Štyri živly

31. Kapitola

Už som na nič nečakala a ani na nikoho a sadla som si pekne za stôl, na svoje miesto. Vedľa mňa sa usadil Viktor z pravej strany a oproti si posadali chalani. Za vrchom stola sedel Lukas a Tom, ktorý ma stále sledoval a ja som mu pohľady opätovala. Netrvalo to však dlho, pretože som bola hladná, a tak som sa s chuťou pustila do praženice. Z taniera, na ktorom bola poukladaná zelenina, som si vzala pár kúskov paradajky a rožok- Mala som ho radšej ako chlieb. Lepšie sa to jedlo a bolo to celkovo chutnejšie.

"Dáš mi prosím ťa papriku?" začula som Tomov hlas, ktorý prehovoril smerom k Rileymu. Ten však len prikývol a šiel mu dať, no ja som ho zastavila.

"Nedávaj mu ju," namietla som.

"Prečo?" spýtali sa obaja naraz.

"Je od nejakej známej z trhu a je extra štipľavá. A nemyslím si, že by si ju dokázal zjesť," vložila som si prázdnu vidličku do úst. Zavrtela som nad sebou hlavou a nabrala si praženicu naň.

"A nemáš nejakú neštipľavú?" spýtal sa ma.

"Pozrieť sa môžem," odsunula som stoličku, "no nie som si istá. Všetci máme radi štipľavé, a tak sladká paprika sa u nás často nevyskytuje," prešla som ku chladničke a prehrabovala sa v plastových šuplíkoch. Vzala som jednu papriku zo sáčku a ovoňala ju. Nebola som si však istá a vrátila som ju späť. "Čo tak červená?" ukázala som mu ju.

"Môže byť," prikývol Riley.

"Dobre," umyla som ju pod vodou, vzala nožík a nakrájala ju priamo na Tomov tanier. Ten sa na mňa ani nepozrel a začal ju jesť, no ignorovala som to. Lepšie akoby ma mal pripútať k stoličke a vpáliť mi hračkársky šíp do čela, ako zajatcovi. I keď, bolo by to zaujímavé... pomyslela som si, lenže ako som nedávala pozor, nožík mi jemne prešiel cez bruško prsta, čo zaštípalo, a tak som si ho automaticky strčila do úst.

"Pohode?" začula som hlas vedľa seba a ja som sa len usmiala a prikývla. Nebolo to zranenie, vďaka ktorému by som umierala, no štípať to za to bude statočne. Čiže... skoro ako smrť. Podľa môjho názoru to bolo horšie ako odseknutý prst. Prestala som však premýšľať nad smrť porezaním sa a odniesla som nôž do umývadla. Sadla som si späť na stoličku a vychutnávala si raňajky, ktoré mi stihli medzi tým vychladnúť. Keďže som bola hladná, nejako mi to nevadilo a ďalej som luxovala zvyšok vajíčok na tanieri.

Poodnášala som riad do myčky a medzi tým sa rozlúčila s chalanmi, ktorí už museli ísť. "Zajtra v škole," usmiala som sa na nich a zavrela za nimi dvere.

"Konečne sami," pritiahol si ma k sebe Viktor a pobozkal na pery.

"Pravda..." odtiahla som sa, "môžeš začať s vysávaním, ja potom umyjem podlahy," uškrnula som sa na neho a smiala sa na jeho pohľady, ktorý stál za to.

"Mám lepší nápad," pošepkal mi do ucha a chytil ma za zadok, vďaka čomu si ma pritiahol k sebe.

"Nemyslím si," vtiahla som mu medzi pery tú jeho a nechala sa, aby ma oprel o dvere. Hrajúc sa s jeho jazykom, som mu rukou vkĺzla do vlasov a tak si ho k sebe pritiahla väčšmi. Na chvíľku sa odo mňa odtiahol, aby sa mi zadíval do očí a usmial sa na mňa tým jeho dokonalým úsmevom s jamkami v lícach. Ucítila som jeho ruky na svojich stehnách a vzápätí som sa "vznášala" vo vzduchu.

"Daj ma dole, som ťaž-" nestihla som dopovedať, pretože sa znovu zmocnil mojich pier a ja som podľahla.

***