Dragon Blood

Kapitola 8

Zatiaľ čo Aurora a Cassidy pokojne spali, Peter mal zase jeden z tých divných snov.

Letel ponad nočnú krajinu. Črtal sa tu zámok. Ten istý zámok, ako v každom inom sne. Ale kde je dračica? Mával krídlami, a snažil sa ju nájsť. Tak počkať, krídlami? Odkedy má krídla? Zdesene otočil hlavou aby mal aspoň aký taký výhľad na to, ako vizerá.

Zdesil sa. Stal sa z neho obrovský drak. 

,,Ako..." zarazil sa. Jeho hlas znel čudne. Dunivejšie, jemnejšie, a....ženskejšie?

Pocítil ostrú obesť na špici chvosta. Prekvapene zavrčal a otočil sa. Ocitol sa zoči-voči fialovým očiam. Lavender. Ale čo robí v jeho sne?

,,Zabijem ťa raz a navždy. Teraz sa to musí podariť! Musí!"

,,Nemusí a nepodarí. Nemáš na to, aby si ma porazila, nech si už zoberieš na pomoc čokoľvek! Vždy budem silnejšia!" Silnejšia? Čo to povedal? Veď toto ani povedať nechcel. 

Obraz sa zmenil, a on už nebol drakom. No nebol ani človekom. Bol vzduchom okolo dračice, v ktorej mysli doteraz bol. Nevedel, ako na to prišiel. Vedel len, že sa na chvíľu ocitol v mysli a tele svojej strážkine.

Lavenderine oči zmenili farbu na zelenú. S výrazom psychopata, ktorým aj bola, sa uškrnula a vyfúkla zelený plyn.

Strážkiňa zaklipkala modrými očami. Na tvári mala pobavený výraz, ak sa to o drakovi vôbec dá povedať. 

,,Si blbšia a trúfalejšia než som si myslela. Vážne si si myslela, že ma môžeš ovládať? A počkať, veď ty nevieš čo to myslenie je!" 

Lavender vydala čudný zvuk, niečo ako pridusený bojový pokrik rozmliaždenej sliepky. Vrhla sa na strážkiňu. Tvrdo do nej narazila, až to zadunelo. Nezadunela však strážkiňa, ale ním otriaslo. Ani nevedel ako, a padal z oblohy. Zatvoril oči, čakajúc kedy dopadne na zem a zobudí sa. Nič také sa však nestalo, ani po asi minúte padania. Opatrne teda oči otvoril.

Stál v okne nejakej veže, a sledoval súboj dvoch dračíc. Lavender vychrlila oheň, ktorému sa strážkiňa šikovne uhla. 

Niečo buchlo a vyrušilo ho to z pozorovania. Po chrbte mu prešiel mráz. V izbe niekto bol. V tme zazrel blížiacu sa postavu. Čím bola bližšie, tým viac sa začínal klepať. Postava už musela vyjsť na miesto, kam dopadá mesačný sviť. Namiesto desivého monštra, čo ho chce zabiť, sa z tmy vynorila zadychčaná Cass.

,,Cass? Čo robíš v mojom sne?"

,,Budem ťa musieť sklamať, ale toto nie je sen. Všetko, čo okolo seba vidíš, je reálne."

,,To nemôže byť pravda!"

,,JE to pravda."

,,Tak ako je možné, že som bol v dračom vedomí, a následne vzduch?"

,,Iba tvoja myseľ. Tvoja telesná schránka zostala celý čas v tejto izbe."

Niečo jej chcel odseknúť, no nestihol nič povedať, keď sa ozval  ušitrhajúci rev.  Vydávala ho Lavender, zatiaľ čo padala k zemi. Prečo ale nevzlietla? Roztiahla krídla, a Peter si všimol že na jednom má úplne dotrhanú kožu. Nech sa snažila, ako sa snažila, stále padala dolu. Premenila sa na človeka, a snažila sa zabrzdiť pomocou mágie. 

Už bola skoro nad lesíkom, keď ju dračica zdrapla za šaty. Zostala visieť vo vzduchu tesne nad stromamy. Dračica vzlietla do výšky a odhodila Lavender tak, že ju až nakoniec nebolo vidieť. Dračica sa za ňou ešte chvíľu pozerala. Zjavne dovidela ďalej ako Peter. Keď ju už ani ona nevidela, odletela niekam, a už jej nebolo.