Dragon Blood

Kapitola 113

,,Daremius?" spýtal sa a dúfal že ho klame sluch.

Ucítil na ramene ruku a vrece zliezlo dolu. Trhol sa ako mu udrelo do očí svetlo.

A skutočne. Stál pred ním Daremius. Vlasy mu odstávali na všetky strany a vyzeral ako by ho práve teraz zobudili. Namiesto voľnej obtočenej látky mal na sebe toľko kožušín, až to bolo smiešne.

,,Čo tu robíš?" spýtal sa a odtiahol sa.

,,Peter? Si to ty?" spýtal sa Dary a nahol sa k nemu bližšie.

,,Som to ja."

,,To je výborné! Už som rozmýšľal kedy sa niekto z vás ukáže!" putá na jeho rukách cvakli a uvoľnili sa.

,,Stále si mi neodpovedal na otázku. Prečo sa chystáš napadnúť Daevon?"

,,Napadnúť Daevon?" povedal ako by to bola tá najdivnejšia vec. ,,Prišiel som vám na pomoc!"

,,To by som o tom vedel, nie? Toto zatiaľ pôsobí veľmi podozrivo."

Dary zažmurkal. ,,Zvláštne. Aurora ti to nepovedala?"

,,S Aurorou nie som v kontakte. Takže si na jej strane, hej?"

,,Samozrejme! Sľúbil som pomoc proti Tewemu a ten sľub hodlám dodržať! Vyplávali sme len dva dni po tom čo nám prišla Aurorina správa."

,,Môžem tú správu vidieť?"

Dary prikývol. ,,Nemyslím že budeš rozumieť," spod kožušín vytiahol list a podal mu ho.

Peter chvíľu študoval text. Naozaj nerozumel ničomu inému ako menám. Dole na papieri sedel podpis. Skutočne to písala Aurora. Dátum bol spred necelých troch týždňov.

,,Stále mi to nedáva zmysel."

,,Je neskoro. Ráno ti poviem všetko čo chceš vedieť," otočil sa k strážnikom čo stáli za nimi a niečo im povedal.

,,Bude pre vás pripravený stan," povedal predtým než ich strážnici vyviedli von.

***

Spať na niečom inom ako tvrdej zemi mu výrazne zlepšilo náladu. Ráno ho stále bolelo celé telo, ale už nie až tak. Aj tak sa však musel poriadne rozcvičiť skôr ako bol schopný fungovať.

Stráže viedli jeho aj otca späť k hlavnému stanu. V noci si ho nemohol prezrieť. Teraz videl že bol veľký ako tri normálne stany a bol z hrubej zlatej látky pretkanej bielymi vzormi.

Ďalšie stráže ich vpustili dnu cez vchodové plachty. Oproti jasu oblohy bolo vnútri prítmie a teplo. V strede bol dlhý stôl. Na jednom konci ležala mapa, na druhom stálo jedlo.

,,Ták, Daremius. Máš dosť čo vysvetľovať."

,,Dobré ráno? Nič?" Daremius si prekrížil ruky na prsiach a uškrnul sa.

,,Dobré ráno. Rozprávaj!"

,,Sadnite si. Určite ste obaja hladní."

Peter si sadol k stolu ale jedlo ignoroval. ,,Rozprávaj!"

,,Som kráľ a prikazujem ti jesť!"

Ani sa nepohol. ,,Rozprávaj!"

,,Si tvrdohlavý ako Aurora. Tebou asi nič nepohne, čo?"

,,Vydržal som stretnutie s jedenástimi Večnými. Musíš sa snažiť viac."

,,Vymýšľaš si!"

,,Nie. Strávil som šesť dní v kuse letom cez celú krajinu, s frflajúcim idiotom čo sa nazýva mojím otcom, aby som zistil koho armáda útočí na Daevon. Nebudem čakať už ani o sekundu dlhšie! Rozprávaj!"