Peter tak ako každý vyššie postavený chlapec v Hesiari, hlavnom meste kráľovstva ľudí, navštevuje vojenskú školu. Vynikajúcim prospechom však zakrýva tajomstvo: neštíti sa drakov ani mágie.
Jedného dňa narazí na osobu, ktorá mu jediným skutkom prev...
Aj napriek ľadovému vetru, Lavenderine šupiny horeli zúrivosťou.
Ako jej to mohol urobiť?
Veľmi dobre vie ako je pre ňu jej pomsta dôležitá. Napriek tomu ju z toho úplne vynechal.
Cítila sa dotkuná, každá bunka v jej tele vibrovala hnevom.
V diaľke zahliadla obrys pevnosti.
Už to nebude dlho trvať a Tewe jej bude musieť vysvetliť prečo to urobil.
Bum.
Narazila do neviditeľnej steny.
Zasyčala, vyskočila na nohy a otriasla zo seba sneh.
Z prudkosti jej pohybov sa jej zatočila hlava a na chvíľu videla hviezdičky.
Vo svojom hneve zabudla na ochrannú stenu. Za svoju hlúposť si v duchu vynadala.
Vyslovila formulku fungujúcu ako heslo a rýchlo sa prešmykla cez otvor skôr než sa zas zavrel.
Sneh na druhej strane jej siahal takmer až po brucho. Okamžite pohltil teplo jej tela.
Chlad ju udrel plnou silou. Myslela si, že po takom čase si už zvykla.
Zjavne nie.
Jedle sa pod náporom vetra nahli na stranu.
Skôr než stihla čokoľvek urobiť, nová várka snehu jej dopadla na hlavu a krk.
Od zúrivosti k oblohe vychrlila stĺp žiarivého ohňa.
,,U všetkých Večných! To je naozaj všetko proti mne?!" zakričala do prázdna. V tomto čase ju nemohli počuť ani hliadky.
Na odpoveď nemusela dlho čakať.
Ako šliapla, sneh sa pod ňou preboril a ona spadla na predok.
Vyskočila a vzlietla skôr, než tam primrzne na mieste.
O chvíľu sa už pred ňou otvárala masívna brána. Rýchlo vbehla dnu a zobrala na seba ľudskú podobu. Napriek horiacim ohňom v pevnosti panoval chlad.
Bolo jej jedno ako nevhodne vyzerá. Hrubé kožušinou podšité šaty ktoré mala na sebe už niekoľko dní, rozcuchané vlasy a mrázom červená tvár neboli zrovna príkladom princeznej. Nehodlala však strácať čas zbytočnou úpravou.
Kým vyšliapala takmer nekonečný zástup schodov až do hlavnej pracovne, stehná ju pálili, pľúca mala v jednom ohni a po chlade nebolo ani stopy. Po červenej tvári jej stekal pot.
Zastala pred dverami a oprela sa rukou o stenu. Ako lapala po dychu, preklínala výšku pevnosti, Teweho a všetok ten sneh.
Keď si bola istá že je znova schopná rovno stáť a rozprávať, zapravila si prameň vlasov, vzburcovala všetok svoj hnev a bez zaklopania vošla do pracovne.
,,Ako si sa opovážil vynechať ma?!" skríkla hneď od dverí.
Jeden z lordov ktorý niečo vysvetľoval okamžite stíchol a prekvapene sa otočil.
,,Je to len porada. O nič strašné si neprišla," Tewe stál pri okne a díval sa na hory tak ako zvykol. Nevenoval jej ani jediný pohľad.
,,Porada ma nezaujíma! Chcem vysvetlenie!" skríkla a vyslúžila si tým nechápavé pohľady Teweho verných.
,,V tom prípade neviem o čom rozprávaš," povedal pokojne ako by bola len otravné dieťa nahnevané že nedostalo svoju hračku.
Rýchlim krokom prešla až k nemu. ,,Nehraj sa na hlupáka, pretože ním nie si! Veľmi dobre vieš o čom rozprávam! Prečo si ma vynechal z toho útoku?!"
Konečne sa k nej otočil a venoval jej jeden z tých úsmevov z ktorých sa točila hlava. ,,Tak o toto ti ide."
Nenechala sa ovplyvniť jeho krásou. Zatínala päste tak silno až jej z dlaní tiekla krv. ,,Vysvetluj!" rázne prikázala, ako by si neuvedomovala v koho prítomnosti sa nachádza.
Tewe veľmi dobre vedel ako jej záležalo aby Aurora trpela a zaplatila za všetko čo jej urobila. Napriek tomu ju poslal na inú pevnosť a vôbec jej nepovedal že na ňu plánuje zaútočiť. Musela sa to dozvedieť z klebiet až keď bolo po všetkom.
Naspäť z boja sa vracali len štyri lode. Nedokázala si predstaviť čo sa tam dialo, že ich zostalo tak málo. Ak by tam bola, všetko sa mohlo vyvinúť inak.
,,Vynechal som ťa z toho, lebo ťa poznám. Pohltená honbou za pomstou by si spravila nejakú hlúposť, ako zaútočiť priamo na Auroru. Jediné čo by si z toho získala by bola ďalšia potupa. Pretože ju nikdy sama neporazíš, na to jednoducho nemáš. Mohla by ťa zabiť a ty by si s tým nemala čo urobiť," vysvetlil jej s úsmevom.
Ledva sa udržala aby mu nedala facku. Ako sa opovažuje niečo také o nej tvrdiť?!
Tewe sa chladne zasmial. ,,Ani sa nesnaž tvrdiť že to nie je pravda. Všetci tu vieme že je!"
Vlna hnevu ktorá ju zasiahla sa ani nedala popísať. Celá sa triasla a zatočila sa jej hlava. Mala pocit že omdlie.
,,Navyše, budeš hrať veľmi dôležitú úlohu v ďalšom ťahu," nahol sa k nej a potichu povedal pár slov.
Lavender okamžite zabudla na všetok hnev. Namiesto toho sa kruto usmiala.
Pozdávalo sa jej to. Bol to presne zásah do slabého miesta.
Tento krát trochu kratšia kapitola, ale nevidím dôvod ju ďalej naťahovať :D
Tak ako bonus pridávam toto :D uhádnete kto je kto? (môj príspevok k eyememe trendu ktorý je teraz po celom instagrame)
Oops! This image does not follow our content guidelines. To continue publishing, please remove it or upload a different image.
