Štyri živly

42. Kapitola

Otec sa nás spýtal či si dáme pohár, no ja som len zavrtela hlavou. Nemala som chuť ani na nič tvrdé a ani na víno. Možno tak šampanské, no otvárať novú fľašu som nechcela. A navyše, posledne som skoro dostala štupľom medzi oči, keď to otec otváral. Zážitok do konca života.

"Nie vďaka," zavrtela som hlavou a postavila vodu na čaj.

"Ani ja si neprosím, vďaka," riekol Viktor. Len som sa nad ním zasmiala a on mi daroval vyčítavý pohľad.

"S chalanmi chľastáte ako poslední alkoholici a tu povieš 'neprosím si ďakujem'?" zhrubla som hlas, aby pochopil, že ho napodobňujem, za čo som si vyslúžila ďalší nepríjemný pohľad.

"Ha-ha," ironicky mi odpovedal a začal upratovať taniere.

Vytiahla som si hrnček, ktorý bol na odkvape, prebehla som ho utierkou a vložila do neho sáčok čaju. Netrvalo dlho pokiaľ cinkla voda, ktorú som si doň naliala takmer až po okraj.

Kanvicu som položila na miesto. Hrnček s Mickey Mouse-om vzala do rúk a pomaly sa vydala ku schodom.

"Budeš tu spať?" začula som za sebou hlas mojej mamy, ktorá na neho kričala.

"Ak mi Tanah dovolí, veľmi rád," uškrnul sa a pleskol ma po zadku, čo som nečakala, takže som vyliala obsah čaju nie len na seba ale aj na schody.

"VIKTOR!" skríkla som po ňom, keď som ucítila horúcu vodu na stehnách. "Ja ťa zabijem," nadávala som mu ďalej.

"Prepáč poklad," zbehol dolu do kuchyne po utierku. "Pozor, ja to utriem," zohol sa k mláke.

"No to si píš, že utrieš," mračila som sa na neho. "A hej mami, bude tu spať," otočila som opatrne hlavu vzad. "Pokojne mu prichystaj paplón a matrac, lebo bude spať na zemi," zasyčala som na neho a prebodla ho pohľadom.

"To určite," mrmlala si popod nos a myslel si, že ho nepočujem. Keďže som ho ale počula, plán na večer som mala jasný.

Vybehla som po schodoch aj s hrnčekom a položila ho na prvé voľné miesto. Do kúpeľne som zbehla po toaleťák a utrela dno hrnčeka i stolík, ktorý som si kvôli nemu zašpinila.

Než som sa stihla vrátiť, Viktor sa rozvaľoval na mojej posteli a čítal si nejakú knihu. "Čo čítaš?" zamračila som sa na obálku, ktorá mi bol povedomá.

"Nič," uškŕňal sa od ucha k uchu.

Môj pohľad padol na nočný stolík, kde mi chýbal denník? Skicár? Proste blok, do ktorého som si čmárala. "Ty si neskutočný!" zabuchla som dvere od izby a vrhla sa na neho.

"Ale no, prestaň," uškŕňal sa a naťahoval ruky za hlavu, keďže som vyliezla na jeho telo a nohami ho prišpendlila k posteli.

"Vráť mi to," syčala som a naťahovala sa za blokom. Keďže ale bol vyšší a tým pádom mal dlhšie ruky, nedokázala som mu ho vziať. 

Zadkom som sa posunula až na jeho hruď, nechtami sa mu zaborila do ramien a voľnou rukou sa jemne dotýkala bloku, ktorý som takmer mala, keby mu nevypadol z ruky.

Vtedy ma štipol do zadku, vďaka čomu som nadskočila a prevalila sa vedľa neho. V momente som vyskočila na nohy - dobre nevyskočila, urobila kotrmelec a padla na zem - a vzala blok. Víťazoslávne som ho zdvihla vysoko nad hlavou, čo nebol dobrý nápad, preto som ho rýchle strčila pod tričko a objímala svoje brucho.

"Ha!" vysmievala som sa mu.

"Ha," napodobnil ma a pretočil očami. "Vážne ma zaujímalo ako skončí Princezná Samantha," prevalil sa na brucho, hlavu si podoprel rukami a nohy zdvihol, ktoré prekrížil. Vyzeral ako trojročné dievčatko, ktoré sa hralo na morskú pannu.