Dragon Blood

Kapitola 108

Azar sa cítil nesvoj, keď kráčal sám ulicou Hesiaru. Chýbalo mu niečo dôležité. Chýbala mu známa váha meča na jeho boku. Lenže to dráča, aj keď jemu to ako dráča nepripadalo, mu v čepeli spravilo tak dlhú ryhu že jeho meč bol nepoužiteľný.

V hradnej dielni mu určite dajú nový. Ale teraz musí prežiť cestu domov bez zbrane.

Aký zvláštny pocit. Posledný krát bol bez zbrane, keď ma dvanásť rokov. Teraz sa inak známe mesto premenilo na nočnú moru, kde naňho mohlo vyskočiť nebezpečenstvo spoza každého rohu.

Ale čoho sa mal báť? Ešte nikdy ho nikto nenapadol, tak prečo by mal teraz?

Napriek tomu sebou cukol pri nepatrnom náznaku pohybu. Bolo to až smiešne. Na ulici boli ešte stále ľudia, nebolo až tak neskoro. Žiadny zlodej ani násilník by sa neodvážil ukázať na hlavnej ulici takto skoro, ak nechcel prísť o hlavu. Nebezpečné boli malé, úzke tmavé uličky, nie hradná cesta.

Domy po oboch stranách ulice mali svoje vlastné stráže. Každých štyristo metrov stála hliadka.

Oproti nemu išli dvaja chlapci. Poznal ich, pretože skončili tú istú školu ako on, ibaže rok pred ním. Rozprávali sa o nejakej ženskej.

Kývol im na pozdrav.

Zmĺkli a zastavili, len čo si ho všimli.

,,Azar, všakže?" spýtal sa ten blonďavý, Erz.

Prikývol. Potešilo ho, že vedia kto je.

,,Ty si jeden z tých, čo ho vybrali pre toho princa," povedal druhý, Lero.

,,Áno," povedal a hrdo sa vystrel.

Obaja sa na seba pozreli.

,,Zradca!" zasyčal Lero.

Prekvapene zažmurkal. Ale nie!

,,Presne! Špinavý prívrženec drakov!" povedal Erz a vytiahol svoj meč.

Poobzeral sa. Na ulici takmer nikoho nebolo. Nevidel ani nijaký spôsob, ako im uniknúť.

Nemal svoj meč. A oni boli dvaja. Poraziť dvoch naraz bolo príšerne ťažké. A bez zbrane? Nemožné!

Cúval od nich preč. Prenasledovali ho s vytasenými mečmi a desivými úškrnmi.

Zbabelec! kričal a seba v duchu.

Prvej rane sa mu podarilo nejak vyhnúť.

Druhá mu spôsobila tenký škrabanec na líci.

Začul za sebou zavrčanie a svišťanie vetra.

Obaja s vytreštenými očami zastali.

Chcel utiecť, ale kam? Cez nich sa nedostane a čokoľvek bolo za ním podľa ich reakcie nevyzeralo priateľsky.

Ozvalo sa klapanie kameňa ako ničo ťažké doskočilo na dláždenie.

Presvišťalo popri ňom čosi čierne.

Erz cúval a spadol na zadok. Lero sa chcel zvrtúť a utekať preč.

To čierne niečo bol obrovský kôň. Poskočil a dupol prednými nohami do zeme.

Erz sa snažil dostať z dosahu kopýt.

Lero sa rozpleskol na zemi po kopanci do nohy.

Zan, to bolo koňovo meno. Či?

Obaja sa o seba zapierali, škriabali sa na nohy a bežali preč, čo im sily stačili.

Po tom čo videl tohto koňa zápasiť s drakom, ani sa im nedivil. Sám si od neho udržiaval úctivú vzdialenosť. Nechcel sám skončiť obeťou útoku.