18. Kapitola

2.7K 242 8
                                    

„Ty... vole," vyslovil Lukas a díval sa na nás.

Odtiahla som sa rýchle od Viktora a vytiahla si nočnú košeľu, ktorá mi jemne skĺzla a zadívala som sa zmätene na nich.

„To... ja... vy... čo?" začal koktať Lukas a snažil sa dať dokopy jednu súvislú vetu, no moc sa mu to nepodarilo.

„Dobre, takže... čo sa to tu deje?" zavrel vchodové dvere Gerrard a začal sa vyzúvať a vyzliekať z mikiny. „Ja som si myslel, že sa moc nemusíte. Alebo... ste pohádaní alebo... chodíte spolu?" spýtal sa na rovinu a ja som sa zadívala na Viktora a vzdychla som si.

„Nie, nechodíme spolu a je to zložité. Teda... nie je," šla som do kuchyne, kam ma chlapci nasledovali. Posadali si okolo stola a ja som behala po kuchyni a hľadala pukance, pri čom som im vravela: „Nepohodli sme sa s Viktorom a tak nejako som to chcela napraviť a..." Mykla som plecami a bola rada, keď som konečne našla sáčok. Otvorila som ho, strčila do mikrovlnky a už bolo len treba počkať, až sa všetky kukurice urobia. Oprela som sa medzi tým o linku a založila ruky na hrudi. „Tiež ste mohli počkať dve minúty vonku..." urazene som odula spodnú peru.

„Päť..." ‚odkašľal' si do ruky Viktor a ja som hodila po ňom veľavýznamný pohľad.

„Podľa mňa keby im necháme päť minút, zvrtne sa to v dve a pól hodiny ale dajme tomu," začal sa smiať Riley a ja som ho vraždila pohľadom.

„Budem sa robiť, že som to nepočula, okej?" otočila som sa im chrbtom a ignorovala šepkanie, okolo môjho zadku. Stúpla som na špičky, vzala z poličky misku a nasypala tam pukance, ktoré boli už i tak dostatočne horúce a v tej kovovej miske, to nebolo o nič lepšie. Tiež mi mohlo napadnúť to nasypať do umelohmotnej, no už som to nechcela presypávať a zbytočne špiniť druhú misku. I keď tiež nebolo najťažšie otvoriť myčku a strčiť to tam, no moje "rýchle" pochody myšlienok stáli niekedy za to. "Aké filmy ste doniesli?" spýtala som sa ich, už otočená k nim, s miskou v ruke.

"Scary Movie všetky časti, Iron Man, Spider Man..."

Zdvihla som ruku a tým som ich zastavila: "Je tam aj nejaký film, ktorý sa nekončí na "Man"?" Ukázala som prstami úvodzovky jednou rukou a nadvihla obočie.

"Netuším, čo na tom kľúči je," Gerrard sa chystal po mne hodiť kľúč, no zastavil sa tesne, ako si všimol, že držím misku. "Fajn, tak asi nehodím," zasmial sa a všetci sme sa vybrali do obývačky. Chalani obsadili sedačku a ja som si založila ruky v bok.

"Ako... mám stáť?" dívala som sa na nich, no po chvíli som si sadla na zem.

"Však tam máš kreslo," ukázal rukou Lukas a ja som ho spálila pohľadom.

"Ste na mňa zlí, viete o tom? Vo vlastnom dome ani na vlastnú sedačku si človek nemôže sadnúť," vzdychla som si.

"Poď sem," načiahol sa rukou Viktor a usmial sa na mňa tým sladkým úsmevom. Hryzla som si do pery aby som sa neusmievala ako idiot a sadla si na neho.

"Fajn. Sedenie máme vybavené. Teraz ešte film," zhodnotila som, keď som sa o neho opierala a dívala sa na chalanov.

"Aj tak ten film bude len v pozadí a nikto to nebude pozerať, tak na čo míňať elektriku?" ozval sa vedľa mňa Riley.

"Pravda, ale ak ma prestanú baviť tie vaše kecy, stále sa môžem sústrediť na film," doberala som si ho a prstom mu štuchla do ramena. "Tak... hm... The Bad Neighbours?" navrhla som komédiu, ktorú som síce už niekoľkokrát videla, no stále stála za to.

"Hej, fajn nápad," objal ma okolo pásu Viktor. "Choď to pustiť Riley."

"Hej, jasné a obsadí mi miesto, nie? Na to zabudni," pretočil očami a zadíval sa na mňa, akoby som mu zjedla večeru.

"Pozri, ja ju držím a nepustím, tak to choď pustiť," presviedčal ho ďalej.

"Bože, ste ako malé deti," vstal nakoniec Gerrard, ktorý to celé sledoval a sadol si pred telku. Začal sa hrabať v DVD-čkach až nakoniec našiel "The Bad Neighbours" a pustil film. Sadol si späť k nám, vzal zo stolíku pukance a začal jesť. Nechápavo sme sa na neho a dívali a vymieňali si zmätené pohľady, až mu to začalo vadiť a hodil po nás otrávený výraz. "Pustil som film, mám nárok na pukance," mykol plecami a vyložil si nohy na stolík.

"O...kééj som ticho," zdvihla som obranne ruky a zasmiala sa.

***

Začal film a my sme ho pozerali. Sem-tam sme niečo okomentovali a doberali sme sa, až nakoniec skončili pukance všade. Vedela som síce, že zajtra budem musieť nabehnúť s väčším upratovaním, no nejako som to neriešila. Na konci sme i tak film viac nepozerali ako pozerali, no dobre sme sa zabavili. Na hodinách sa objavilo 2:32 a chalani sa začali zbierať domov.

"Ak chcete, môžete tu prespať," navrhla som im, keď som stála v kuchyni a nalievala si pitie, keďže oni nechceli.

"Nie, zajtra musím ísť otcovi pomáhať do záhrady. Možno nabudúce," mrkol na mňa Lukas a objal ma na pozdrav. Tak isto aj Riley a Gerrard. Zadívala som sa prosebne na Viktora a dúfala, že aspoň on u mňa ostane. Ten ma taktiež objal, no zo zadu: "Neboj sa. Mňa sa nezbavíš. A i tak ti potrebujem ešte nejaké veci objasniť." Dotkol sa jemne môjho náhrdleníku a ja som prikývla.

"Majte sa teda a dobrú noc," zamávala som im vo dverách.

"Jasné, aj ty a ak ťa bude Viktor obťažovať, volaj," mrkol na mňa Gerrard, "a ja dojdem aj na bicykli."

"Ha-ha si vtipný," otrávene zo seba dostal Viktor a ja som sa snažila nesmiať. Zavrela som dvere a otočila sa k nemu, no keď som uvidela jeho urazený pohľad, vyprskla som do smiechu ihneď. "Tebe to je vtipné?!" hral sa na urazeného.

"N-nie," snažila som sa prestať smiať a nadýchnuť sa.

"Fajn, spíš na gauči," začal ma štekliť, keď v tom som ho stopla.

"Ja? Ja spím na gauči vo vlastnom dome? Nemyslíš vážne," znovu som ho vysmiala, no jeho urazený pohľad stál za to, a tak som neodolala a pobozkala ho na líčko. "Ak budeš dobrý, možno dostaneš aj na pery," dotkla som sa ich jemne prstom a chytila ho za ruku, pri čom som ho ťahala za ruku k sebe hore do izby.

Štyri živlyOù les histoires vivent. Découvrez maintenant