Kapitola 39

389 33 11
                                    

Z mora sa zdvíhal ranný opar.Vzduch voňal ako soľ a mokré drevo. V prístave to už v tak skorej hodine prúdilo životom. Obchodníci dohliadali na svoj tovar, rybári vykladali bedne s rybami, námorníci pripravovali svoje lode a cestujúci hľadali svoju loď. Pomedzi všetkých ľudí sa ponevierali čajky a škriekali na každého kto sa k nim príliš priblížil.
Harila patrila medzi veľmi dôležité obchodné križovatky, takže nebolo prekvapivé že kráľovská loď sa nachádzala práve tu.

Všetko bolo pripravené na vyplávanie. Peter tomu stále akosi nedokázal uveriť. Ak by mu kedysi niekto povedal, že kvôli armáde pôjde na iný kontinent, alebo by mu povedal že vôbec nejaký iný kontinent existuje, považoval by ho za blázna. A teraz stál na palube najluxusnejšej lode akú kedy videl, opieral sa o zábradlie a snažil sa predstaviť si pred sebou Škoricové paláce.

Podľa odhadov mala plavba trvať týždeň, maximálne týždeň a pol. Aj tak to bolo dosť.

Priblížila sa k nemu Cass. Výraz na jej tvári nedokázal rozlúštiť.

,,Bola si tam niekedy?" spýtal sa. Nemusel povedať kde aby pochopila.

,,Nie. Aurorino pozvanie na iné dvory pre priateľov neplatilo. A po jej korunovácii sme neboli nikde," odpovedala.

,,Tváriš sa ako by ti to vadilo," podotkol.

,,Čože? Nie! Ale trocha dovolenky by z času na čas nebola na škodu. Hlavne na takom mieste ako sú Škoricové paláce," zasnene pozerala do diaľky.


***


Peter ľutoval princa, ktorý zjavne trpel morskou chorobou. Od začiatku plavby ubehlo pol dňa a jeho výsosť sa s nazelenalou pleťou schovával v svojej kajute. Aurora večer pred tým upozornila, že sa to môže niekomu stať. Taktiež však povedala, že by to malo po pár dňoch prejsť.
Bol však rád že to nie je on, kto strávi zvyšok plavby s hlavou vo vedre.

Loď plávala okolo hory, ktorej vrchol bol skrytý v oblakoch. Bol informovaný že je to Pozthar, boží chrám. Voda okolo hory vyzerala až neprirodzene čierna, aj keď obloha bola slnečná.

Loď nabrala smer k malému prístavu na spodu hory. Ako by sa tam chystali zakotviť. Zvláštne, nespomínal si že by to malo byť súčasťou cesty.

,,Prečo k tomu príšernému miestu plávame? Okamžite sa vráťte na trasu!" okríkla Aurora kapitána. Peter si už dávnejšie všimol že má odpor ku všetkému, čo sa týkalo bohov. Zaujímalo by ho prečo.

Kapitán otočil kormidlom a loď na malú chvíľu zmenila smer, no potom sa znovu vrátila. Skúsil to znova, no tento krát loď ani len nevybočila.
,,Vaša Výsosť, nejde to. Zjavne nás tam bohovia chcú," zúfalo pokrútil hlavou muž v strednom veku s opálenou kožou a s kapitánskym odznakom na hrudi.

,,Pustite ma k tomu! Ja vám ukážem ako to nejde!" odstrčila ho od kormidla. Jeho posádka ich zmätene pozorovala, rozhodujúc sa či zasiahnuť.

Aurora dosiahla rovnaký výsledok ako kapitán. Loď stále smerovala k chrámu.

,,Čo to má znamenať!?" zakričala smerom k oblakom. Zlostne rozhodila rukami.

,,Vaša Výsosť, nedá sa nič robiť. Taká je vôľa bohov a z bohmi je neradno sa zahrávať," kapitán vyzeral, že je z pomyslenia na boží trest nesmierne vydesený.

,,Tak fajn. Pozrieme sa, čo tí dvaja šialenci zase chcú," zatvárila sa rezignovane.

,,Výsosť, takto by ste nemali rozprávať o bohoch. Môžu vás počuť," kapitán sa ešte viac prikrčil a pozrel do nebies.

Dragon BloodWhere stories live. Discover now