho ruky na svojich perách.

„Buď ticho a ‚neublížime ti,'" ozvalo sa znovu pri mojom uchu.

Neverila som mu však, a tak som ho hryzla do prsta, pri čom som sa vymanila z jeho objatia, no tričko som mala dostatočne mokré. A keďže bolo sivej farby, začalo presvitať.

„Mám ťa!" zrazu som uvidela svetlo a vodu v mojej tvári, ktorá šla z hadice. Ak by som to počítala, netrvalo by moje prepláchnutie menej ako minútu, no ja som mala dojem, že to trvá celú večnosť. Voda bola studená, smradľavá a... prekvapivo mokrá. Kto by to bol povedal? Ako náhle som si mohla pretrieť oči, aby som videla na všetkých troch smejúcich sa chlapcov, vzdychla som si. „To bolo za čo?" spýtala som sa ‚smutným,' hlasom.

„Bola si moc suchá a nezašpinená od mydla, z roku 3," zasmial sa Lukas.

„Od teba by som to čakala najmenej," urazene som sa na neho zadívala.

„Nemala si mi kusnúť do prsta," nadvihol urazene obočie.

A sakra. To bol Lukas? Preletelo mi ako prvé hlavou a mala som si chuť dať facku. Nesedelo mi to najmä kvôli jeho vypracovaným nohám. Na pohľad sa nezdali až také vypracované! „Prepáč," zasmiala som sa. Od zábavy? Zúfalstva? Sama som nevedela, no začala som sa smiať a žmýkať si tričko od vody. „Preboha! To čo všetko v tom bolo?"

„To je len voda zo školy," mykol plecami Riley a sledoval vodu, ktorá jemne kvapkala ešte z hadice.

„Asi sme to prehnali," ozval sa Gerrard.

„Niééé, vážne?!" ironicky som poznamenala, no smiech v mojom hlase bolo počuť. „Ale vážne chlapci..." hodila som hlavou smerom k stene, „mali by sme to vyčistiť," vzdychla som si smutne. Nechcelo sa mi do toho, no inak sme sa nemali ako dostať. Jedine...? Nie, Batman fakt nie som. Zavrtela som hlavou a postavila sa k stene. Na hubku som si dala jar, cif a všetky prostriedky, znechutene sa zadívala na hubku, chalanov, stenu, hubku... a začala pretierať tým... nevedela som ako to nazvať, čiže „prostriedkom." Po chvíli, keď sa nikto ku mne nepridal, založila som si ruku v bok a ukázala na nich hubkou. „Nechcete mi pomôcť?"

„Ani nie," ozvalo sa jednohlasne. Nuž, aspoň boli úprimní.

„Super, tak mi pomôžte, lebo to hodím do vás," vyhrážala som sa im dúfajúc, že mi nebolo vidno na tvári, pobavenie.

„Strašne ti to tričko presvitá," ozval sa hlas vedľa mňa, ktorý začal pretierať a drhnúť slovo „hovno."

Zadívala som sa sama na seba a hryzla si do pery, aby som na nich nezačala kričať. Moje sivé tričko, s čiernym nápisom, bolo takmer priesvitné a dokonca, tá čierna ani nepomohla. Bože ďakujem, že som si nezabudla dať podprsenku! Mykla som plecami a vrátila sa k oškrabovaniu: „To vyschne." Riekla som nezaujato a snažila sa nevnímať pohľady všetkých troch.

„Hmm..." ozvalo sa z druhej strany vedľa mňa, kde stál Gerrard a prezeral si ma.

„Nie, fakt nie," zasmiala som sa a varovne ukázala na neho prstom.

„Ani nevieš, na čo myslím!" obraňoval sa.

Nadvihla som obočie a ukázala mu na nohavice: „Myslíš?"

„Do riti!" otočil sa prešiel z druhej strany k Lukasovi, aby bol čo najďalej odo mňa. Musela som sa len na tom smiať a chalani sa ku mne pridali. Ešte dlho sme čistili grafitti a smiali sa, pri čom sme sa navzájom doberali a konečne som sa cítila ako „medzi svojimi." Emily je fajn kamarátka, ale chalani sa nezaprú.

Začuli sme klopkanie a spozorneli sme.