Dragon Blood

Kapitola 21

Princezná Shaella sa učila so svojou novou učiteľkou spoločný jazyk magických bytostí. Nechápala na čo jej to bude, ale otec, kráľ, jej to prikázal. Bola to divná spleť slov s nelogickým slovosledom. Lady Meari ju drvila  3 hodiny každý deň. Týmto dňom to bolo 9 týždňov.

Znudene pozorovala vyhasínajúci oheň v krbe. Ešte 10 minút, to zvládne, opakovala si v duchu. S úľavou jej zažiarili oči, keď do miestnosti vošla slúžka aby priložila do krbu. Bolo leto a nebolo to potrebné, no lady Meari vyslovene nakázala na jej hodinách kúriť aj tak.

Princezná zhodnotila, že slúžka musí byť nová keďže ju tu ešte nevidela. Na ženské pomery bola privysoká, pracovný úbor jej bol krátky a na niektorých miestach jej bolo vidieť holú kožu. Shaellu zaujala dlhá jazva na jej nohe. Vyzerala skôr ako zranenie z boja než od obyčajného poranenia. Mala blonďavé vlasy, čo bola u slúžok rarita. Tvár mala chudú, oči vpadnuté a pokožku sivú. Celá jej prišla niečím divná.

,,Ako" sa voláš, chcela sa spýtať, no lady ju zastavila.

,,Nie. Spoločným jazykom."

,,Ale veď nebude rozumieť!" namietla. ,,Faajn. Nimeni on tatws?"

Slúžka aj lady Meari zostali zarazene civieť na princeznú. Lady sa rozosmiala.

,,Čo je? Čo som povedala zle?" nechápala.

,,Princezná, práve ste sa ma spýtala či sa voláte zemiak" odpovedala jej slúžka vážne.

,,Čo že som...?" princezná sa snažila tváriť vážne, no taktiež sa rozosmiala.

Než sa stihli spamätať, slúžka odišla preč.

***

Aurora rýchlo vybehla na chodbu. Zúrila nad vlastnou neopatrnosťou, ktorá mohla všetko pokaziť. Čakala všelijaké nástrahy, ale spoločný jazyk teda nie.

,,Á, tu si!" zakýval na ňu princ Ewann. Od toho čudného incidentu keď ju vypočúvali ho Aurora nevidela. A ani o to nestála.

Vystrúhala neochotnú poklonu a čakala, kým povie čo od nej chce. Nebola zvyknutá, že niekto od nej chce poklonu.

,,Už niekoľko hodín ťa hľadám. Napadlo ma, že by sme sa mali lepšie spoznať. Čo takto prechádzka?"

Ahá, tak na toto si mal myslieť skôr než si vyhlásil že si ma vezmeš! chcela mu povedať, no radšej neochotne prikývla.

Zaviedol ju do hradného parku. Na Aurorin vkus bol príliš umelý a prečačkaný. Každých 10 metrov bola na podstavci socha polonahej krásky.  Po leme dlaždicového chodníka rástli záhony ružových, červených a bielych kvetov. Zväčša tulipány, no boli aj úseky s ružovými kríkmi. Na krušpány tvarované do rôznych výjavov, ako tancujúce páry, pávy alebo labute, nebola núdza.

,,Toto že má byť park? Je to skôr okrasná záhradka, len niekoľkonásobne väčšia. Všetká prirodzená krása prírody je zničená týmito ilúziami" vyslovila po chvíli svoj názor.

Princ na ňu úkosom pozrel. Málokto sa odvážil pri ňom vysloviť svoj názor bez vyzvania. ,,Väčšine dám sa páči a sú týmito "ilúziami" očarené."

,,Vyzerám snáď ako väčšina dám?" odsekla mu.

,,Nie, to rozhodne nie. Ani ako slúžka, nesprávaš sa tak."

,,Tak ako sa správam, keď nie ako slúžka? Plním želania nadradených osôb a mám na sebe tento príšerný úbor."

,,To ťa ale slúžkou neurobí. Slúžka by si nedovolila začať debatu, nedovolila by si nechať ma vysvetlovať jej ako som to myslel. Nedovolila by si pozerať mi priamo do tváre ale stála by so sklonenou hlavou. Ty chodíš príliš vzpriamene a nesieš sa príliš sebaisto. Pozeráš mi priamo do očí a kladieš otázky. Možno si nepamätáš kým si bola, no tvoje telo si to pamätá."