Štyri živly

17. Kapitola

Vyšla som z autobusu a chlapci mi ešte kývali a mne to vytvorilo úsmev na tvári. Zavrtela som hlavou, dívajúc sa na nich a ešte cupkala domov, so sluchátkami v ušiach, ktoré som snáď prvýkrát nemala po celú jazdu v autobuse. Bol to nezvyk nebyť vo svojom "svete" a počúvať a rozprávať sa s ostatnými, no páčilo sa mi to. Mohli by sme častejšie chodiť spolu domov, napadlo mi a ja som sa zasmiala nad tou predstavou, ako každý deň sme po škole a drhneme grafitti. A aby nebolo málo, zafúkal nepríjemný vetrík a ja predstavy ma vrátila späť do reality. Síce som už vyschla snáď maximálne ako sa dalo, no stále som mala mokré vlasy i fľaky na tričku.

Ani nie o sedem minút som bola pred domom a hľadala kľúče, ktoré som nakoniec objavila vo vrecku riflí. Ešte, že je piatok, vzdychla som si a strčila kľúč do dverí a čakala, že len raz budem musieť odomknúť, no na moje prekvapenie, dvakrát. Nikto nie je doma? napadlo mi, no keď som sa pozrela na displej, ktorý ukazoval 17:48, zdalo sa mi to zvláštne. Dokonca ani zmeškaný hovor som nemala. Nechala som to teda tak, vstúpila do vstupnej haly a zavrela dvere, pri čom ma zahalila tma. Oni fakt, nie sú doma, povyzliekala som sa a vyzula. Vansyy som nechala pri botníku a mikinu hodila na vešiak.

"Mami?" nič. "Tati?" znovu nič. Vošla som do kuchyne, kde som rozsvietila a myslela si, že ma svetlo oslepí. Na stole sa leskol biely papier, ktorý som vzala do ruky a čítala.

Šli sme s tvojim otcom na večeru a neskôr ideme na bowling. Večeru máš v trúbe, len si ju zohrej. Pusu, mama.

Aha, super. A čo tak dať dopredu vlastnej dcére vedieť? No, to je jedno, vzdychla som si a ani sa neobťažovala dívať do trúby, pretože som podľa pachu cítila rybu. Dala som si rýchlu sprchu, pri čom som si umyla vlasy - znovu - a obliekla si nočnú košeľu, ktorá mi bola tesne nad kolená, fialovej farby, s čiernou čipkou na prsiach. Vošla som do kuchyne s tým, že si zohrejem rybu, no bola ešte teplá, čiže ju dorobila len teraz niekedy. Naložila som si lososa na tanier, pokvapkala citrónom a zamyslene som sa dívala na telku do obývačky, ktorá bola i tak vypnutá.

Môj pohľad skákal od televízoru, k iPhonu, k tanieru... a stále dokola. Ani som nevedela, azda na niečo čakám. Možno na Emily, ktorá mi napíše, že je sama doma a mám prísť? Alebo či ona nepríde ku mne? Netrvalo však dlho a tesne pred tým, ako som dojedla, mi prišla správa na facebook.

Čo máte dnes v pláne chalani? napísal Lukas, no rýchle dopísal, ...a Tanah?

Prstami som sa dotýkala obrazovky aby som mu mohla odpísať: Rodičia šli na bowling, takže asi sa nudiť doma a pozerať nejaké filmy. Prečo?

Riley: Nič asi pôjdem na baru, pridáte sa?

Gerrard: Zas ideš chlastať?

Riley: Daj mi pokoj. Ty tiež nič nerobíš ako gamblíš.

Gerrad: Ok, len som sa spýtal, neštekaj po mne.

Viktor: Nazdar chalani.

Tanah: Ahoj :)

Viktor: Čo tu robíš?

Tanah: Stále si naštvaný?

Viktor: Mal by som?

Tanah: Videla som -.-

Lukas: Okej hrdličky. Čo tak sa stretnúť u mňa? Mama šla s kamarátkami preč a nechce sa mi byť doma samému.

Tanah: Ani neviem, kde bývaš :D nemôžete radšej sem prísť? Ja som už v pyžame :D

Riley: Ohoooo... slečna šikovná :D

Tanah: Debil -.- :D

Lukas: A nevadí ti to?

Tanah: Tak keby hej, tak vás k sebe asi nevolám, nie? :D Akurát som dojedla, takže vás čakám :D urobím pukance? :D

Gerrard: E? Čo? Kde? o.o

Tanah: O 10 minút u mňa, čakám vás :D

Zablokovala som mobil a ignorovala pípanie, ktoré sa ozývalo z neho. Ani som si nevšimla kedy a ako a hodiny ukazovali 18:20, kedy som začula prvé zvonenie a to nebolo ani päť minút, čiže som nestihla ani nájsť pukance a už som utekala k dverám s hlasným: "Idem!" Keď som však dobehla k dverám, vzdychla som si a tľapla po čele, keď som otvorila dvere, ktoré neboli ani zamknuté.

"Ahoj," pozdravil ma Viktor ale nedíval sa na mňa.

"Ahoj," usmiala som sa na neho.

"Môžem?" chcel vojsť, no ja som si založila ruky na hrudi.

"Nie," odvetila som mu.

"Myslel som, že si i mňa pozvala a..." pohľad mu padol na môj výstrih, sčervenal a odvrátil zrak. "Prosím ťa, obleč sa," zamrmlal, dívajúc sa za mňa.

Zdvihla som si výstrih a donútila ho podívať sa mi do očí. "Ja ti to všetko vysvetlím, Viktor, len ma nechaj," vzdychla som si a prosebne sa na neho zadívala.

"Čo mi chceš vysvetľovať? Že Eric je tvoj chalan?" obišiel ma a vyzliekol si čiernu mikinu so sivými šnúrkami.

"Dobre vieš, že to je debilina!" rozhodila som naštvane rukami, buchla dverami a ráznym krokom som sa dostala až k nemu.

"Hej?! A čo tá pusa?!" zvýšil tiež hlas.

"On mi ju dal! Ja som sa o ňu neprosila! A na líce to nič neznamená!" prišla som k nemu, chytila ho jednou rukou okolo krku, stúpla na špičky a skôr ako stihol niečo povedať, pritisla som tvrdo svoje pery na jeho. Nechcela som, aby sa to takto odohralo, no nechcela som ho stratiť a začala som cítiť niečo viac ako priateľstvo u neho. Aspoň som si to myslela, no teraz sa mi to potvrdilo.

Obmotal mi ruky okolo pásu a zjemnil bozk, pri ktorom sme mali obaja zavreté oči a ja som cítila motýliky v brušku.

Odtiahol sa odo mňa: "Tann..."

Nestihol doriecť a znovu som sa prilepila na jeho pery a svojim jazykom hľadala ten jeho, až sa konečne prispôsobil môjmu pomalému tempu.
Začula som tvrdý náraz na zem a následne rozbitie sa, keď som sa otočila a tam stál Lukas, Riley a Gerrard.

"Ty... vole," vyslovil Lukas a díval sa na nás.