Dragon Blood

Kapitola 68

Trvalo hodiny kým znovu dokázal normálne rozmýšľať. Keď sa s Cierrou vrátili na základňu, Jarin zúril.

Hneď ako ich uvidel vchádzať, vyskočil z Petrovho kresla a prevrhol ho. Oboch si ich premeral spaľujúcim pohľadom a vyceril zuby.

Jeden z Petrových podriadených, Alreb, cúvol preč do bezpečnej vzdialenosti, ale zvedavosť mu nedovoľovala úplne odísť.

,,Čo si o sebe myslíš?! Len tak sa vypariť!" zavrčal Jarin.

Peter nemal energiu na emócie. ,,Neviem o tom že by som si mal od teba pýtať povolenie."

,,Povolenie?! Je mojou prácou dohliadať na bezpečie tohto mesta a ty tu naháňaš nejakého vraha bez toho aby si mi to povedal?! Čo ak by sa ti niečo stalo?!"

Peter vedel že má pravdu. Napriek tomu však odsekol: ,,Ale nič sa nestalo."

Jarin nemohol vidieť škrábance ktoré mu biely drak utŕžil, pretože boli príliš malé na to aby sa odrazili aj na jeho ľudskej podobe.

Jarin sa otočil na Cierru. ,,A ty mi k tomu čo povieš?"

,,Povieme ti všetko, ale najprv sa musíš upokojiť. Nikto tu na mňa nebude vrieskať."

Peter prešiel popri Alrebovi na chodbu a zamieril si to do kuchyne.

Hneď čo tam vošiel, pár rebelov jediacich pri stoloch sa zvedavo obrátilo. Kývli mu na pozdrav a pokračovali v prežúvaní.

Kira stála nad veľkým hrncom a miešala jeho obsah.

,,Čo to bude?" spýtal sa jej.

Kira ani nezdvihla pohľad. ,,Ak chceš jesť, tam!" ukázala na hlavný stôl, kde boli položené tri ďalšie hrnce, veľká panvica a kôš s chlebom.

Vytiahol si zo skrine tanier a nabral si naň šošovicu a kus mäsa.

Vrátil sa do pracovne a usadil na svoje miesto.

,,A ja čo?" rýpla Cierra.

,,Choď si nabrať. Beztak si tu častejšie než na svojej vlastnej základni," odsekol.

Jarin naňho zazeral. ,,Ako sa môžeš len tak bezstarostne napchávať?!"

,,No a? Je čas obeda. Nerob zbytočnú drámu."

Na poschodí sa začala šíriť klavírna hudba. O pár sekúnd neskôr sa ozval aj spev.

Peter presne vedel kto to má na svedomí. Hudba a ďaľšie typické zvuky základne mu pomáhali aspoň čiastočne potlačiť vidinu toho tvora.

***

Peter Jarinovi prerozprával všetko čo považoval za aspoň trochu dôležité. Potom sa presunuli na Cierrinu základňu na vedľajšom ostrove.

Jej špehovia im prezradili všetko čo zistili o lordovi Telhovi.

Nebolo pochýb o tom že Telh mal na svedomí aj dnešné udalosti. Problém bol ako to zajtra predniesť rade a ako budú pokračovať. Ak neprídu aj s poriadnym riešením, rada to zmetie zo stola.

Strávili ďalšie hodiny spriadaním plánu. A podľa Petrovho osobného názoru bol výsledok lepší ako by ho spriadal celý zástup babiek.

Cierra sa natiahla a zívla. Zdvihla sa zo stoličky a vytiahla svoje dva krátke meče.
,,Čas na trochu pohybu."

***