Štyri živly

54. Kapitola

Nepodarilo sa mi ho síce doslova utopiť, no i tak som bola šťastná, ako sme pekne strávili ďalší letný deň. Na križovatke sme sa rozdelili každý svojim smerom a dohodli sa, že večer prídeme k Rileymu a budeme pokračovať v našom letnom filmovom maratóne. Dnes som bola na rade s výberom filmov.

Pri tom ako som si dávala sprchu a pobehovala z izby do kúpeľne som si sušila vlasy. Nenávidela som používať fén a milovala som letné večery, kedy to ani potrebné nebolo.

Na usb kľúč som posťahovala všetky diely Scary Movieho a do plážovej tašky zbalila pyžamo, kefku a podobné hlúposti na prespanie.

"Idem!" zakričala som na rodičov z izby a pobrala sa k dverám.

"Uži si to a nerob problémy!" odkričala mi späť mama, na čo som sa len zasmiala.

Na nohy som si nazula balerínky a z misky vzala kľúče. V zrkadle som si ešte obzrela svoj výzor a mokré vlasy prehrabla na stranu aby mi ofina nepadala do očí. Konečne som bola po dlhšom čase u kaderníčky, ktorá mi upravila vlasy. Aj keď mi z nich veľký kus odstrihla a prvé dni som mala chuť plakať, teraz som s nimi bola viac ako spokojná.

Vyšla som z dverí, otočila sa k zámke a strčila do nej kľúč. Otočila som zámkom, mobil strčila do vrecka a otočila sa.

Myklo mnou. Stál tam chlapec v čiernej mikine. Nevidela som mu do tváre.

"Ahoj, hľadáš niekoho?" usmiala som sa na neho milo.

"Teba," srdce mi vynechalo dva údery keď urobil krok vpred.

"Poznáme sa?" snažila som sa mať pokojný hlas, aj keď ruky sa mi začali potiť.

"Už sme mali tú česť," sklopil kapucňu z hlavy a s úsmevom mi pritisol ruku na krk. Pery priložil k môjmu uchu a šepol: "Gau i fyny. Peidiwch â symud."

V momente moje telo ochablo a zmizol mi i hlas. Mala som chuť kričať ale hlasivky ma nechceli počúvať. Jediné, čo som nedokázala zastaviť, boli slzy stekajúce mi po tvári.

S každým nádychom sa mi sťahovali pľúca. Jeho ruka pridávala na stisku až sa mi zahmlilo pred očami a odpadla som do bezvedomia.

POV tretej osoby:

Stagnus si prehodil Tanah cez plece a odkráčal s jej bezvládnym telom do kríkov, odkiaľ sa vynoril. Tam ho už čakal jeho šéf, ktorý otvoril bránu do druhého sveta.

Okolo nich sa objavila žiara, ktorá pohlcovala všetko svetlo.

"Prípavy sa môžu začať," rozkázal, ako náhle sa objavili na hrade. Telo Tanah bolo položené na veľký, okrúhly kameň, ktorý slúžil ako rituálny stôl.

"Ste si istý, že je to ona?" spýtal sa chlap, ktorému chýbalo pravé oko. S nožom v ruke si neveriaco prezeral dievčinu, ktorá bola v stave bezvedomia.

"Spochybňuješ moje úsudky?!" skríkol pán.

"Prepáčte pane. Ale musíte sám uznať, že vyzerá ako... každé iné nemagické dievča," postavil sa nad ňu.

"A to je na tom to najlepšie. Bude za nás špinu páchať a nik ju neodhalí," posadil sa do čierneho kresla. Po stranách boli vyryté kliatby a poškrtané mená bytostí, ktorých sa zbavil. "Táto dievčina by mala jedného dňa prevziať náš svet a stať sa kráľovnou. A to nemôžeme dopustiť," napil sa z pohára, kde sa nachádzala krvavo červená tekutina, pripomínajúca víno. Víno, to však nebolo. "Začni," pokynul hlavou.

Muž s jedným okom umiestnil Tanah do stredu kameňa. Pozdĺž jej tela naskladal päť sviečok. Sviečku vody, ohňa, zeme, vzduchu a ľadu.

"Ste si istý, že to zvládne?" ozval sa Stagnus stojaci za pánom.

"Ak nie, príde i o druhé oko," pohrával sa s dýkou v ruke. "Je dobre oboznámený s tým, čo sa stane ak neuspeje chlapče," venoval mu jeden krátky pohľad. "A teraz mi povedz, čo posledné mesiace robila, pokiaľ sme jej zastavili odpočet keď si myslela, že to skončilo?"

"Niekoľko týždňov pokračovala v skúmaní toho čo sa jej stalo. Zvyšok dokončovala školu a sústredila sa na rodinu a strýka. Také tie pozemské veci," mykol plecami a díval sa na dievča.

"Nič zvláštne si nespozoroval?"

"Jedine to, že sa omnoho zlepšila vo využívaní svojich schopnosti. Už nerobí toľko pohromy ako na začiatku. Dokáže to v istom stave ovládať," vyriekol.

"To sa nám bude hodiť," pochvaľne vyriekol pán.

"Pane? Môžem sa spýtať?"

"Pýtaj sa, synak," položil pohár do rúk blonďavej otrokyne.

"Prečo som mal zastaviť odpočet?"

"Čakal som, kedy sa na to spýtaš," prešiel si jazykom po zuboch. "Bolo dosť možné, že by to rýchle nezvládla. A navyše, na čo by nám bola ak by nám zmrazovala izbu po izbe?" v rukách sa mi leskla čepeľ, s ktorou sa hral. Ostrie priložil k prstu a jemne zatlačil, vďaka čomu sa mu spustila krv po prste. Vložil si ju do úst a sledoval proces.

"Nad tým som nerozmýšľal, pane," vyzliekol si mikinu. "Čo s ňou teraz spravíme?" zaujímalo Stagnusa naďalej.

"Teraz, nám bude slúžiť," uškrnul sa. "Konečne budeme mať účinného vojaka na zhodenie kráľovny Orkallion aby sme mohli ovládnuť ríšu Nizyd," vstal aby pristúpil bližšie k telu.

Chlap bez oka rozprával v starodávnom jazyku slová pripomínajúce kúzlo. Bola to však kliatba.

Na hnedých vlasoch Tanah sa objavila červená, ktorá bola dobre skrytá pod jej hrivou. Bol to však znak, že sa im ju podarilo pretiahnuť na stranu Zla. Jej telo sa i naďalej vznášalo pokojne vo vzduchu, pokiaľ nebola kliatba hotová.

Dievča ležalo na stole. Všetci odstúpili, len samotný pán pristúpil. S dýkou v ruke si prešiel po dlani, kde vytvoril krvavú čiaru.

Otočil ruku nad jej telo a stisol ju v päsť. Niekoľko veľkých kvapiek dopadlo na jej oblečenie i nahú kožu.

Ruku si utrel do nohavíc a dýku zapichol za opasok.

V momente, ako miestnosťou prešiel chladný závan, ktorý zhasol všetky sviečky v miestnosti.

Tanah otvorila oči.

"Vitaj, dieťa," usmial sa na ňu pán.